Súdiť či nesúdiť

Pastor Frederick Forkrist

Bratia a sestry, moderná doba prináša mnohé vymoženosti, ktoré sa postupne stávajú akousi samozrejmosťou. Niekedy v pozitívnom, niekedy v negatívnom zmysle. Pre mnohých je Internet a s ním spojená interaktívna komunikácia márnením času – a skutočne, pre mnohých, a v mnohých prípadoch, je takéto vysedávanie pri internete neproduktívne, či dokonca kontraproduktívne. Osobne sa však rád zúčastňujem diskusii na slovenskom portáli Pokec.sk, kde viac-menej pravidelne navštevujem miestnosť Ježiš Ťa miluje (pre všetkých, ktorí by mi chceli niečo napísať, prispievam tam pod prezývkou PastorXX). Môžem povedať, že práve tam mnohokrát čerpám inšpiráciu do ďalšieho štúdia Božieho Slova, pretože – nakoľko sa tam stretávajú veriaci rôznych denominácií i neveriaci – sa v tak malom komunikačnom priestore stretáva množstvo nezriedka protichodných názorov.

Nedávno ma v diskusii značne zaujal jeden postoj. Treba povedať, že v diskusii s návšteníkmi tejto miestnosti tam zaznieva mnoho názorov, ktoré sú nielenže nebiblické, ale dokonca mnohokrát v priamom rozpore s učením Božieho Slova. Je však prekvapujúce a zarážajúce, ako sa kresťanskí veriaci radi zbavujú zodpovednosti, ktorú nám Písmo určuje. Pri diskutovaní nad jednou z doktrín sa mi napríklad dostalo od jedného spoludiskutujúceho argumentu „Nesúďte, aby ste neboli súdení“. Ako vieme, sú to Ježišove slová (pozri Matúš 7:1), ale zároveň ide o jeden z maximálne zneužívaných veršov Písma, a treba povedať, že vo väčšine prípadov, kedy sa tento verš používa, ide o pokryteckú obranu svojho konania. Prečo? V tejto mini-štúdii sa na to pozrieme bližšie.

Ako hovoríme o „súdení“ či „nesúdení“, pozrime sa najprv, čo to teda to „súdenie“ vlastne je. Merriam Webster’s 11th Collegiate Dictionary vysvetľuje výraz „súdiť“ (to judge) nasledovne:

„formovať mienku starostlivým zvážením dôkazov a overením predpokladov; vládnuť, riadiť (o hebrejskom kmeňovom vodcovi), rozhodovať ako sudca....“

Aby sme získali lepší obraz o súdení v spojení s citovaním „nesúďte, aby ste neboli súdení“, pozrime sa na celkový kontext pasáže v 7. kapitole Matúšovho evanjelia:

"Nesúďte, aby ste neboli súdení. ebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: “Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka” - a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.” (Matúš 7:1-5)

Paralelný verš nachádzame v 6. kapitole Lukášovho evanjelia (6:37): “Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.”

Zdalo by sa to byť celkom jasné. ALE – pozrime sa, čo nám Jahšua hovorí v Lukášovi 12:57: “Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?” Otázkou je – ako máme súdiť, čo je spravodlivé, ak súdiť nemáme?

Bratia a sestry, Jahšua nás napomína: “Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.” (Ján 7:24). A o to presne ide! Nemáme súdiť človeka podľa jeho výzoru, ale súdiť spravodlivo. Nemali by sme ani súdiť konanie človeka, pretože vari sme bez hriechu, bez vlastných chýb? Kdeže, ani náhodou! Nemôžeme predsa byť ako ten, o ktorom hovorí už spomínaná pasáž v 7. kapitole Matúšovho evanjelia.

Je úžasné sledovať, ako sa história opakuje. Apoštol Pavol vo svojom liste cirkvi v Korinte tamojších kresťanov napomína ohľadom falošných učení, prezentovaných ako skutočné, pravé Kristovo evanjelium: “Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali.” (2. Korinťanom 11:4)

Ako ale mohli títo kresťania rozpoznať, či ide o pravé alebo falošné evanjelium? No samozrejme, iba posúdením – a na základe čoho? Pozrime sa na príklad obyvateľov Berey: “A tí boli šľachetnejší ako tamtí v Solúne. Oni prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak.” (Skutky 17:11)

Presne tak, priatelia! Keď apoštol Pavol v liste Rimanom píše: “Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie.” (Rimanom 14:13), neznamená to, že nemáme posudzovať konanie ľudí, či je v súlade s Písmom, pretože “Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?” (Matúš 7:16) Ako by ste mohli odpovedať na túto otázku, ak by ste nevedeli, aká rastlina rodí hrozná či figy? Samozrejme, že musíte situáciu, predmet či človeka posudzovať na základe nejakého konceptu.

V otázke evanjelia nám Pavol ide príkladom výzvou ku Korinťanom, keď ich vyzýva: “Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím.” (1. Korinťanom 10:15). Bola to dôležitá výzva. Už v tom čase – a to prakticky len krátke časové obdobie po Jahšuovom ukrižovaní a zmŕtvychvstaní - sa začali šíriť rôzne falošné učenia. A ako to už býva, vždy sa nájdu ľudia, ktorí zneužívajú dobro, aby ukojili svoje skazené chúťky a uspokojili svoje potreby na úkor ostatných. Evanjelium nie je bájka pre malé deti, so šťastným koncom pre všetkých, končiaca klasickým “a žili šťastne, dokiaľ nepomreli”, a pre mnohých to nebol ten príslovečný balzam na duši. Mnohí sa nedokázali vyrovnať so skutočnosťou, že sa im nedostalo tej priazne, ktorú by si želali, a preto začali šíriť učenia, ktoré neboli v súlade s evanjeliom, ktoré šíril Jahšua a jeho apoštoli. Apoštol Pavol o tom hovorí vo svojom liste Galaťanom: “Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty! Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom. Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod.” (Galaťanom 1:6-11)

V 1. Tesaloničanom 5:21 nachádzame toto nariadenie: “Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!” Skúmajme ale na základe čoho? Samozrejme a stále iba Písma! A na základe čoho sa pridržiavať? No predsa POSUDZOVANIA tej-ktorej konkrétnej doktríny, či je v súlade s Písmom! Súdenie správania sa ľudí alebo ich učení nie je nevhodné, je nutnosťou, pretože mnohí sú “...falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám Satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.” (2. Korinťanom 11:13-15)

“Nesúďte, aby ste neboli súdení.” Ale ak máte chuť, moje tvrdenia kľudne posudzujte. Lebo nič nie pokryteckejšie, než snaha týmto citátom sa zaštítiť pred kritikou svojho konania. A to zrejme kresťanským správaním sa nie je.

