Dnes budem hovoriť o zákonoch kráľovstva Božieho, čo je téma, do ktorej cirkvi fušovali asi viac než do iných vecí, a takmer všetko, čo vás učili v obyčajných cirkvách môžete zamietnuť ako buď čiastočne alebo celkom falošné, kvôli tomu, ako to pomiešali.
Biblia rozpráva o štyroch druhoch božského zákona: prikázaniach, súdoch (rozsudkoch), predpisoch a obradoch. A dnešní duchovní – česť výnimkám – nemajú žiadnu predstavu o rozdieloch medzi nimi. Prikázania sú hlavnými pravidlami správania v zodpovednosti človeka k svojmu Bohu.
Desať prikázaní v 20. kapitole knihy Exodus sú toho výnimočnými príkladmi: Nepokradneš, nezabiješ, nezosmilníš a tak ďalej. A v protiklade k tomu, čo mnohé cirkvi učia, tieto prikázania stále platia.
Teraz rozsudky. Použitie tohto slova je trošku zavádzajúce. Dnes rozsudkom rozumieme rozhodnutie súdu po vypočutí si prípadu, no tak, ako je to používané v Biblii, je to pravidlo, podľa ktorého má súd prípad rozhodovať. Inými slovami, nasledujúc pravidlá, nachádzajúce sa v rozsudkoch, súd bude vedieť, ako prípad rozhodovať. Občas je to v Biblii použité i v modernom zmysle rozhodnutia, ale z hľadiska biblického zákona, súdy považujte za pravidlá, ktorými súd rozhoduje prípad, no nie všetky prípady.
Prikázania nevyžadujú žiadne pravidlá tohto druhu, sú dostatočne jasné. No čo Biblia klasifikuje ako súdy, sú prípady medzi človekom a jeho blížnym, vrátane zákonov týkajúcich sa majetkových práv, pána a sluhu a podobne.
Tu je príklad, v 21. kapitole knihy Exodus: „Ak si kúpiš hebrejského otroka, nech ti slúži šesť rokov a v siedmom roku odíde bezplatne slobodný. Ak prišiel sám, sám aj odíde. Ak bol už ženatý, odíde s ním aj jeho žena. "
Tu je ďalší príklad: „Kto ukradne človeka a predá ho, alebo ho bude mať vo svojej moci, musí zomrieť." - za únos!
Žiadna hrozba plesnutia po rukách a podmienečné prepustenie, ale – za únos – stále trest smrti, aj keby sa obeť zachránila.
Ďalší príklad: „Ak niekto ukradne býka alebo ovcu a zabije ich alebo predá, tak za každého býka nahradí päť býkov a za každú ovcu päť oviec.... Keď sa ukradnutá vec, býk, osol alebo ovca nájde u neho živá, dá dvojnásobnú náhradu." (Exodus 22:1, 4) (pozn. Prekl. - v niektorých prekladoch Písma sa uvádza „štyri ovce“ miesto „päť oviec“)
Krádež takto prestáva byť srandou, nie? Prečo ľudia kradnú? Kradnú, aby niečo získali. A ak je výsledok krádeže to, že ak ste prichytení s ukradnutým majetkom, ktorý sa vráti vlastníkovi, stále mu musíte zaplatiť hodnotu ukradnutého majetku, a ak ste sa ho medzitým zbavili, zaplatiť 4-5krát viac, než ste ukradli, takže nemáte z toho žiaden zisk.
Pri týchto zákonoch sa krádeže veľmi nevyskytovali. Čudujete sa, ako si také niečo vynútiť? Predstavte si, že sa vám zlodej vysmeje do tváre a povie: „Som na mizine, čo s tým spravíte?“ Zákon s tým čosi robil. Zlodej bol jednoducho predaný do otroctva za sumu, ktorá pokrývala požadovanú reštitúciu.
Teraz si predstavte, že by mal zlodej zaplatiť 500 dolárov. Bol by postavený na dražbu a dražiteľ by sa pýtal: „Kto ponúkne 500 dolárov za mesiac služby tohto človeka?“ Na zlodeja sa veľa ľudí nespolieha. „Dobre, kto ponúkne 500 dolárov za 3 mesiace jeho služby?“ To dokazuje, ako sú Božie zákony vedecké – postoj človeka určoval jeho trest. Ak skutočne svoj čin oľutoval a snažil sa ho napraviť, možno by bol dobrým sluhom a mohol sa vykúpiť trojmesačnou službou. Ale ak bol tvrdohlavý, vzpurný a očividne neochotný pracovať bez dozoru a biča, mohlo trvať i 3 roky, než sa vykúpil.
Inými slovami, sám si určoval svoj trest. A obeti zločinu sa dostalo kompenzácie. Dnes to najlepšie, čo vieme, ak nájdeme zločinca, je zavrieť ho do väzenia. Ak zločinca nájdeme, zvyčajne nemá nič, čím by odškodnil obeť. Keď ho zavrieme do väzenia, to tiež obeť neodškodní, sú to verejné výdavky. A ak ho miesto toho podmienečne prepustíme, vráti sa k zločinu hneď na druhý deň.
No v Božom zákone existovalo dobré riešenie tejto situácie.
Viete, Božie zákony nevytvárali profesionálne plačky. Treťou triedou týchto zákonov, sú predpisy: to boli všeobecné pravidlá správania sa pre vládu národa ako celku, pre zachovávanie poriadku a prosperity. Mali menší význam než prikázania, no boli to pravidlá pre civilizáciu, ktorá oddeľovala ľud Izraela od všetkých ostatných národov.
Žijúc prodľa týchto predpisov, národ Izraela mal podávať príklad toho, ako sa dá dosiahnuť prosperita, mier a poriadok za vlády Božích zákonov. Tie pokrývali zdravotné zákony (zákony o jedle), poľnohospodárske zákony, sociálne a finančné zákony.
Napríklad Levitikus 3:17: „To bude večný predpis z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách: “Ani krv, ani loj nebudete jesť vôbec!“ Nuž, trvalo nám 3500 rokov plus účet za doktora, aby sme zistili, že zvierací tuk obsahuje najviac cholesterolu, ktorý upcháva vaše artérie, vedúc k srdcovým príhodám. A ak vypustíte živočíšny tuk, nahradiac ho potrebnými tukmi a olejmi z rastlinných olejov, ktoré obsahujú predovšetkým nenasýtené mastné kyseliny, získate prospech, ktorý vyplýva z používania oleja a tuku, no bez ich negatívnych častí.
