Súdiť či nesúdiť

Pastor Frederick Forkrist

Bratia a sestry, moderná doba prináša mnohé vymoženosti, ktoré sa postupne stávajú akousi samozrejmosťou. Niekedy v pozitívnom, niekedy v negatívnom zmysle. Pre mnohých je Internet a s ním spojená interaktívna komunikácia márnením času – a skutočne, pre mnohých, a v mnohých prípadoch, je takéto vysedávanie pri internete neproduktívne, či dokonca kontraproduktívne. Osobne sa však rád zúčastňujem diskusii na slovenskom portáli Pokec.sk, kde viac-menej pravidelne navštevujem miestnosť Ježiš Ťa miluje (pre všetkých, ktorí by mi chceli niečo napísať, prispievam tam pod prezývkou PastorXX). Môžem povedať, že práve tam mnohokrát čerpám inšpiráciu do ďalšieho štúdia Božieho Slova, pretože – nakoľko sa tam stretávajú veriaci rôznych denominácií i neveriaci – sa v tak malom komunikačnom priestore stretáva množstvo nezriedka protichodných názorov.

Nedávno ma v diskusii značne zaujal jeden postoj. Treba povedať, že v diskusii s návšteníkmi tejto miestnosti tam zaznieva mnoho názorov, ktoré sú nielenže nebiblické, ale dokonca mnohokrát v priamom rozpore s učením Božieho Slova. Je však prekvapujúce a zarážajúce, ako sa kresťanskí veriaci radi zbavujú zodpovednosti, ktorú nám Písmo určuje. Pri diskutovaní nad jednou z doktrín sa mi napríklad dostalo od jedného spoludiskutujúceho argumentu „Nesúďte, aby ste neboli súdení“. Ako vieme, sú to Ježišove slová (pozri Matúš 7:1), ale zároveň ide o jeden z maximálne zneužívaných veršov Písma, a treba povedať, že vo väčšine prípadov, kedy sa tento verš používa, ide o pokryteckú obranu svojho konania. Prečo? V tejto mini-štúdii sa na to pozrieme bližšie.

Ako hovoríme o „súdení“ či „nesúdení“, pozrime sa najprv, čo to teda to „súdenie“ vlastne je. Merriam Webster’s 11th Collegiate Dictionary vysvetľuje výraz „súdiť“ (to judge) nasledovne:

„formovať mienku starostlivým zvážením dôkazov a overením predpokladov; vládnuť, riadiť (o hebrejskom kmeňovom vodcovi), rozhodovať ako sudca....“

Aby sme získali lepší obraz o súdení v spojení s citovaním „nesúďte, aby ste neboli súdení“, pozrime sa na celkový kontext pasáže v 7. kapitole Matúšovho evanjelia:

"Nesúďte, aby ste neboli súdení. ebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: “Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka” - a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.” (Matúš 7:1-5)

Paralelný verš nachádzame v 6. kapitole Lukášovho evanjelia (6:37): “Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.”

Zdalo by sa to byť celkom jasné. ALE – pozrime sa, čo nám Jahšua hovorí v Lukášovi 12:57: “Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?” Otázkou je – ako máme súdiť, čo je spravodlivé, ak súdiť nemáme?

Bratia a sestry, Jahšua nás napomína: “Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.” (Ján 7:24). A o to presne ide! Nemáme súdiť človeka podľa jeho výzoru, ale súdiť spravodlivo. Nemali by sme ani súdiť konanie človeka, pretože vari sme bez hriechu, bez vlastných chýb? Kdeže, ani náhodou! Nemôžeme predsa byť ako ten, o ktorom hovorí už spomínaná pasáž v 7. kapitole Matúšovho evanjelia.

Je úžasné sledovať, ako sa história opakuje. Apoštol Pavol vo svojom liste cirkvi v Korinte tamojších kresťanov napomína ohľadom falošných učení, prezentovaných ako skutočné, pravé Kristovo evanjelium: “Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali.” (2. Korinťanom 11:4)

Ako ale mohli títo kresťania rozpoznať, či ide o pravé alebo falošné evanjelium? No samozrejme, iba posúdením – a na základe čoho? Pozrime sa na príklad obyvateľov Berey: “A tí boli šľachetnejší ako tamtí v Solúne. Oni prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak.” (Skutky 17:11)

Presne tak, priatelia! Keď apoštol Pavol v liste Rimanom píše: “Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie.” (Rimanom 14:13), neznamená to, že nemáme posudzovať konanie ľudí, či je v súlade s Písmom, pretože “Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?” (Matúš 7:16) Ako by ste mohli odpovedať na túto otázku, ak by ste nevedeli, aká rastlina rodí hrozná či figy? Samozrejme, že musíte situáciu, predmet či človeka posudzovať na základe nejakého konceptu.

V otázke evanjelia nám Pavol ide príkladom výzvou ku Korinťanom, keď ich vyzýva: “Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím.” (1. Korinťanom 10:15). Bola to dôležitá výzva. Už v tom čase – a to prakticky len krátke časové obdobie po Jahšuovom ukrižovaní a zmŕtvychvstaní - sa začali šíriť rôzne falošné učenia. A ako to už býva, vždy sa nájdu ľudia, ktorí zneužívajú dobro, aby ukojili svoje skazené chúťky a uspokojili svoje potreby na úkor ostatných. Evanjelium nie je bájka pre malé deti, so šťastným koncom pre všetkých, končiaca klasickým “a žili šťastne, dokiaľ nepomreli”, a pre mnohých to nebol ten príslovečný balzam na duši. Mnohí sa nedokázali vyrovnať so skutočnosťou, že sa im nedostalo tej priazne, ktorú by si želali, a preto začali šíriť učenia, ktoré neboli v súlade s evanjeliom, ktoré šíril Jahšua a jeho apoštoli. Apoštol Pavol o tom hovorí vo svojom liste Galaťanom: “Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty! Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom. Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod.” (Galaťanom 1:6-11)

V 1. Tesaloničanom 5:21 nachádzame toto nariadenie: “Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!” Skúmajme ale na základe čoho? Samozrejme a stále iba Písma! A na základe čoho sa pridržiavať? No predsa POSUDZOVANIA tej-ktorej konkrétnej doktríny, či je v súlade s Písmom! Súdenie správania sa ľudí alebo ich učení nie je nevhodné, je nutnosťou, pretože mnohí sú “...falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám Satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.” (2. Korinťanom 11:13-15)

“Nesúďte, aby ste neboli súdení.” Ale ak máte chuť, moje tvrdenia kľudne posudzujte. Lebo nič nie pokryteckejšie, než snaha týmto citátom sa zaštítiť pred kritikou svojho konania. A to zrejme kresťanským správaním sa nie je.