Trojica tajomstva zbavená

Pastor Rudolf Schmidt

Bratia a sestry, dnes sa budeme zapodievať dôležitou témou, jednou z tých tém, ktoré sú dôležité a drahé pre každého kresťana. Už dlho sme sa potácali v tme a potkýnali o rôzne prekážky, ktoré nám nepriatelia Krista a jeho vyvolených svätých hádžu pod nohy, nastal čas, aby sa rozžiarilo svetlo do všetkých končín sveta a bola zjavená pravda, lebo „nič nie je zakryté, čo nebude odkryté, a nič nie je tajné, čo sa nestane známym.“ (Matúš 10:26)

Nepriatelia Krista, títo potomkovia Satana, padlého anjela, podobne ako ich otec, diabol, dávno pochopili, že priamou konfrontáciou s Božím ľudom nedokážu naplniť svoj cieľ: zviesť Jahveho ľud z cesty. Satan však lžou dosiahol oveľa viac, on je otcom lží a „niet divu, lebo sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla“ (2. Korinťanom 11:14). Nečudujeme sa preto, že i jeho potomkovia používajú rovnaký modus operandi – „lebo takí sú falošní apoštoli, podvodní robotníci, ktorí sa premieňajú na Kristových apoštolov“ (2. Korinťanom 11:13). Títo sa stavajú do role zbožných kresťanských duchovných vodcov, ale vnútri sú iba dravými vlkmi, snažiacimi sa požierať Jahveho stádo. Ak majú príležitosť, neštítia sa prelievania krvi, ak to však nie je možné, snažia sa kresťanov oklamať zavádzaním rôznych falošných doktrín, ktoré sa nenachádzajú v Slove Božom. Jahšua Mesiáš[1] ich správne ohodnotil týmito slovami, tak pravdivými a presnými v prvom storočí, ako i dnes: „Izaiáš o vás, pokrytcoch, vhodne prorokoval, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené. Nadarmo ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy. Opustili ste Božie prikázanie a pridržiavate sa ľudskej tradície“ (Marek 7:6-8).

Títo falošní duchovní, perami vyznávajúc Jahšuu, no v srdci majúci zlo, neustále pôsobia, že mnohí z Jahveho ľudu tápu v tme, ba čo viac, úporne obhajujú tieto ľudské, nebiblické, tradície a doktríny, akoby pochádzali priamo z Jahveho Slova, i keď ich tam nadarmo budeme hľadať. Máme šťastie, že nás Jahveh obdaril tak vzácnymi ľuďmi, ako boli reformátori a prekladatelia Biblie do jazyka ľudu, Tyndale, Wycliff, Luther, Huss, Coverdale a mnohí ďalší, pretože iba kvôli nim máme možnosť nazrieť do Písem a byť podobní Berejcom, ktorí denne skúmali Písma, či je to skutočne tak, ako im hlásali apoštoli (pozri Skutky 11). Až dovtedy bolo bežnému ľudu znemožňované čítať a študovať Bibliu pre seba samého, aby neobjavil sieť lží a poloprávd, ktorými bol do tej doby kŕmený.

Podobná situácia však stále pretrváva, predovšetkým v našej krajine. Nikto už dnes nemôže zabrániť šíreniu výtlačkov Biblií, preto sa Satan uchýlil k inému zo svojich trikov: zmene pôvodných definícií biblických výrazov v nových prekladoch. Isteže, takáto manipulácia sa odhaliť dá – lenže laik len ťažko nájde odborné biblické slovníky, konkordancie a ďalšie študijné pomôcky v jemu dostupnom jazyku. A preto rôznym prekladateľom prechádzajú i tak evidentné prešľapy voči Jahveho Slovu, ako je preklad listu Hebrejom ako „list Židom“ (pozri Roháčkov preklad a preklad Evanjelický) či „sabat“ ako „deň sviatočný“ (Vulgáta, Neovulgáta) či „sobota“ (Roháček). Niet preto divu, že obyčajný – i keď úprimne veriaci – kresťan, neznalý tejto manipulácie s Jahveho Slovom, a neberúc na vedomie to, že nie všetci prekladatelia a vydavatelia biblickej literatúry majú čestné a úprimné úmysly, padne nič netušiac do tejto pasce, stavajúc na týchto nesprávnych prekladoch svoje doktríny a články viery, zápalisto ich obhajujúc voči ostatným.

Poviete si, ako je to možné? Dnes vychádza mnoho rôznych prekladov – dokonca i „ultra-moderné“ verzie, v ktorých Boh vystupuje ako On-Ona (alebo Otec-Matka) na uspokojenie feministických kruhov, či rôzne upravené, aby boli po chuti židovskej ADL a iným nepriateľom Božieho Slova. Máte dojem, že skutočne úprimný, čestný lingvista môže preložiť klasický výraz Otec v Písme feministickým defektom Otec-Matka? Alebo, ako je v jednom vtipe: „Boh stvorila...“? Človek by snáď len neveriacky pokrútil hlavou – a predsa sa tak deje. Myslíte si, že by nejaký skutočne veriaci kresťanský vydavateľ súhlasil s „okresaním“ Novej Zmluvy, len kvôli tomu, že isté pasáže a verše nie sú po chuti sionistom? A predsa sa tak deje. Ako teda môžeme veriť prekladateľom, že ich úmysel pri preklade Božieho Slova je skutočne úprimný, že sa nás nepokúsia nesprávnym prekladom zviesť na nesprávnu cestu? Odpoveď znie: ich dobrými úmyslami si nemôžeme byť istí, preto je na nás, aby sme sami skúmali Písma, či je to skutočne tak. Iste, vyžaduje si to o čosi viac námahy, než len sadnúť si na hodinku do kostolnej lavice a počúvať ľúbezne znejúce slová kazateľa, ale len tak dokážeme správne porozumieť mnohým – doteraz skrytým – veciam v Písme.

Veľmi dobre si uvedomujem, že tento článok nebude mnohým po chuti. Už x-krát som bol obvinený z rúhania sa, z odpadlíctva, sektárstva a podobne, no pravdou je, že to nie je nič nové pod slnkom. Keď zlá kráľovna Jezábel priviedla do krajiny Baalových kňazov, neboli kňazi pravého Boha, Jahveho, náhle „tí zlí“? Dnes by sme ich označili za prenasledovaných disidentov, čo však neznamená, že početnosť uctievačov či kňazov svedčí o pravdivosti toho-ktorého tvrdenia. Jedným takýmto rozšírením tvrdením, náukou, je učenie o Trojici.

Učenie o Trojici je považované za fundamentálny článok kresťanskej viery, a jeho stúpenci si priam vyhradzujú právo na základe tohto učenia určovať, kto kresťan je a kto nie. V tomto prístupe s akousi samozrejmosťou – a dovolím si tvrdiť, ZÁMERNE – neodhaľujú celú pravdu o okolnostiach, ktoré viedli k implementácii učenia o Trojici do nicejského kréda a kontroverzie, ku ktorej prispel Arius a jeho stúpenci – jediné, čo sa zvedavý študent zvyčajne dozvie, je tvrdenie, že Arius bol heretik, akoby šlo o vystúpenie jedného človeka proti celému prúdu trinitariánov. Nie je to pravda - prijatie učenia o Trojici bolo z historického pohľadu skôr politickým manévrom, než snahou o nájdenie a stanovenie biblickej pravdy.

V tomto príspevku sa zameriam na jeden aspekt učenia o Trojici. Zástancovia tohto učenia tvrdia, že Boh, Jahveh, a Jahšua sú si rovní a veční. Ako však uvidíme, je evidentné, že toto učenie odporuje Písmam a nie je nič viac ako učenie Anti-Krista, Baalových služobníkov tu a teraz!!! A preto – spomenúc si na Eliáša – sme postavení pred voľbu: Ak je Baal skutočným Bohom, slúžme jemu. Ale ak je týmto pravým bohom Jahveh, Boh Izraela, buďme Jeho služobníkmi! Ak sa niekomu páči byť udržiavaný v nevedomosti „tajomstvami viery“ a „nespochybniteľnými dogmami“ z kategórie nebiblických ľudských tradícií, nedá sa proti takémuto postoju namietať, nakoľko ide o slobodné rozhodnutie človeka. No pre tých, ktorí sú služobníkmi Najvyššieho a túžia po poznaní, tým je venovaný tento článok. S týmto na mysli, poďme sa pozrieť a preskúmať ľudské náuky s učením Božieho Slova.