Len Mojžiš neúčtoval peniaze za lekárske rady. Pokiaľ ide o konzumáciu krvi, diétológovia vedia, že sa zapodievame množstvom nepriaznivých faktorov: konzumáciou krvi sa prenášajú isté choroby, okrem niektorých nezdravých chemických faktorov v krvi ako pokrme. To, ako vidíte, nebolo zamýšľané pre vašu spásu alebo váš prospech v nebesách neskôr. Ak ste nekonzumovali živočíšne tuky, nemali ste dobré, zdravé srdce v nebesách, ale tuná, v tomto živote.
Ďalší príklad, Levitikus 10:8-11: „Potom Pán povedal Áronovi: "Víno a opojné nápoje nepite ani ty, ani tvoji synovia, keď vstupujete do stánku zjavenia, aby ste nepomreli. Tento predpis je večný na všetky vaše pokolenia, aby ste tak vedeli rozlišovať medzi svätým a všedným a medzi čistým a nečistým a poúčali Izraelitov o všetkých ustanoveniach, ktoré vám cez Mojžiša nariadil Pán.” V službe Bohu nemali byť opití kňazi. Biblia však nezakazuje kňazom piť pivo či víno, len jednoducho vtedy, ak mali službu, mali mať jasnú hlavu, žiadne pitie. Ich povinnosti, samozrejme, nezahŕňali iba službu v chráme, ponúkajúc obete, ale taktiež vyčuovanie ľudu v zákonoch Božích, a to nemal robiť žiaden opilec.
Teraz štvrtá trieda: Obrady boli pravidlami, ktoré riadili náboženské rituály, slávnosti, náboženské sviatky atď. Všimnite si, že je do oddelená skupina – nemá nič spoločné so všeobecným správaním sa ľudu či národa – sú to striktne náboženské zákony.
Napríklad, v rozprávaní o Pésachu (Pasche), Exodus 12:42-45: „Bola to noc bdenia, zasvätená Pánovi, keď ich vyviedol z Egypta. To je tá Pánova noc, ktorú majú bdením sláviť všetci Izraeliti z pokolenia na pokolenie. Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi: "Toto je predpis o pasche: Nijaký cudzinec z nej nesmie jesť. Každého kúpeného otroka obrež, len potom z nej môže jesť. Prisťahovalec a nájomník z nej nesmú jesť." Pésach bolo niečo medzi Bohom a Jeho ľudom, Izraelom, a hoci imigranti z iných rás mohli prísť ako obchodníci či cestovatelia, nemohli povedať, teraz sme časťou Izraela a náleží nám všetko z Božej ochrany. „Každého kúpeného otroka obrež, len potom z nej môže jesť. Prisťahovalec a nájomník z nej nesmú jesť.” Rozhodne to bolo medzi Izraelitom a jeho Bohom.
Ďalší sviatok, Sviatok nekvaseného chleba, Exodus 13:5-10: „Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorú ti chce dať, ako to pod prísahou sľúbil tvojim otcom, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy budeš zachovávať tento zvyk v tomto mesiaci. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a na siedmy deň bude Pánov sviatok. Sedem dní sa budú jesť nekvasené chleby a nesmie byť nič kysnuté vidieť v celom tvojom okolí; kysnute cesto sa nesmie nájsť u teba. V ten deň povieš svojmu synovi: “To sa robí pre to, čo pre mňa urobil Pán, keď som vyšiel z Egypta.” A nech je to znamením na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi očami, aby bol v tvojich ústach Pánov zákon, lebo Pán ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta. A tento predpis budeš zachovávať rok čo rok v určený čas. “
Domnievam sa, že všetci tak nejak viete, ako vznikalo naše americké právo. Začali sme s anglickým zvykovým právom, čo nebolo vo forme pravidiel, prijímaných parlamentov, boli to uznávané zvyky ľudu, majúce moc zákona. A keďže zachovávali záznamy o všetkých veľkých prípadoch, o ktorých rozhodovali, vzniklo zo záznamov anglických súdov to, čo sa nazýva zvykovým právom. Postupne, dokonca i v Anglicku, bolo toto zvykové právo modifikované pridávaním predpisov prijatých parlamentom. A tuná (myslené v USA, pozn. prekl.), aj keď sme začínali so základom v zvykovom práve, väčšina našich zákonov je dnes štatutárna.
Mnoho štátov, medzi nimi i Kalifornia, sa pokúsilo zákon zorganzovať, aby sa zákony, týkajúce sa určitého subjektu, nachádzali pohromade. Máte napr. Zákonník týkajúci sa motorových vozidiel, občiansky zákonník, trestný poriadok atď.
Keď Mojžiš dal zákon na hore Sinaj, nebol to pôvod božského zákona, ale to, čo môžeme nazývať kodifikáciou práva, zredukovanie na systematické vyjadrenie. Biblia rozpoznáva, že Boží zákon bol do istej miery známy dávno predtým. Genesis 2:16-17 zaznamenáva prvé prikázanie:
“A Pán, Boh, prikázal človekovi: "Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš."”
V Genesis 26:3-5, Boh hovorí Izákovi nasledovné: „Zdržuj sa ako prišelec v tejto krajine a ja budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu potomstvu chcem dať všetky tieto krajiny, aby som splnil prísahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi, Abrahámovi: "Rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy neba a ja dám tvojmu potomstvu všetky tieto krajiny a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme." To preto, že Abrahám počúval na môj hlas a zachovával moje príkazy, nariadenia, ustanovenia a zákony."”
To dokazuje, že značná časť božského zákona bola známa ešte pred dobou Mojžiša, aj keď zjavne nebola zákon tak organizovaný. Nuž, viete, ako naše tzv. cirkvi takmer bez výnimky učia: „Už nie ste pod zákonom, ste pod milosťou, zákon bol zrušený.“
Zaujímavé je sa niektorého z týchto duchovných opýtať: „Skutočne to máte na mysli? Celý zákon bol zrušený?“ Takýto duchovný odpovie: „Ó, áno, áno, iste!“ Potom môžete povedať: „Nuž dobre, znamená to teda, že som slobodný, pokiaľ ide o zákon, môžem vraždiť, kradnúť, smilniť, ako sa mi len zachce? Pretože, ak je zákon zrušený, toto bolo jeho súčasťou.“
A teraz sledujte vášho duchovného, ako koktá a snaží sa pochopiť, čo to vlastne mal na mysli, ak vôbec niečo. Problém vzniká v tom, ako sú vyučovaní vo svojich seminároch. Tam ich učia: „Toto sú doktríny vašej cirkvi – a ak sa vás opýtajú na nejakú podporu z Písma, môžete nájsť pár slov tu a tam. Prečo by ste mali polhodiny rozprávať o nejakej čiarke či bodkočiarke v Knihe.“
Neučia ich Bibliu systematicky, pretože prvé miesto zastáva cirkevná doktrína, Biblia až úbohé druhé. Svoj omyl zakladajú na tomto:
Pavol na dvoch miestach povedal, že Kristus odstránil náboženské predpisy, pribijúc ich na kríž, atď. Here are the two, and you note that they do not say that the law is done away with; only that portion of the law contained in the ordinances: the rituals, the ceremonies.
Efezanom 2:14-15: „Veď on je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj..” - iba tie príkazy, ktoré boli v nariadeniach, náboženských predpisoch.
[Niekedy preklad v inom jazyku úplne pôvodnú myšlienku zničí, resp. skryje. Toho príkladom je tu použitý výraz “nariadenie” (podľa prekladu Spolku sv. Vojtecha), čo je rovnaký výraz, ako výraz pre “náboženské rituály, resp. predpisy” v Starej Zmluve – pozn. prekl.]
Kolosanom 2:13-14: „Aj vás, čo ste boli mŕtvi v hriechoch a neobriezke svojho tela, oživil s ním a odpustil nám všetky hriechy. Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž. "
Keď vezmete do úvahy to, čo Pavol skutočne uviedol, a nie obrovskú časť, ktorú by mu chceli prisudzovať niektorí duchovní, Pavol hovorí správne. Všetky tieto náboženské rituály symbolizovali Ježiša Krista, to, čo mal vykonať, čo mal pre nás dosiahnuť, mali udržiavať nažive pamiatku, pochopenie, nádej, až kým neprišiel. A potom, čo prišiel a tieto veci vykonal, máte venovať svoju pozornosť realite, nie iba symbolu. Nábožeský rituál Pésachu, napríklad, smrťou pésachového baránka, potretím krvou zárubne vašich dverí – verejné vyhlásenie vašej viery – týmto boli Izraeliti zachránení pred smrťou.
Nuž, zjavne ide o symbol Krista, a v knihe Hebrejom je tento symbolizmus vysvetlený. Dnes nenasledujeme starý rituál Pésachu. V Starej Zmluve, pri podaní Pésachu, sa uvádza: „Toto je nariadenie naveky.“ Dnes už nezabíjame baránka a nemažeme krv na zárubňu dverí, ako to činili vtedy, a to nie kvôli tomu, že by sme to zanedbávali, ale preto, že máme inú formu tohto rituálu. Starým Pésachom ste vyhlasovali svoju vieru, že niekedy, v neurčitej budúcnosti, Mesiáš, ktorý vtedy ešte neprišiel, príde a vykoná skutočnú obeť za vás, aby preliatím Jeho krvi boli odpustené vaše hriechy, a nemuseli ste ich splatiť svojou smrťou, pretože boli splatené za vás.
No potom, čo prišiel a ponúkol svoj život na kríži, nemôžeme sa držať starého rituálu, hovoriac: „Nuž, ten, koho očakávame, ešte neprišiel, príde niekedy v budúcnosti“ - to by bolo odmietnutie Krista. Forma rituálu sa zmenila, a teraz máme prijímanie, Pánovu večeru, s chlebom, ktorý nahradil mäso baránka, s vínom, nahradzujúcim krv, no stále je to základný význam Pésachu.
Netrvalo dlho, aby bol sa symbolický význam všetkých týchto rituálov stratil. To je presne to, čo prirodzene očakávate, keď ustanovíte profesionálne kňazstvo, vykonávajúcim rituály, ktorým môžu dodať auru istého magického hokus-pokus. „Nuž, vy úbohí hlúpi laici, tomu nerozumiete, a sami nič z toho vykonať nemôžete, ale ak prídete ku mne a dobre mi zaplatíte, môžem vykonať túto magickú ceremóniu za vás, aby ste z toho mali prospech.“ A keď chcete zvýšiť svoj vplyv a dôležitosť, jediný spôsob, ako k tomu dospieť, je zapríčniť, aby laici zabudli na tento význam, učiniť z toho tajomstvo – a tak k tomu rýchlo i došlo.
Z tohto dôvodu neboli dejiny organizovaného náboženstva nikdy ničím viac, než dejinami organizovanej korupcie. Pozrite sa na knihy vo vašej Biblii – okrem čisto historických, Ezdráš, Nehemiáš, Kráľov a Kronických [i v iných nájdete historické záznamy, ale v spomínaných nenachádzame doktríny, ale záznamy toho, k čomu došlo], ale ak sa venujete tým, ktoré obsahuju „tak povedal Pán“, zistíte, že s výnimkou Jeremiáša a Ezechiela, keď Boh potreboval niekoho, aby šiel a riekol: „tak povedal Pán“, musel ho nájsť mimo kňazského stavu.
A tak dnes zisťujete, že cirkvi ľud učia, že zákon bol odstránený. Ak navštívite cirkevnú večeru, čo takmer vždy podávajú? Varenú šunku. „Samozrejme, aby ste dokázali, že ste pod milosťou, musíte porušovaťzákony Božie.“
Viete, Ježiš Kristus to komentoval kriticky. Je pravdou, že ak človek žil podľa celého zákona – morálneho zákona ako i jeho vyložene praktických častí, ako je zákon o jedle, poľnohospodársky zákon, finančné zákony – ak žil podľa toho všetkého, áno, žil by naplno. Je potrebná značná dávka vynaliezavosti vymyslieť, ako spáchať hriech bez porušenia niektorého z Božích zákonov. Ale to nebolo skutočným cieľom.