Je Jahšua rovnocenný Bohu Otcovi?

Mnohí rýchlo vyhľadajú tento verš z Jánovho evanjelia: „Ja a Otec sme jedno“ (Ján 10:30). Vidíte, povedia, ako sa rúha, keď si dovolí pochybovať o tak evidentnej pravde? Nerád týchto horlivcov sklamem – je nespochybniteľné, že Jahšua je BOH!!! V žiadnom prípade nechcem a nebudem spochybňovať božskosť nášho Pána, pretože to je Jahveh v ľudskom, fyzickom tele, „Jahveh spasí“, prorokovaný Immanuel, „Boh s nami“!

Jahšua však hovorí: „Ale ja mám väčšie svedectvo, ako bolo Jánovo, lebo už tie skutky, ktoré mi určil vykonať môj Otec, samy tie skutky, ktoré robím, svedčia o mne, že ma poslal Otec. Aj sám Otec, ktorý ma poslal, o mne svedčil...“ (Ján 5:36-37a). Jahšua iste nie je viac než Otec, pretože ďalej vraví: „Pravdivo, pravdivo vám hovorím,: Otrok nie je väčší ako jeho pán, ani ten, kto je vyslaný, nie je väčší ako ten, kto ho poslal“ (Ján 13:16).

No dobre, povedia si mnohí, ale veď to neznamená, že nie sú si rovnocenní. Isteže nie. Jahšua však nikoho nenecháva na pochybách, a jasne vyjadruje: „Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam, a prídem k vám späť. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že odchádzam k Otcovi, lebo OTEC JE VÄČŠÍ AKO JA“ (Ján 14:28).

Treba k tomu povedať niečo viac? Ak je jeden väčší než druhý, ako si môžu byť navzájom rovnocenní? Nehľadajte za tým žiaden „tajomstvo viery“, zvrat tak často používaný niektorými vtedy, keď nedokážu vysvetliť alebo čeliť argumentácii z Písma. Jahveho Slovo sa nepotrebuje haliť do „tajomstiev“ a nevysvetliteľných vecí, pretože inak by len ťažko boli naplnené slová apoštola Pavla Timotejovi: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo“ (2. Timotejovi 3:16-17). Len ťažko by bolo celé Písmo na učenie atď., ak by nám bolo odopreté porozumieť mu. A v tomto prípade, ako sme si ukázali, máme jasné vyjadrenia nášho Spasiteľa, Božieho Syna, o vzťahu medzi ním a Otcom. Je to také ťažké pochopiť? Nie je, no mnohí opustili Božie prikázanie a pridržiavajú sa ľudskej tradície.

Jahšua – Syn Boží – večný či stvorený?

Než došlo k stvoreniu nebies a zeme, proces stvorenia už bol v plnom prúde, o čom svedčia Jahveho slová Jóbovi: „Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem? Povedz, ak máš porozumenie. ... keď ranné hviezdy spolu radostne kričali a všetci Boží synovia začali volať na chválu?“ (Jób 38:4-7). Kvôli našej rozprave je zaujímavé zistiť i to, KTO alebo ČO bolo vôbec prvým stvorením Božím. Mimochodom, všimnime si, že Boh hovorí o Božích synoch – v množnom čísle – čo samo o sebe značne podrýva trinitariánsky koncept.

Apoštol Ján nám na začiatku svojho evanjelia udáva nasledovné: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Bohom. On bol na počiatku u Boha (alternatívne znenie, s Bohom). Všetko začalo jestvovať prostredníctvom neho a bez neho nezačalo jestvovať nič.“ (Ján 1:1-3)

Vieme, že to Slovo bol Jahšua, Mesiáš, a to nám potvrdzuje Ján 1:14: „Tak sa stalo Slovo telom a bývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu, aká patrí jednosplodenému synovi od otca, a bol plný nezaslúženej láskavosti a pravdy.“

Mnohí zástancovia tradičného učenia o Trojici poukazujú na výraz „jednosplodený“ ako na protiklad k stvoreniu. „Hľa,“ tvrdia, „Ježiš nemohol byť stvorený, lebo bol splodený!“ Bude teda zaujímavé sa pozrieť, čo o tom hovoria Písma vo svojom pôvodnom zápise a význame.

Výraz, prekladaný ako „jednosplodený“ je grécky výraz monogenes (Strong’s #3439) a Strong ho vysvetľuje takto: „Z #G3441 a #G1096, jediný narodený (zrodený), jediný/á/é (dieťa).“ A skutočne, Jahšua bol jediným fyzicky narodeným Synom Božím, Slovom, ktoré sa stalo telom.

Ak by bol Jahšua – podobne ako Jahveh, Všemohúci Boh – večný, znamenalo by to, že by sme nenašli žiadnu zmienku o tom, že by nejaký počiatok mal. Samozrejme, už len samotné znenie úvodu Jánovho evanjelia „Na počiatku...“ naznačujú, že Slovo bolo začiatkom Božieho stvorenia, no keďže existuje mnoho pochybovačov, pohrúžme sa hlbšie do Písem, aby sme túto pravdu potvrdili.

Zaujímavým príspevkom k tejto diskusii je kniha Zjavenie. Vzkriesený Jahšua vo vízii Jánovi hovorí: „Ja som Alfa a Omega, začiatok a koniec“ hovorí Pán „Ten, ktorý je, ktorý bol a ktorý prichádza, Všemohúci.“ (Zjavenie 1:8)

Pravdou však je, že v pohľade na tento verš sa názory rozchádzajú. Niektoré rukopisy obsahujú časť „Začiatok a Koniec“, iné naopak nie. No Jahšua tieto slová v Zjavení opakuje: „...Neboj sa. Ja som Prvý a Posledný.“ (Zjavenie 1:18). „Ja som Alfa a Omega, začiatok a koniec...“ (Zjavenie 21:6) a „Ja som Alfa a Omega, prvý a posledný, začiatok a koniec.“ (Zjavenie 22:13).

V posolstve pre zhromaždenie veriacich v Laodicei Jahšua hovorí: „A anjelovi zboru v Laodicei napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý svedok, začiatok Božieho stvorenia.“ (Zjavenie 3:14)

Jahšua je ZAČIATOK Božieho stvorenia!!! Začiatok, teda PRVÉ STVORENIE, alebo, ako to uvádza apoštol Pavol v liste Kolosanom, „prvorodený celého stvorenia“ (Kolosanom 1:15). Pre ozrejmenie uvediem ešte verše z listu Kolosanom 1:16-18: „...pretože jeho prostredníctvom boli stvorené všetky veci v nebesiach a na zemi, viditeľné a neviditeľné,, či sú to už tróny alebo panstvá alebo vlády alebo vrchnosti. Všetky veci boli stvorené prostredníctvom neho a pre neho. Je tiež pred všetkými vecami a jeho prostredníctvom boli vytvorené všetky veci, aby jestvovali, a on je hlavou tela, cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby sa stal prvým vo všetkom.“

Je evidentné, že v Bohu s istotou nachádzame 2 osoby – Jahveh, večný Boh, a Jeho Slovo, Logos, ktoré sa stalo telom, a týmto Slovom nebol nikto iný, ako Jahšua, náš Spasiteľ. Na rozdiel od tvrdenia trinitariánov však Biblia jednoznačne tvrdí, že Jahšua, Slovo, je počiatkom stvorenia, prvé stvorenie Božie, a sám Jahšua svojim slovami potvrdzuje, že nie je rovnocenný Bohu – je ale „obrazom Božím“, stvorený ako Boh.