Je pravdou, že Levitikus 18:3-5 hovorí: „Nsmiete robiť to, čo sa robilo v egyptskej krajine, kde ste bývali, ale ani to nesmiete robiť, čo sa robí v kanaánskej krajine, kam vás zavediem; nebudete sa správať podľa ich zvyku. Vyplníte moje ustanovenia a zachováte moje predpisy a budete podľa nich kráčať! Ja, Pán, som váš Boh! Preto zachovávajte moje ustanovenia a moje príkazy! Kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Ja som Pán!”
Samozrejme, veľká časť zákona, takých 98 percent z neho, nemá nič do činenia s týmito morálnymi fázami. Zákon o jedle poukazoval na to, ktoré jedlá sú pre vás dobré, a ktoré nie, ktoré sú zlé pre zdravie.Ak ste jedli nezdravé jedlá, nemali ste mať bolesti žalúdka v nebesách, mali by ste zdravotné problémy v tomto živote. Ak ste porušovali poľnohospodárske zákony, nemali by ste zlú úrodu v nebi, ale tu a teraz, na tejto zemi. A to platilo vtedy i teraz. Neprišli ste o svoju šancu na spásu, ak ste porušili zákony o jedle, to nebolo ich cieľom.
Toto povedal Ježiš Kristus v 5. kapitole Matúšovho evanjelia, počnúc veršom 17: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.” Nuž, kedy sa pominulo nebo a zem?
Pominutie neba a zeme sa spomína po miléniu, tisícročnej vláde Krista. Zjavenie 21:1 je prvým, kde sa spomína vyjadrenie, že prvé nebo a prvá zem pominuli. Takže nielen počas Kristovho života až doteraz, ale prinajmenšom ďalších tisíc rokov Zákon platí. Ježiš pokračoval: “Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.” [Matúš 5:19].
Zákony Božie stále platia. Nikto neuspel, aby ich všetky dodržiaval, a v časoch Starej Zmluvy, keď ste zistili, že ste nejaký z týchto zákonov porušili, vzali ste do chrámu svoju zvieraciu obeť a boli ubezpečení o Božom odpustení. A dnes zvieracie obete neponúkate, modlíte sa za odpustenie, pretože skutočnú obeť za vás priniesol Ježiš Kristus.
No tí duchovní, ktorí učia, že zákon bol odstránený, a dnes nemá žiadnu platnosť, vidíte, kam kam sa dostanú, veď Píslovia 28:9 hovoria: “Ak niekto odvracia svoj sluch, aby nečul zákon, jeho modlitba je priam hanebnosť.”
Toľko k všeobecným štyrom kategóriám Zákona. Pozrime sa teraz na niektoré zo zákonov v týchto skupinách.
Zákon o vojenskom výcviku a vojenskej službe: V Biblii niet žiadneho pacifizmus, Boh nielenže vojnu autorizoval, výslovne ju v istých prípadoch prikázal. Boh napríklad prikázal doslovné vyhladenie Amalekitov. To sa nachádza v Exodus 17:14-16 [a pozri taktiež Deuteronomium 25:17 a ďalej]: „Pán potom prikázal Mojžišovi: "Zapíš to na pamiatku do knihy a vštep Jozuemu do uší, že (aj) pamiatku na Amaleka úplne vytriem spod neba. Nato Mojžiš postavil oltár a nazval ho Jahveh-nissi, Pán je moja zástava. Povedal: "Ruky hore k Pánovmu trónu! Pán je v boji proti Amalekovi z pokolenia na pokolenie.” Kanaančania, ktorí žili v krajine, ktorú mal zabrať ľud Izraela, mali byť vyhladení: nie tak, ako sme vo Vietname hovorili: “Nechceme vyhrať vojnu, len ich presvedčiť, aby sa chovali rozumne.”
Pozrite sa na toto, Deuteronomium 7:1-4: „Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva, a keď pred tebou vyženie mnohé národy: Hetejcov, Gergezejčanov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Ferezejcov, Hevejcov, Jebuzejcov - sedem národov, mocnejších a početnejších ako si ty -, a keď ich Pán, tvoj Boh, dá do tvojej moci a ty ich premôžeš, rozšíriš na nich kliatbu záhuby. Nesmieš s nimi uzavrieť zmluvu a nesmieš sa nad nimi zľutovať. Ani manželstvo s nimi neuzavrieš: svoju dcéru nedáš za jeho syna a jeho dcéru nevezmeš svojmu synovi, lebo ona by mohla tvojho syna odviesť odo mňa, takže by uctievali iných bohov; a vzbĺkol by Pánov hnev a rýchlo by ťa vyhubil. "
Podporované boli vojny za oslobodenie, na vyhnanie utláčateľských tyranov: Numeri 10:9: „A keď budete už vo svojej krajine tiahnuť do boja proti nepriateľovi, ktorý vás bude utláčať, zatrúbite na týchto trúbkach trhano. Vtedy si Pán, váš Boh, spomenie na vás a vy nájdete ochranu pred svojím nepriateľom.” A títo agresori, ktorí bojovali proti nášmu ľudu, nemali byť ponechaní v podmienkach, aby to mohli opäť učiniť. Ľud bol varovaný, aby sa sám nestal agresorom, útočiacim na ostatných, ktorí mu boli naklonení, ale, ak mu nejaký národ vyhlásil vojnu, pravidlo bolo takéto: “Ak pritiahneš k mestu, aby si ho dobyl, najprv mu ponúkneš mier. Ak prijme a otvorí brány, bude všetok ľud, ktorý v ňom je, zachovaný a bude tvojím poddaným a poplatníkom. Ale ak s tebou nebude chcieť uzavrieť zmluvu a začne s tebou bojovať, budeš ho obliehať. A keď ti ho Pán, tvoj Boh, vydá do rúk, pobiješ ostrím meča všetko, čo v ňom bude mužské.” [Deuteronomium 20:10-13].
A little of that sort of thing in Viet-Nam would restore peace in a hurry.
Exodus 15 verse 3: „Pán je bojovník, Pán je meno jeho.”
Žalm 144 verse 1: „Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať.” Toto je jeden z Dávidových žalmov, a ako si spomínate, Dávid je jediným človekom, o ktorom Boh povedal, “Toto je muž podľa môjho vlastného srdca.” Pravidlom bol všeobecný bojový výcvik.
Numeri 26:1-2: “Po nákaze hovoril Pán Mojžišovi a Áronovmu synovi Eleazarovi: "Urobte súpis celej izraelskej pospolitosti, od dvadsiatich rokov nahor podľa ich rodín, všetkých bojaschopných.” Všetci boli registrovaní kvôli odvodu, od veku 20 rokov vyššie. Odstránilo kresťanstvo všetko to? Odhalilo, že všetko, čo Boh vyjadril predtým, bol omyl, ktorý treba zanechať? Nie, samozrejme, že nie. Ježiš Kristus to všetko potvrdil.
Lukáš 12:51: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.“ Zmiešať nás s našimi nepriateľmi v OSN, jedná veľká, šťastná, satanská rodina? Nie, rozdelenie, separácia. „A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa...” Je to príkaz od začiatku. [2. Korinťanom 6:17]
Lukáš 22:36 [Ježiš hovorí k svojim učeníkom]: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč.”
Matúš 10:34: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč.” Nemôžete mať skutočné kresťanstvo, nekompromisný odpor voči satanskému zlu, bez vojny, pretože satanistická organizcia na zemi vás nenechá na pokoji bez boja. Musíte prijať rozhodnutie z dvoch možností: buď opustiť Boha a pridať sa k silám Satana, alebo sa postaviť za Boha a bojovať so Satanom – jendo aleob druhé, inej možnosti niet.
Biblia jasne uvádza, že Boh vôbec nie je pacifista, v zmysle dnešných pacifistov. Znamená to teda, že Boh nemá rád pokoj a mier? Nie, to vôbec nie. Chce skutočný mier, ktorý sa dá dosiahnuť len podľa Jeho zákonov. Mier, aký má ľud Číny nie je mierom v očiach Božích.
V Levitikus 26 Boh hovorí: „Ak budete kráčať podľa mojich ustanovení a zachováte moje príkazy a budete konať podľa nich, ... Dám pokoj v krajine, keď budete odpočívať, nik vás neprestraší. Divé zvery vyženiem z krajiny a nijaký meč nevnikne do vašej krajiny. Svojich nepriateľov zaženiete na útek a popadajú mečom pred vami. Päť vašich zaženie sto na útek a sto vašich zaženie na útek tisíc a vaši nepriatelia padnú mečom pred vami.” Namiesto toho sme sa k Bohu obrátili chrbtom, aby sme získali hlasy menšín, a máme 35 tisíc mŕtvych Američanov v južnom Vietname, proti nepriateľovi, ktorý nám nesiaha ani po päty.
Je ťažké nájsť niečo, v čom by sme zákony Božie neprekrútili. Vezmite si napríklad zákony o občianstve a spôsobilosti na zastávanie verejného úradu. Hocikto z krajiny, ktorej ľud nepochádza z našej rasy, ktorej civilizácia nie je civilizáciou nášho druhu, ktorej ideály nie sú vôbec podobné našim ideálom, môže prísť sem a za krátky čas byť naturalizovaný, majúc plné občianstvo, rovnaké ako niekto, kto sa tu narodil. Nuž, to je úplný protiklad voči Božiemu zákonu. Podrobne je Boží zákon vysvetlení v Deuteronomiu 23:3-8. Tí, ktorí sú rovnakej rasy ako my, ale nie z Izraela: pamätajte, že Abrahám mal mnoho potomkov, Izák bol iba jedným z nich, tí, ktorí sú rasovo identickí, aj keď nie z našich izraelských národov, tým bolo umožnené občianstvo po 3 pokoleniach. V tej dobe by mali mať v sebe absorbovaný náš pohľad na svet.
Ale tí, ktorí nie sú rasovo príbuzní, tí až do desiatej generácie nemohli získať občianstvo. Cudzincom nebolo možné zastávať žiaden verejný úrad.
Deuteronomium 17:15: „Kráľom nesmieš urobiť príslušníka iného národa, ktorý by nebol tvojím bratom!” Výraz “cudzinec” (tuná “príslušník iného národa” - pozn. prekl) však neznamená niekoho neznámeho, koho nepoznáte, hebrejský výraz “nokri” znamená osobu odlišnej rasy. Keď sa nejaký ne-Izraelita môže dostať k verejnému úradu, Biblia jasne uvádza, že je to pre nás kliatba a trest za naše zlo.
Deuteronomium 28 verses 15 and 43 to 45: „Ale ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám, doľahnú na teba tieto kliatby a dochytia ťa. “ Potom pokračuje v uvádzaní niektorých z nich a dostávame sa k tomuto [v Deuteronomiu 15 verses 43-45]: „Cudzinec, čo bude s tebou v krajine, prevýši ťa a bude mocnejší ako ty, ty však budeš upadať a budeš mu podriadený. On ti bude požičiavať a ty mu nebudeš môcť požičať; on bude hlavou, a ty budeš chvostom. Všetky tieto kliatby na teba doľahnú a dochytia ťa, kým ťa nezničia, pretože si nepočúval hlas Pána, svojho Boha, a nezachovával si jeho príkazy a ustanovenia, ktoré nariadil”
Čo sa zahraničnej politiky týka: Počúvate hlupákov papagájovať: „Musíte milovať svojich nepriateľov.“ Spomeňte si, že Biblia veľmi pozorne hovorí „váš nepriateľ“ a rozlišuje medzi vaším nepriateľom a Božím nepriateľom. Ak je váš blížny Izraelita vaším nepriateľom, je ním z dvoch dôvodov. Buď ste mu skutočne čosi zlé vykonali, čo si žiada nápravu z vašej strany, alebo si chybne myslí, že ste mu niečo zlé vykonali, a v tom prípade by ste mu mali vysvetliť, že to tak nie je.
No Boží nepriateľ je čosi úplne odlišné. Pamätáte si, že pri rozdelení Izraela po smrti Šalamúna, sa severné kráľovstvo okamžite dostalo k modloslužobníctvu, a prirodzene, Boh kvôli tomu od severného kráľovstva odvrátil svoju priazeň. O niečo neskôr jeden z júdskych kráľov, ktorý sa tak napoly snažil byť dobrý, poslal vojenskú pomoc kráľovi Izraela v nejakej bitke, za čo sa mu dostalo tohto pokarhania: „Rúhačom treba pomáhať? Miluješ tých, ktorí nenávidia Pána?” Preto si si zaslúžil Pánov hnev.” [2. Kronická 19: 2]. Keď pomáhate Božím nepriateľom, keď sa staviate na ich stranu, sami sa stávate Božími nepriateľmi a môžete očakávať, že vás za to stihne trest, a papagájovanie „miluj svojho nepriateľa, miluj svojho nepriateľa“ na tom nezmení ani ň. Boha chytľavými frázami neobalamutíte.