Pozrime sa ešte krátko na túto pasáž z Prísloví: „Sám Jahveh ma vytvoril ako začiatok svojej cesty, ako najskorší zo svojich dávnych činov. Bola som ustanovená od neurčitého času, od začiatku, od čias skorších ako zem. Keď nebolo žiadnych vodných hblín, bola som zrodená ako v pôrodných bolestiach, keď neboli žiadne pramene naplnené vodou. Prv ako boli usadené vrchy, prv ako pahorky, bola som zrodená akoby v pôrodných bolestiach...vtedy som sa stala priom majstrom v diele a stála som sa tým, čo mal zvlášť rád deň čo deň, a celý čas som sa pred ním radovala.“ (Príslovia 8:22-30). Kto je tou múdrosťou? Nikto iný, než Logos, Jahšua vo svojej predpozemskej existencii.

Na chvíľku sa vráťme k začiatočným slovám Písem. „Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.“ (Genesis 1:1) Ranní kresťania (zvaní Nazareni) verili, že Písma od samého počiatku hovoria o Jahšuovi ako o Mesiášovi. No hebrejský výraz „b’rešit“ (počiatok), zvyčajne ako počiatok prekladaný, má – ako uvádza autor Randolph Parrish vo svojom článku „The Fourth Jewish Sect“ (The Messianic Outreach 1996) – okre iného význam i „prvorodený syn“. A tak sa táto pasáž dá prekladať i ako „v prvorodenom synovi Boh stvoril nebesia a zem“, o správnosti tohto prekladu bol presvedčený napr. i Aristo z Pelly (Dialóg Jásona a Papisca), ktorý bol podľa Origena Nazarenom (Quaest.heb.Gen 1:1). Iraeneus to prekladá takto: „Syn na počiatku, potom Boh stvoril nebesia a zem.“ (Dem. 4:3), Tertullián sa prikláňal k rovnakej interpretácii (Adv. Prax. 5). Hilarius uvádzal, že b’rešit môže mať tri rôzne významy: „1) na počiatku, 2) v hlave, 3) v synovi“. Citujem zo spomínaného článku Randolpha Parisha:

„Moderný francúzsky autor Danielou si všimol porovnanie medzi týmito významami a Kolosanom 1:15-18, kde sa zdá, že Pavol píše o tých istých troch významoch ... To by naznačovalo – podľa Danieloua – že existovala rozšírená rabínska tradícia vysvetľovania tejto pasáže týmito rôznymi spôsobmi, ktoré Pavol použil.“

Domnievam sa, že tvrdenie trinitariánov o Ježišovej večnosti a rovnocennosti s Otcom je týmto dostatočne vysvetlené a vyvrátené.

Trojica je nebiblická

Netreba hľadať veľmi dlho, aby sme našli identické vyobrazenia „Trojice“ u rôznych pohanských, mysterióznych kultov (podobne ako obraz matky s dieťaťom, považovaný za Máriu s malým Ježišom, rovnaké vyobrazenie nájdeme i v egyptskej mytológii u Isis s malým Hórom a v iných mytológiách).

---

[1] Nakoľko vyznávam používanie sv. mena Božieho, budem sa ho pridržiavať i v tomto článku. Čitateľ nech teda nie je prekvapený, ak miesto výrazu Boh použijem tetragrammaton JHVH (Jahveh) a meno Jahšua (Mesiáš) namiesto zaužívaného Ježiš Kristus.

Mohli by ste byť Izraelitom a nevedieť to?

„Tu je paradox, najdômyselnejší paradox: mnoho kresťanov môže mať vo svojich žilách oveľa viac hebrejsko-izraelskej krvi než väčšina ich židovských susedov.“[1] Alfred M. Lilienthal

Mohlo by na tom byť niečo pravdy? Ak áno, potom by to znamenalo, že väčšina kresťanstva a zvyšok spoločnosti nesprávne identifikovala ľud v Biblii najprominentnejší. Ak bol Izrael nesprávne identifikovaný, potom niet pochýb, že došlo k závažným chybám v doktrinálnej interpretácii a aplikácii biblického proroctva!

Jestvuje mnoho tvrdení týkajúcich sa Izraelitov a ich modernej identity. Nie je cieľom tohto traktátu vyrozprávať nejaké ďalšie z týchto tvrdení. Namiesto toho vám prinesie zvyšok príbehu, skutočný príbeh týkajúci sa modernej identity Izraela, príbeh nachádzajúci sa v Písmach, overený archeológiou a históriou - príbeh väčšinou kazateľov zväčša nerozprávaný.

DUCHOVNÝ IZRAEL

Veľký segment kresťanstva je vyučovaný, že Boh pod Novou Zmluvou už nemá žiaden plán pre fyzický Izrael, a že dnes pôsobí len na duchovný Izrael. Príkladom toho je vydanie časopisu The Last Trump (January/February 1991), kde Dr. Ed Moore tvrdil:

„Preto môžeme vidieť, že byť deťmi Abraháma (dnes pod Novou Zmluvou) nemá nič do činenia s rasou.“[2]

Vo svojej knihe Clouds Over America, Leonard C. Lee došiel k takémuto záveru:

„Pretože Boh zavrhol Izraelitov ako národ, môžeme hľadať naplnenie Jeho zámerov iba v duchovnom Izraeli... [Fyzickí] Izraeliti minuli stupeň aktivity...“[3]

Títo a im podobní autori v podstate hlásajú, že Boh nemá žiaden novozmluvný plán pre fyzický Izrael. Porovnajte však tieto tvrdenia s tým, čo zapísal inšpirovaný autor listu Hebrejom:

„Hľa, idú dni, hovorí Jahve, a uzavriem novú zmluvu s domom Izraelovým a s domom Júdovým...“ (Hebrejom 8:8)

Zatiaľčo sa niektorí ľudia pokúšajú spiritualizovať túto pasáž Písma, aby zodpovedala ich predpojatým ideám či harmonizovať ju s učením ich denominácie, Izraeliti v tomto verši nemôžu byť spiritualizovaní, a to z troch dôvodov:

1) Po prvé, nedovolí to kontext. Hneď nasledujúci verš diktuje, či Izraeliti, o ktorých sa v tomto verši hovorí, majú byť považovaní za fyzických či spirituálnych:

„Nie podľa onej zmluvy, čo som uzavrel s ich tcami toho dňa, keď som ich pojal za ruku, aby som ich vyviedol z krajiny egyptskej...“ (Hebrejom 8:9a)

Ľud, spomínaný v tejto pasáži, s ktorým Nová Zmluva bola a je uzavretá, sú jasne fyzickými potomkami fyzického ľudu, ktorý Mojžiš vyviedol z Egypta.

2) Druhý dôvod, prečo Izrael nemôže byť spiritualizovaný, je ilustrovaný starozákonnou pasážou, z ktorej je citované v Hebrejom 8:8-12. Autor listu Hebrejom citoval proroka Jeremiáša, a Jeremiáš pokračuje nasledovne:

„Toto povedal Jahveh, Darca slnka pre svetlo vo dne, ustanovení mesiaca a hviezd pre svetlo v noci, ... Keby mali byť z (miesta) predo mnou odstránené tieto predpisy, je Jahveho výrok, vtedy by mohli tí, čo sú z Izraelovho semena, prestať byť navždy predo mnou národom. Toto povedal Jahve: Ak by sa dali zmerať nebesia hore a dali sa preskúmať základy zeme dolu, ja sám by som tiež mohol zavrhnúť celé Izraelovo semeno...“ (Jeremiáš 31:35-37)

Keďže stanovený poriadok pre slnko, mesiac a hviezdy nebol odstránený, a keďže nebesia neboli odstránené, hlbiny zeme nepreskúmané, je zjavné, že Boh stále sprevádza fyzických potomkov Abraháma, Izáka a Jakoba. Ak tomu tak nie je, potom Boh klamal.

3) Tretím dôvodom, prečo Izraeliti v Hebrejom 8:8 nemôžu byť spiritualizovaní, je druhé svedectvo nachádzajúce sa v liste Rimanom, kde apoštol Pavol vyhlásil:

„Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela, ktorí sú Izraeliti a im prináleží synovstvo, sláva, zmluvy...“ (Rimanom 9:3,4)

Predchádzajúce tri pasáže nielenže výslovne vyhlasujú, že Boh uzatvoril svoju Novú Zmluvu s fyzickými Izraelitmi, ale jestvuje mnoho ďalších novozmluvných pasáží, ktoré odhaľujú, že Boh naďalej sprevádza fyzický národ Izraela do dnešného dňa.

Niet pochýb, že Boh, podľa Novej Zmluvy, má plán pre fyzický Izrael (prinajmenšom so zvyškom, ktorý bol a je vykúpený uzmierujúcou obeťou Ježiša Krista). Kresťanovi teda v taktomto prípade prináleží, aby správne identifikoval skutočných potomkov Abraháma, Izáka a Jakoba.

DNEŠNÍ ŽIDIA

Takmer celé kresťanstvo je vyučované, že dnešní „Židia“ reprezentujú Izrael. No koľkým z týchto ľudí bolo vysvetlené, že Biblia nás varuje pred podvodníkmi? Správne, pred ne-Izraelitmi, ktorí falošne tvrdia, že sú Izraeliti:

„Poznám ... rúhanie tých, ktorí o sebe hovoria, že sú Židia (t. j. Júdejci, teda Izraeliti) a predsa nimi nie sú, ale sú synagógou Satana.“ (Zjavenie 2:9)

Koľkým kresťanom bolo taktiež vysvetlené, že skutočne existujú ľudia, ktorí priznávajú, že sú týmito podvodníkmi? Napríklad prvá kapitola Židovského almanachu z roku 1980 s názvom „Kríza identity“ začína týmito slovami:

„Striktne povedané, je nesprávne nazývať starovekého Izraelitu ,Židom‘ či nazývať súčasného Žida ,Izraelitom‘ alebo ,Hebrejom‘.“[4]

Tento fakt je potvrdený niekoľkými ďalšími židovskými zdrojmi a jednotlivcami (The Jewish Encyclopedia 1905, The Standard Jewish Encyclopedia 1966, Nathan M. Pollock, profesor stredovekej židovskej histórie v Tel Avive, Bernard Lazare, Robert Quillan, Dr. Benjamin Freedman, Arthur Koestler, James Yaffe, Paul Meyer a mnoho ďalších). Dr. Oscar Levy šiel až tak ďaleko, že vyhlásil:

„A nie sú oni (dnešní Židia) vynálezcami mýtu Vyvoleného národa?“[5]

Prečo nebolo kresťanstvu a verejnosti povedané, že viac ako 90 percent ľudí známych ako „Židia“ nie sú potomkami Abraháma, Izáka a Jakoba? História odhaľuje, že v skutočnosti sú potomkami divokých turko-mongolských chazarských kmeňov, ktoré sa túlali stepami južnej Rusi a ktoré adoptovali náboženstvo judaizmu v období 7.-9. storočia A. D. Dnes sú Chazari známi ako „Židia“ nie kvôli rase, ale kvôli náboženstvu.[6]

Ako už bolo u vedené, Biblia vyhlasuje, že budú existovať izraelskí podvodníci. Títo podvodníci sa buď omylom alebo zámerne identifikovali svojimi vlastnými zápismi a dielami. Preto, ak „oni“ nie sú pravým Izraelom, musí ním byť niekto iný!

PRAVÝ IZRAEL

Boh poskytol písomné kľúče na identifikáciu starobylého Izraela. Staroveký Izrael bez debaty naplnil väčšinu týchto znakov a bol nimi identifikovaný. Ale oveľa vzrušujúcejší je fakt, že rovnaké črty nám pomáhajú identifikovať Izrael dnes! Nižšie je uvedených 15 národných, geografických a spirituálnych aspektov zo stoviek písomných kľúčov, ktoré jasne identifikujú Izrael. Položte si otázku, ktorý ľud modernej doby identifikujú?

5 národných aspektov

* Izrael sa mal stať veľkým a mocným národom (Genesis 12:1-3)
* Izrael sa mal stať početným ľudom (Genesis 22:17)
* Izrael mal vytvoriť množstvo národov (Genesis 17:4-6)
* Izrael mal vládnuť nad inými národmi (Deuteronomium 15:6)
* Izrael mal byť požehnaním všetkým národom (Genesis 22:18)

5 geografických aspektov

* Izrael mal mať nový domov, odlišný od kanaánskej zeme (2. Samuelova 7:10)
* Nová zem Izraela mala byť obývaná ľuďmi zhromaždenými z mnohých národov (Ezechiel 38:8)
* Izrael mal mať krajinu dedín bez múrov, bez stien, plotov či brán (Ezechiel 38:11)
* Izrael mal mať krajinu veľkého poľnohospodárskeho bohatstva (Deuteronomium 28:8-11)
* Krajina Izraela bola opísaná ako „tábor svätých“ (Zjavenie 20:7-9)

5 spirituálnych aspektov

* Izrael mal mať nové náboženstvo a mal byť zachránený Jahvem (Jeremiáš 31:7, 31-37)
* Izrael mal zaniesť evanjelium celému svetu (Izaiáš 49:3-6)
* Izrael mal byť jediným národnom, ktorému bol daný Boží Zákon (Žalm 147:19,20)
* Izrael mal byť z väčšej časti slepý voči svojej identite (Izaiáš 42:16-19)
* Izrael mal byť nazývaný novým menom (Izaiáš 62:1,2)

Ak Izrael dnes existuje, a on existuje, jestvuje iba jeden ľud, ktorý vyhovuje všetkým týmto identifikačným znakom - a s určitosťou nereprezentuje moderných „Židov“. Tieto znaky však dokonalo opisujú anglosaský, keltský, germánsky, škandinávsky, slovanský a príbuzný ľud, množstvo národov, ktoré sa stali mocným národom, s novým domovom, novým náboženstvom, a ktoré požehnali svet Ježišovým evanjeliom a množstvom ďalších požehnaní.

Skutočne, Alfred Lilienthal (pôvodom Žid) chápal to, čo väčšina Kelto-Sasov nie: Mnoho kresťanov má vo svojich žilách oveľa viac hebrejsko-izraelskej krvi než ich židovskí susedia.

ZÁVER

Prorok Izaiáš hovoril o dobe v budúcnosti, kedy „oči vidiacich nebudú zlepené a uši počujúcich, tie budú venovať pozornosť. A srdce unáhlených bude uvažovať o poznaní“. (Izaiáš 32:3,4)
Cieľom totho krátkeho traktátu bolo pomáhať v naplnení Izaiášovho proroctva týkajúceho sa pravej identity Izraela. Veľmi stručne sme demonštrovali a poskytli dôkazy pre tri nasledujúce fakty:

- Boh má i dnes novozmluvný plán pre fyzický Izrael.

- Dnešní „Židia“ nie sú Izraeliti, ale podvodníci, ktorí sa za Izrael vydávajú.

- Kelto-saskí ľudia sú Izraeliti, praví potomkovia Abraháma, Izáka a Jakoba.

Teraz máte zvyšok príbehu, pravého príbehu týkajúceho sa modernej identity Izraela. Je len na vás, čo s ním urobíte. Je našou modlitbou, aby sa vo vás naplnilo Izaiášovo proroctvo, a aby ste vykonali svoj diel v prebúdzaní ďalších Izraelitov k ich identite, a ich zodpovednosti voči Bohu ako Jeho ľudu.

BIBLIOGRAFIA

[1] Alfred M. Lilienthal, Jr., What Price Israel (Chicago: Henry Regnery Company, 1953), str. 223

[2] Dr. Ed Moore, The Last Trump (January/February, 1991), str. 7

[3] Leonard C. Lee, Clouds Over America (Washington: Review and Herald Publishing Association, 1948), str. 71

[4] The Jewish Almanach, Compiled and Edited by Richard Siegel and Carl Rheins (New York: Bantam Books, 1980), str. 3

[5] Dr. Oscar Levy, predhovor, The World Significance of the Russian Revolution, George Pitt Rivers (Oxford, England: Basil Blackwell, 1920), str. vi

[6] Arthur Koestler, The Thirteenth Tribe (New York: Random House, Inc., 1976)

Židia a Júdejci

Priatelia kresťanského Izraela: Objasníme si správne použitie výrazu „Žid“. Stále znova a znova hovorím, že výraz „Žid“ NEPATRÍ DO STAREJ ZMLUVY. Výraz „Žid“ by mal byť zo Starej Zmluvy VYMAZANÝ. Jednoducho tam nepatrí. Do Starej Zmluvy bolo VLOŽENÉ z jediného dôvodu: na vzbudenie falošnéo dojmu, že dnešní Židia sú tým istým ľudom, ako „Židia“ Starej Zmluvy. V Novej Zmluve je výraz „Žid“ používaný zmätočne v označení Júdejcov i Judahitov. Preto sa musíme spoliehať na kontext, aby sme určili, či sa jedná ho Judahitov alebo o júdejských Edómčanov (edómskych Židov). V Dome Izralea ani v Dome Júdu neboli žiadni Židia. Pôvodný hebrejský výraz v Starej Zmluve je vždy „Júda“, čo znamená „kmeň Júdu“. Židovský ľud nebol nikdy z tohto kmeňa. Židia pochádzajú z Edomu a žili MEDZI pravými Judahitmi v období cca 150 pred Kristom – 70 AD. Počas tohto obdobia sa edómski Židia stali občanmi národa Judey. „Júda“, „Judea“ a „Žid“ nie sú synonymami. Rasovo exkluzívnym výrazom je iba výraz „Júda“. Židia sú ľud z Idumey (Edom), ktorí SA TVÁRIA, že sú Júda na základe toho, že medzi nami žili týchto 220 rokov. Júdea bolo označenie krajiny, v ktorej žili títo Edómčania a Judahiti spoločne – vo veľmi napätých vzťahoch! – pod rímskou nadvládou. Judahiti boli Izraeliti, ktorých náboženstvo bolo vždy Mojžišov Zákon s levítskymi kňazmi, no Židia boli Edómčania, ktorí vždy praktizovali babylonské náboženstvo farizejov.

Židia a Judahiti nemôžu byť odlišnejší. Celé dnešné judeo-kresťanstvo vyučuje, že „Žid“ a „Júda“ znamená to isté. Samozrejme, sionisti a rabíni by boli radi, ak by sme tomu verili, je to však VEĽKÁ LOŽ histórie.

Nasleduje excelentný rozbor týchto troch slov. Vychutnajte si ho!

Pastor Eli

Tak, ako to došlo:

Hebrejský výraz „yehuwdiy“ („Žid“) v Starej Zmluve

Po prvýkrát sa tento výraz, preložený ako „Židia“ („yehuwdiy“) objavuje v Starej Zmluve Prekladu kráľa Jakuba v 2. Kráľov 16:6: „V tom čase sýrsky kráľ Recin navrátil Elat Edomu, nčo z Elatu vyhanl Židov, a Edomčania, tí vstúpili do Elatu a bývali tam až do tohto dňa.“ K tejto udalosti došlo viac než 1000 rokov po dobe Abraháma a Mojžiša. Tento hebrejský výraz „yehuwdiy“, je následne použitý 84-krát v 76 veršoch v Starej Zmluve. Nachádza sa dvakrát v 2. Kráľov (kapitoly 16 a 18). Nehemiáš začína otázkou: „Vtedy vošiel Chanani, jeden z mojich bratov, on a iní muži z Judska (yehuwdah), a pýtal som sa ich na Židov (yehuwdiy), tých, ktorí unikli, ktorí zostali zo zajatia, a aj na Jeruzalem.“ (Nehemiáš 1:2), kde tento termín, ktorý je zvyčajne prekladaný ako „Žid“, je spojení s Júdom „yehuwdah“.

Výrazy, ktoré sú prekladané ako „židovský/á/é/í“ („yehuwdiy“) by mali byť preložené ako „júdejský/á/é/í“, vo význame „z národa/domu“ Júdu, „yehuwdah“. Ten istý vzorec je evidentntý vo zvyšku starozmluvných citátov: Izaiáš (dvakrát), Jeremiáš (13-krát), Daniel (dvakrát), Zachariáš (raz) a dokonca i v knihe Ester (46-krát), kde nachádzame, že Mordechaj (Mardocheus) je Benjamínec (Benjamita) z kmeňa Júdu: „Na hrade Šušan bol istý muž, Žid, a volal sa Mardochoeus, syn Jaira, syna Šimeiho, syna Kiša, Benjamínca, ktorý bol vzatý do vyhnanstva s judským kráľom Jekonjahom, ktorého vzal do vyhnanstva babylonský kráľ Nabuchodonozor.“ (Esther 2:5-6). Sedemdesiat rokov po svojom vyhnanstve sa Júdejci pod vedením Ezru (Ezdráša) a Nehemiáša vrátili do Jeruzalema/Júdu. Z týchto navrátiacich sa Júdejcov niektorí so sebou priniesli babylonské tradície (napríklad festival Purim), kým iní Júdejci nasledovali starozmluvné učenia, ako napr. Nehemiáš a Ezdráš. Neskôr, v Novej Zmluve nachádzame, že niektorí Izraeliti žili v Samárii, Galilei a v krajine Gad. Títo Izraeliti museli prísť buď v dobe Nehemiáša a Ezru alebo po nich, resp. po keltskej invázii východného Turecka a častí Grécka (pozri podrobnosti uvedené nižšie).

Výraz Júda („yehuwdah“ všimnite si tento výraz) sa najprv spája s Jakobovým synom Júdom (pozri Gen. 29:35) a v Starej Zmluve je použitý 810-krát na označenie Júdu ako osoby, kmeňa (Jozua 7:17), potomkov Júdu (Jozua 15:1); geografických oblastí: „wilderness of Judah“ (Sudcovia 1:16), krajiny Júdu (Rút 1:7); a nakoniec na odlíšenie medzi Domom Izraela a Domov Júdu (napr. 2. Samuelova 12:8). Nič z toho sa v KJV, NIV či inom biblickom preklade neoznačuje ako „Židia“. [A čo je dôležitejšie, Júdejci krajiny Júdu sami seba NIKDY neoznačovali za „židov“. Tento výraz je moderným výrazom pochádzajúci z 18. storočia, ktorý bol retroaktívne a falošne aplikovaný na Júdejcov. Je to podobné, ako nazývať Indiánov Ameriky „Američania“ predtým, než sa kolónie stali americkým národom. Kolonisti a domorodci boli zjavne odlišní ľudia. Rovnako tak Židia a Júdejci. -- Eli]

Stará Zmluva identifikuje júdejský jazyk ako „yehuwdiyth“ – použitý 7-krát v 5 veršoch, v 2. Kráľov 18:26, 28); 2. Kronická 32:18; Nehemiáš 13:24 a dokonca i pre ženské meno Judita (Genesis 26:34). Tento výraz teda znamená reč (jazyk) Júdejcov, no bol nesprávne v KJV a NIV preložený ako jazyk (reč) Židov.

Táto „júdejská“ definícia je taktiež konzistentná s výrazom použitým v 1. a 2. knihe Makabejských.

Záver: Starozákonné výrazy „yehuwdiy“, „yehuwdah“ a „yehuwdiyth“ jasne odkazujú na Júdejcov a Júdu. Vnímame Júdejca ako potomka hebrejského Abraháma, Izáka a jedného z Jakobových synov, Júdu, a označenie jeho „kmeňa/Domu Júdu“, ako odlišného od Domu Izraela, alebo ako časť Kráľovstva Izraela. V Starej a Novej Zmluve by Júdovi potomkovia, jazyk a geografické oblasti nemali byť prekladané ako „židovské“, keďže takýto výraz odkazuje na potenciálne ne-júdsky pôvod, alebo by zahŕňal všetkých Júdejcov a Izraelitov pod výraz „Židia“, čo je dlhú dobu existujúca mylná predstava.

Podobne by sa malo spomenúť, že hebrejský výraz „yehuwdiy“ sa v Starej Zmluve neobjavuje pred pasážou v 2. kráľov 16:6. Tento výraz nachádzame preložený v troch formách: ako „Žid“, „Júda“ (Jeremiáš 43:9) alebo „Jehudi“ (Jeremiáš 36:14).

V 1. a 2. knihe Makabejských sú „Židia“ jasne Júdejci, ktorí taktiež príbuzní Sparťanov/Trójanov, ktorí sú považovaní za potomkov Izraelitov, vetvu Zéreach kmeňa Júdu, skrze Zérachovho syna Dardu (1. Kronická 2:6) (pozri 1. Makabejských 12:7-23, pozri vysvetlenie nižšie).

Malo by sa pamätať na to, že výrazy „Žid“ alebo „židovský/á/é/í“ sa v anglickej literatúre či v bežnom anglickom používaní neobjavujú skôr, než v 18. storočí. Keď sa začal tento výraz používať, bol prijatý ako zdeformovaná forma latinského „Iudaeus“ Hieronýmovej Vulgáty. Výraz „Žid“ sa do 18. storočia neobjavil ani v KJV (Preklad kráľa Jakuba, 1604-1611).

Grécky výraz „ioudaios“ („Žid“) v Novej Zmluve

V Novej Zmluve KJV je výraz „Židia“ (množné číslo) použitý 175-krát v 168 veršoch, kým výraz „Žid“ (jednotné číslo) je použitý 22-krát. Obe tieto formy – jednotná i množná – sú prekladmi gréckeho výrazu „ioudaios“, ktorý je v Novej Zmluve použitý 196-krát v 187 veršoch. Tento grécky výraz však má rôzne významy a aplikácie:

1. Grécky výraz „ioudaios“ môže odkazovať na akéhokoľvek občana rímskej provincie Judaea,

a) Júdejec: „niekto, kto môže pochádzať z kmeňa Júdu (Júdejec) Ján 4:9, (Leviti a Benjamínci) alebo niektorí z Kráľovstva Izraela (pozri Samária, Galilea), pozri taktiež Rimanom 11:1; Filipanom 3:4-5; Matúš 2:2)

b) Júdejec: „niekto, kto nemusí byť z kmeňa Júdu (Júdejec), ale môže byť potomkom Abrahámových detí skrze Izmaela a Keturah (Lukáš 3:8; Ján 8:39) [skôr potomkom Júdu skrze Šelacha – pozn. Rudolf, pozri taktiež 38. kapitolu Genesis]; Edómčania (Kráľ Herod)

c) Júdejec: „z akéhokoľvek iného národa či ľudu, ktorý sa stal permanentným obyvateľom v rímskej provincii Judaea (pozri Skutky 2:14 „Júdski muži“)

2. Kontext Novej Zmluvy taktiež naznačuje rozdiel medzi Júdejcami a niektorými Júdejcami („ioudaios“), ktorí reprezentujú skupinu sprisahancov a vrahov. [A teraz sa dostávame ku SKUTOČNÝM židom, ľudia! To sú Júdejci edómskeho pôvodu, ktorí predstierajú, že patria k Júdovi! -- Eli] Táto skupina zahŕňa najvyššie kruhy vládnucich autorít, ktoré sú jednoducho nazývané „Ioudaios“ a ktorí sú odlišní od ľudu, ktorý bol Júdejcami. Títo zhubní „ioudaios“: a) majú svoj vlastný Pésach (Ján 2:13; 6:4); b) neustále napádajú Ježiša Krista a ten im odpovedá (Ján 2:18; 3:25; 4:1; 5:10); c) jediným prívržencom medzi vedúcimi predstaviteľmi „ioudaios“ je Nikodémus; d) väčšina vodcov „ioudaios“ Ježiša prenasleduje (Ján 5:15); plánujú a dohodnú jeho popravu (Ján 7:1; 8:31ff); a nakoniec vedú Ježiša Krista súdmi, odsúdením a samotným ukrižovaním (Ján 18:12ff; 19:16ff); e) ľud sa týchto „ioudaios“ obáva (Ján 7:12; 20:19); f) zisťujeme, že ich otcom nie je Abrahám, ale diabol (John 8:44), g) a sú to tí, ktorí zabíjali prorokov (títo „ioudaios“ boli rovnakí ako vyznavači babylonských náboženstiev. [Wow! Toto je dobré! -- Eli]) (Matúš 23:31); h) títo „ioudaios“ uznávajú za svojho kráľa Cézara (Ján 19:15); i) nepočujú jeho hlas (Ján 8) a nasledujú tradície (podanie) starších (Marek 7:9); j) Jesus nakoniec viac nechodil otvorene medzi „ioudaios“ (Ján 11:54); k) a keď sa o ňom zmieňovali ako o Kráľovi „Ioudaios“, Ježiš Kristus odpovedal, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta/systému/času (Ján 18:37ff) a namiesto toho nachádzame, že Ježiš Kristus je „Kráľom Izraela“ (Ján 1:49; Skutky 2:36-37); l) „Ioudaios“ pokračujú v sprisahaní proti apoštolom Ježiša Krista (Skutky 9:23); m) „ioudaios“ majú sieť synagóg n) a sabaty (Skutky 13:5; 17:1); o) čarodejníci, p) falošní proroci, q) vyháňači diabla, r) tuláci (Skutky 13:6; 19:13); s) iní podnecujú ľud a vládu proti Apoštolom a kresťanom (napr., Skutky 25:7); t) nachádzame, že sú medzi nimi sú minimálne dve „čestné ženy“ (Skutky 13:50; 24:24).

Tieto citáty jasne dokazujú, že skupina, známa ako „ioudaios“, bola identifikovaná ako líšiaca sa od ostatnej populácie. Títo „ioudaios“ boli:

1. všade tam, kde boli starozmluvné Písma a veriaci

2. prominentami v sieti synagóg v rímskej ríši

3. Aj keď používali starozmluvné Písma, interpretovali ich skrze filter tradícií starších (babylonská „múdrosť“, neskôr zapísaná ako Talmud)

4. jediní, ktorí neustále napádali Ježiša Krista a Apoštolov

5. tí, ktorí ovplyvňovali, zastrašovali a ohrozovali vládu, legálne, finančné, obchodné a bezpečnostné záležitosti [presne ako dnešní Židia!!! -- Eli]

6. získajúc status odpadlíka predstavovali redukčný formalizmus a ritualizmus. Boli figovníkom, ktorý nevydával žiadne ovocie. Od nich Ježiš Kristus preniesol misiu Kráľovstva Božieho k inému Domu: „ale namiesto toho stále choďte k strateným ovciam domu Izraela.“ (Matúš 10:6)

Lukášovo evanjelium štylisticky dokazuje, že Ježiš Kristus strávil väčšinu svojej duchovnej služby medzi Galilejčanmi, istú časť medzi Samaritánmi (napr. Ján 4:4ff: všimnite si, Jakobova studňa, „náš otec“, verš 12). Galilejčania [Benjamínci -- Eli] a Samaritáni [zmiešaný národ Šelahitov, Edómčanov, Asýrčanov atď. -- Eli] a reprezentovali časť Izraelitov [avšak už nie s čistým rodokmeňom – pozn. Rudolf], ktorí sa vrátili do Palestíny/Judey v dobe Ezru (Ezdráša) a Nehemiáša, alebo neskôr. Všetci Kristovi apoštoli, s výnimkou Judáša Iškariotského (Ezau/Edom – Ján 6:70) boli Benjamínci (Skutky 1:11; 2:7; 1. Kráľov 11:36; Deuteronomium 33:12), ako i Pavol (Rimanom 11:1; Filipanom 3:5). [Všetci anti-pavliáni si môžu zahryznúť do jazyka!! -- Eli]

[Bohužiaľ, nemáme zdroj tohto vynikajúceho článku. Možno niekto bude schopný tento zdroj poskytnúť!! -- Eli]

Pozn. – Eli: Pastor Eli James

Pozn. – Frederick : Pastor Frederick Forkrist

Čo v Zjednotenej Jahveho Cirkvi "NIE SME"

Pastor Jonathan Williams

NIE SME: Národní socialisti, republikáni, demokrati, liberáli, fašisti, komunisti etc.

Sme zostatok "pravých" Izraelitov tu na zemi. Kresťanský Izrael!

Naša pokrvná línia ostáva ako základ pre vieru našich predkov, preto sa nepokladáme za žiadnu politickú stranu, keďže naše politické názory a poslanie sú jasne uvedené v Písme.

NIE SME: Veriaci len v "Starú Zmluvu"

Veríme, že "Stará" i "Nová" Zmluva sú platné a sú v súlade ako jedno zhodne s proroctvom Písma.

NIE SME: Veriaci len v určitý preklad Písma.

Každá napísaná Biblia v tomto momente obsahuje nesprávne preklady a pridania pre efekt. NAJLEPŠÍM spôsobom, ako AKÚKOĽVEK Bibliu čítať, je pamätať na to, že Biblia bola napísaná v hebrejčine, gréčtine a aramejčine...preto by sa mali využívať dostupné konkordancie a lexikony k skutočne pravému prekladu z pôvodného zápisu. Pokiaľ čitateľ nedokáže pohotovo čítať tieto staroveké jazyky, čo je vysoko nepravdepodobné, najlepšou radou je nasledovať kvôli presnosti tieto kroky. Nič neobsahuje čistejšiu interpretáciu ako originál.

NIE SME: Skupina šíriaca nenávisť.

Ako "praví" Izraeliti sme vyučovaní mať súcit s tými, ktorí sú zarmútení, no máme "nenávidieť Zlo" s hnusom, a Biblia obsiahlo vysvetľuje to, koho Jahveh nenávidí, a koho máme preto nenávidieť i MY. AKo poznámka k tomuto, nepraktizujeme rasové predsudky, ale to, čo nazývame "rasové rozpoznávanie". "Praví Izraeliti" sú ostatkom v anglo-saskom ľude, no nie všetci Anglo-Sasi sú Izraeliti. Tí sú na rovnakej vĺnovej dĺžke ako HOCAKÝ iný ne-Izraelita.

NIE SME: Tradicionalisti, nie sme ani v rámci našej doktríny viazaní predtým učenými falošnými doktrínami.

Biblia je "živá kniha" a neustále rôznym ľuďom odhaľuje rôzne záležitosti. Musíme rozpoznať to, čo je platné a určiť, čo robiť s informáciami, ktoré sú nám Jahvem poskytnuté skrze Jeho poslov.

NIE SME: Apologetickí za hocičo, čo učíme, hovoríme či konáme.

Nasledujeme a konáme to, čo sme nútení a k čomu sme vedení Jahvem, aby sme dosiahli. Žiadna iná bytosť na tejto zemi nemá autoritu nad Jeho ľudom. Na konci sa zodpovedáme jedine Jahvemu.

NIE SME: zastrašení hrozbami zo strany pohanov, ateistov, neznabohov, univerzalistov, zástancov jedného svetového poriadku etc.

Títo všetci predstavujú to, voči čomu sme pohotovo pripravení bojovať, bez rozmýšľania. Sú uzurpátormi a konateľmi zlých skutkov. Zdieľajú jeden s druhým podobný osud, každý z nich v preňho určenom čase.

NIE SME: V žiadnom prípade, forme či podobe pro-sionistickí!

Židovská viera sa nám hnusí, pretože je proti všetkým kresťanským pricnípom, nehovoriac o fakte, že tých, ktorí sú dnes známi ako "Židia", Kristus v Písme odsúdil ako potomkov Diabla (pravdivo, zvážiac Genesis 3:15). Kristus NEBOL Žid, a Písmo ho ani za Žida neoznačuje.

NIE SME: Neo-nacisti, Klan etc.

Sme Cirkev pre "pravých Izraelitov" (zvyšok anglo-saského ľudu).

Umožníme členom rôznych organizácií zúčastniť sa našich bohoslužieb, ako komukoľvek inému, ako i stať sa aktívnymi podporovateľmi tejto duchovnej služby.

Nemôžeme a nebudeme však tolerovať absurdné, nepodložené idey, smerujúce proti Písmu. Ako poznámka k tomuto, podporujeme skupiny, ktoré sa pridržiavajú viery, a neprijímajú ne-kresťanov do svojich radov.

NIE SME: náchylní voči nesprávnemu prekladu Písma, keď sa zistí, že v skutočnosti má iný význam, než ako sa predtým uvažovalo.

Biblia je kniha mnohých pasáží, podľa ktorých máme žiť, a poslaní pre kresťanstvo, nemôžeme si dovoliť činiť chyby a omyly v našom chápaní Písma.

NIE SME: Nejaké "nové" náboženstvo.

Uctievame prostredncítvom rovnakých metóda, ako kresťania v 1. storočí.

Dôkladné, dôsledné štúdium a odmietnutie falošných náuk pochádzajúcich od Satanových (Luciferových) učeníkov.

NIE SME: Potešení svetom vôkol nás a snažíme sa napraviť situáciu skrze večnú moc, ktorú má Jahveh.

Neveríme, že máme "nechať ne-kresťanov rúhať sa nám do tváre".

On svojmu ľudu zveril povinnosť ako "dobyvateľov Zla" v tomto živote, duchovnom i fyzickom.

Písmo nám hovorí, že Jahveho pomsta bude rýchla a rukou Jeho ľudu.

NIE SME: ochotní nikdy prestať hovoriť Pravdu, aj keď tým môžu trpieť pocity niekoho vôkol nás.

Ak Pravda bolí, pravdepodobne to buď nie je pre vás, ako vraví Bilia, alebo možno cítite vinu za nesprávne konanie a potrebu odpustenia a posvätenia.