V Žalme 139 kráľ Dávid hovorí nasledovné: „Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.” Pozrel snáď Boh na Dávida a povedal, ó, ty si jeden z tých hnusných šíriteľov nenávisti? Nie! Na dvoch miestach v Biblii, v Skutkoch 13:22 a v 1. Samuelovej 13:14 nachádzame, že Boh povedal: „Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca... “ Ak niekto z nás dokázal takéto schválenie získať, to by bolo čosi!
Teraz k ekonomickým zákonom riadiacim podnikanie: Samozrejme, vyžadovalá sa nastriktnejšia úprimnosť žiadne falošné miery, žiadne falošné váhy. To nájdete v Deuteronomiu 25:13-16 a Levitikus 19:35-36.
Pracovné právo má svoj základ v Biblii. Nesmie dochádzať k útlaku zamestnancov, ktorí pre vás pracujú; sluhov, ako sú označovaní v Biblii, no väčšina dnes zamestnaných by takéto označenie nebrala priaznivo. Bez ohľadu na to nesmú byť utláčaní [Leviticus 25:39-42 a 47-55] a mzdy musia byť vyplácané načas. V tých časoch sa mzda vyplácala denne. Priemerný pracujúci človek nemal veľa, aby si mohol dovoliť byť mesiac alebo týždeň bez mzdy, preto tie museli byť vyplácané každý deň pred západom slnka [Deuteronomium 24:14-15].
Pri pôžičkách, nemal sa vyžadovať žiaden úrok, okrem požičiek cudzincom. Svojmu blížnemu ste nemohli počítať žiaden úrok. Dnes hovoríme – úžera je viac ako, napríklad, 40 percent ročne. V biblickom vyjadrení to bolo všetko nad rámec pôžičky, čo len jediný halier. Inými slovami, dlžník musel zaplatiť to, čo si požičal, bez úroku. Nemali ste žiadnu povinnosť snažiť sa,a by bol ľud iných rás rovnako prosperujúci ako Izrael. Ak si od vás chceli požičať, aby získali niečo z vašej prosperity, bolo dostatočne spravodlivé, aby vám za to zaplatili, a ne-Izraelitom ste mohli úrok účtovať, pozri Deuteronomium 23:19-20; Levitikus 25:35-38. I v tých dňoch mali hypotéky, a ak sa človek dostal do ťažkostí a musel založiť rodinnú usadlosť, alebo ju predať, mal právo vykúpenia. Inými slovami, nemohli ste prísť o svoju farmu, ktorá bola zdrojom obživy rodiny, natrvalo.
Nuž, dom v opevnenom meste bol inou klasifikáciou. Ak ste predali dom v meste, mali ste na jeho vykúpenie jeden rok, a ak ste ho behom roka nevykúpili, stratili ste ho navždy. Ale ľudia žijúci v meste neboli závislí na dome ako na svojom zdroji obživy. Brašnár alebo zlatník, žijúci v meste, sa kľudne presťahoval do iného domu a pokračoval vo svojej práci. No pokiaľ ide o farmu, ktorá bola zdrojom obživy rodiny, každý 50. rok, rok Jubilea, všetok majetok, ktorý bol predaný alebo zabavený, sa vrátil pôvodnému majiteľovi bezodplatne. Nie 50 rokov od doby predaja, ale každý 50. rok v kalendári. Ak bolo Jubileum posledný rok, mohli ste založiť či predať svoj majetok na ďalších 50 rokov. Ak mal byť Jubileom nasledujúci rok, mohli ste založiť svoj majetok po zvyšok aktuálneho roku. Keď nastal čas, majetok sa vrátil späť bezodplatne.
Spomínate si, čo sa stalo s rímskou ríšou? Keď boli národom húževnatých, nezávislých farmárov, stali sa mocnou ríšou, ktorá vládla väčšina známeho sveta. Potom došlo k nevyhnutnému. Farmári sú – samozrejme – vystavení vrtochom počasia, hmyzu a podobne. Mali zlý rok, žiadna úroda, a priemerní farmári nemali dostatok zásob na prežitie na ďalší rok, a tak museli založiť sovje farmy, o ktoré prichádzali alebo ich museli predať. Presúvali sa do mesta, kde sa stali mestským davom bez pôdy, a tu začína pád rímskej ríše – čo môžete nájsť podrobne opísané v Gibbonsovej knihe „Úpadok a pád rímskej ríše“.
To sa Božiemu ľudu, Izraelu stať nemalo. Každý siedmy rok, rok oslobodenia, boli Izraeliti oslobodení od bremena nesplatených dlhov. Bolo povinnosťou každého človeka, ktorý bol dlžníkom, aby sa pokúsil čo v najväčšej miere svoje dlhy splatiť. No niekedy sa stávalo, že mnohí, napriek poctivej snahe a dobrej viere, svoje dlhy splatiť nedokázali. Viete, ako je to dnes, keď človek dlhuje nejaké peniaze: veriteľ nečaká, dá ho k súdu, získa exekučný výmer na plat, tak dookola. Podľa zákonov Kráľovstva Božieho k tomu dochádzať nemohlo. Čo nebolo splatené, po všetkých poctivých snahách o splatenie, keď nastal siedmy rok, bolo zrušené. A to znamenalo nový začiatok.
Boh prisľúbil, že ak národ bude žiť podľa týchto zákonov, ak veritelia uznajú odpustenie dlhov každých sedem rokov, tak pošle takú prosperitu, že títo veritelia nepocítia žiadnu stratu kvôli tomu, že nedolujú od svojich dlžníkov poslednú korunu. Samozrejme, niečo také jednotlivec do praxe pravdepodobne nezavedie. Inými slovami, ste viac-menej väzňom sociálneho či ekonomického systému, v ktorom žijete. No ak by to národ prijal, je nám prisľúbená prosperita, ktorú by sme mali. Po siedmych takýchto periódach prichádza rok Jubilea.
Keď ste svoj majetok predali, alebo stratili kvôli dlhom, po siedmom roku sa od vás nemohli vymáhať žiadne peniaze, no majetok sa vám automaticky v siedmom roku nevrátil, k tomu došlo len v roku Jubilea.
V poľnohospodárskych zákonoch máte pravidlá, ktoré porušujeme neustále a za čo platíme. Jedným z týchto pravidiel bolo to: keď sadíš stromy, nemôžeš netrpezliov čakať, aby si schmatol prvé jablko, pomaranč alebo čo je to za plod, ktorý strom urodí. Prvé tri roky nesmiete nechať na strome vytvoriť žiaden plod, musíte ísť a otrhať všetky kvety, aby sa ovocie nevytvorilo. V štvrtom roku, ak chcete, môžete nechať ovocie dorásť, ale žiadne z toho nie je pre vás, všetko ovocie z úrody má byť dané chrámu ako dar. Až úroda v piatom roku patrí vám.
Stalo sa, že som mal možnosť to vidieť na vlastné oči. Hádam, že väčšina z vás vie, kde sa nachádza Escondido, približne 20 míľ od San Diega. Môj známy tam kúpil kus zeme a zasadil sad pomarančovníkov.. A v tom istom roku tak učinil i jeho sused. Na rovnakej strane vrchu, rovnako vystavené slnku a počasiu, rovnaká pôda – žiaden rozdiel, akurát plot, oddeľujúci dva pozemky. Díval som sa na ne, keď sa na stromoch vytváralo ovocie v piatom roku. Na susedovom pozemku neboli stromy obzvlášť vysoké a veľké, a vetvy boli tenké. Na nich pár pomarančov, nie nejako veľa, a pod každou z týchto tenkých vetiev bola drevená vzpera, aby sa vetva nezlámala pod váhou týchto pomarančov. Môj známy však nasledoval Boží zákon. Po štyri roky nenechal na stromoch vzniknúť žiadnemu ovociu, a až v piatom roku sa rodila jeho prvá úroda. Jeho stromy boli takmer dvojnásobne vyššie než susedove. Počet jeho pomarančov bol taktiež viac než dvojnásobný než počet susedových plodov, a pod vetvami nemal žiadne vzpery, pretože neboli potrebné. Na konci piateho roku mal môj známy väčší zisk, predajnejšie ovocie, než jeho sused za celých 5 rokov – a v ďalších rokoch to platilo rovnako.
Boh s vami nezamýšľa diskutovať, prečo by ste to a to mali robiť. Hovorí vám – tak je to najlepšie, tak to robte. Ak ste zvedaví a dáte si tú námahu, zistíte, že je na to dobrý dôvod. Odo dňa, kedy boli stromy tohto suseda o čosi vyššie od buriny, snažil sa tento dostať každý možný pomaranč, a sila rastúcich stromov bola príliš venovaná produkcii ovocia, a príliš v malej miere využitá na rast stromu. Môj známy nasledoval Boží zákon: ani kúsok sily rastúceho stromu nebol venovaný ovociu, všetko smerovalo na to, aby vyrástli silné, odolné, zdravé stromy. Po ukončení obdobia rastu nech strom prináša ovocie, a bude ho hojne.
Ďalším z týchto poľnohospodárskych zákonov je, že vašej pôde sa musí dostať sabatu odpočinku, podobne ako ho máte vy. Jeden rok v siedmyych musí krajina odpočívať ladom (úhorom). Sadíte a žnete úrodu 6 rokov, a na siedmy nechávate ladom – a my sme na to príliš chamtiví.
Prečo raz za sedem rokov rok odpočinku? Rastlina z pôdy získava dve veci: humus, dusičnany obsahujúce zvyšky bývalého rastlinstva, a minerály. Viete, ako čítate o tom, čo nazývajú skrytým hladom: konzumujete rastliny z vyčerpanej pôdy, ktorým chýbajú vitamíny, a obzvlášť minerály, ktoré z pôdy nemôžu získavať. Zrniečko piesku obsahuje minerály, ale tie rastlina nevyužjie, pretože kremeň nie je rozpustný vo vode, z ktorej rastlina získava výživu. V pôde sa nachádza množstvo baktérií a vedľajším produktom ich existencie sú isté kyseliny, ktoré rozpúšťajú povrch piesočných zrniek, meniac ich na rozpustné soli. A korene rastlín prijímajú z pôdy túto vodu a získavajú tak minerály pre zdravý rast. Dnes môžete do pôdy sypať dusičnaté hnojivá v akomkoľvek množstve, iste, je to krátkodobá pomoc – budú zelené asi tak, ako keby ste ich na zeleno natreli – ale nebudú zdravé. Musíte mať tieto rozpustné minerály. Tisíce rokov sme nechali šľachtili naše rastliny kvôli vysokým výnosom, čo znamená, že značne spočívali na kvalite pôdy. Na konci šiestich rokov ste takpovediac vybrali svoj účet rozpustných minerálov v pôde. Aká rezerva tam bola, bola použitá a to rýchlejšie, než ju baktérie dokážu nahradiť. Ak ju necháte počas siedmeho roku odpočívať, baktérie pokračujú vo svojej činosti a v ďalšom roku máte pripravenú ročnú zásobu minerálov. Vaša rezerva bola obnovená novým príspevkom. A tak v ôsmom roku, keď zasadíte svoje rastliny, prinášajú celoročný výnos navyše k úrode aktuálneho roku, a len málo berú z rezervy minerálov, ktorá vydrží ďalších šesť rokov. Potom nasleduje ďalší rok odpočinku pre pôdu.
Pred pár rokmi som videl údaje, ktoré vydal niekto, kto bezpochyby o božskom zákone nevedel nič, akurát zaznamenával štatistické údaje. Ministerstvo poľnohospodárstva samozrejme poznalo hektárový výnos v istých oblastiach, kde nasadili pšenicu, než ich búrky prinútili nechať pôdu opdočívať. Nuž, niekoľko rokov pôda ležala ladom, a nakoniec začali opatrne osievať, a táto soba oznamovala: „Úroda v prvom roku po niekoľkoročnom odpočinku bola o 400 percent vyššia než pred obdobím prašných búrok.“ Pozrime sa teraz, čo dosiahnete porušovaním Božích zákonov. U väčšiny našich prérijných štátov na Stredozápade máme vcelku presné štatistiky ohľadom hektárového výnosu pšenice a kukurice, od doby, kedy boli prvýkrát podrobené kultivácii, a dnes nedosahujeme rovnaký výnos ako pred 75 či 100 rokmi, tenteo výnos klesol.
Predpokladajme však, že máte rovnomernú úroveň produkcie. Ročná úroda je, povedzme, jedna jednotka. Za osem rokov je to osem jednotiek. Teraz predpokladajme dodržiavanie Božieho zákona: jedna jednotka za každý z prvých šesť rokov, preskočíme siedmy rok, tam nič, a v ôsmom roku štyri jednotky. Šesť a štyri sú desať, v porovnaní s ôsmimi, ak nedoprajete zemi odpočinok.
Myslíme si, že sme príliš chytrí, keď sme len príliš chamtiví na to, aby sme Božie zákony nasledovali. No pre všetky Božie zákony existuje dobrý dôvod, a ak ich nasledujete, vyplatí sa to.
Čo sa týka zákonov o jedle, prečítam vám jeden: Deuteronomium 12:23-25, nemáte jesť loj (zvierací tuk), ani krv. Leviticus 7:23-24 sa týmto tiež zapodieva. Ďalším pravidlom je nejesť žadne nakazené mäso, mäso, ktoré bolo v kontakte s niečím čo ho mohlo nakaziť bakteriálnou infekciou či iným jedom. Prečítajte si taktiež Levitikus 7:19.
Pokiaľ ide o vhodné mäso, je nám dané pravidlo: Môžete jesť mäso tých zvierat, ktoré majú rozdelené kopyto a prežúvajú. Zajac či králik prežúvajú, ale majú pazúriky, nie kopytá. Prasa má rozdelené kopýtko, ale neprežúva. Bravčovina a zajačie mäso sú preto zakázané, rovnako ako ťavie mäso. Ťava prežúva, ale nemá kopytá. Dobytok s rozdelenými kopytami, ovce, jelene, to sú povolené mäsá, pretože tieto zvieratá prežúvajú.
Prečo by ste niečo z toho nemali jesť? Nie sú tieto pravidlá doplnkové? Nie. Môžete Boží zákon zavrhnúť, jesť bravčovinu a dostať trichinózu. V USA sa ročne objavuje mnoho prípadov trichinózy, z veľkej väčšiny nie sú diagnostikované. Sú to maličké červíky, nepatrné, takmer mikroskopické, ktoré sa dostávajú skrze svaly, vyhryzúc si maličkú jamku, vybudujúc si ochranu membránou, a v tejto jamke zostávajú, výživu získavajúc z krvi. A tak zjete mäso nakazeného prasaťa, ktoré nie je dobre prepečené. Vo vašom žalúdku sa mäso rozloží, čo znamená, že i schránky okolo týchto malých červíkov sa rozložia, čo ich oslobodí. Prevŕtajú sa cez steny čriev do krvných ciev a plávajú v krvi po celom tele, až sa niekde zastavia a zavrtajú do svalov. Ak sa niektoré zavŕtajú do pečene, môžete dostať žltačku a možno máte podozrenie na cirhózu. No bez pitvy si nemôžete byť istí, či ide o trichinózu alebo nie. Zajace sú nositeľmi mnohých chorôb, ako napr. mnohokrát osudná tularémia.
Nuž, aj keď ste bravčové mäso dokonale uvarili, aby ste zabili všetky červíky, neznamená to, že sa z neho stalo zdravé jedlo. Z bravčoviny môžete získať mnoho ďalších chorôb, a aj keď samotné baktérie sú zničené.
Ryby: Akékoľvek ryby s plutvami a šupinami sú vhodné na konzumáciu. Mnoho ľudí je sumca, no ten nemá šupiny, len kožu. A sumec je požierač mršín, požiera mŕtve a hnijúce veci vo vode.
Medzi vtákmi je mnoho zakázaných. Samozrejme, sup a havran, ako i ďalšie mršinožravce, sú zakázané, no vo všeobecnosti sú zakázané mäsožravce – orol, sokol atď. - rovnako ako medzi štvornohými zvieratami. Všetky mäsožravce sú zakázané.
Niektorí ľudia majú radi medvedie mäso, no to je striktne zakázané. Tieto veci sú nezdravé. Slimáky, myši, jašterice sú taktiež zakázané, no niektorí budú jesť hocičo. Tak ako tak, tieto sú zakázané.
Nejedzte mäso žiadneho zvieraťa, ktoré uhynulo na chorobu. No, ak sa vyberiete do poľa a nádjete mršinu kravy, ktorá zomrela na slintačku, a vyrežete si z nej steak, vezmete domov a zjete ho, pravdepodobne o svoju spásu neprídete, vlastne môžete skončiť v nebesiach oveľa rýchlejšie. Bezprostredne prídete o zdravie a veľmi pravdepodobne i o život.
Všetky zákony, ktoré vytvárajú túto praktickú skupiny, sa nezapodievajú vašou duchovnou spásou, ale praktickým životom tu a teraz. Prečo teda Boh urobil viac, než ako dať návrhy? Nuž, v podstate povedal: „Chcem mať zdravý národ, ktorý mi bude slúžiť, nechcem, aby ste boli nakazení trichinózou či inými chorobami. Neznečisťujte sa týmito vecami, ak chcete byť mojím ľudom, mojou demonštráciou toho, aký by mal národ byť. Povedal som, že ak budete poslúchať moje zákony, budete mať dobré zdravie, dlhý život, pokoj a prosperitu. Nepokazte túto demonštráciu tým, že si budete privádzať choroby kvôli porušeniu tých zákonov, ktoré som vám ako vedenie dal.“ A tak boli tieto zákony presadzované. V dobách Starej Zmluvy boli dokonca presadzované pod hrozbou trestu smrti, pretože Boh chcel, aby tento národ mal šancu dokázať svetu, čo dokáže poslušnosť voči Jeho zákonu. Vždy, keď sa vraciame k tomu, aby sme žili podľa Božích zákonov, môžeme získať prospech, ktorý prinášajú.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára