Biblia nie je židovská kniha

Bertrand L. Comparet

Všeobecne sa tvrdí, aj keď mnohí by mali vedieť pravdu, že my, kresťania, sme zaviazaní Židom, pretože od nich máme našu Bibliu a naše náboženstvo. Aj keď bolo mnoho ľudí týmto tvrdením oklamaných, je to absolútnla lož. Časť tohto omylu pochádza z úplného zmätku v mysliach takmer všetkých ľudí ohľadom významu slova „Žid“. Označuje tento výraz ľud istej rasy, alebo ľud istého náboženstva? Pretože tieto dva významy nie sú totožné. V dnešnej Afrike existujú čistokrvní černosi, ktorí sú náboženstvom Židia, a v Číne je pár čistokrvných Mongolov, ktorí sa hlásia k židovskému náboženstvu. Podobne, existujú ľudia, ktorí sú rasovým pôvodom Židia, no ktorí konvertovali na iné náboženstvá.

Zvážme najprv tvrdenie, že sme od nich, ako od Židov náboženstvom, získali našu Bibliu a naše náboženstvo. Je isté, že sme od nich nedostali Nový Testament, pretože ten židovské náboženstvo odsudzuje. Dostali sme však od nich Starý Testament? Nie, a to z niekoľkých dôvodov. Na prvom mieste je fak, že pred návratom z babylonského zajatia, krátko po roku 536 pred n.l., neexistoval žiaden Žid podľa náboženstva. Ich veľký historik Josephus píše: „A tak pripravili Židia dielo. Žid je meno, ktorým sú nazývaní odo dňa, kedy prišli z Babylonu.“ Jediné knihy Starého Testamentu, ktoré boli napísané po návrate z Babylonu sú knihy Kráľov, knihy Kronické, Ezdráš, Nehemiáš (všetky historické, nie doktrinálne), Hagiáš, Zachariáš a Malachiáš. Ani v jednej sa Židom nedostáva ni iné ako karhanie za ich bezbožnosť, pre ich odpadnutie od náboženstva Starého Testamentu. Zosnulý rabín Stephen F. Wise, niekdajší hlavný rabín U.S.A., uviedol: „Návrat z Babylonu a zavedenie babylonského Talmudu označuje koniec hebrejizmu a počiatok judaizmu.“

Učený rabín správne rozlišoval medzi pravým náboženstvom Starého Testamentu, hebrejizmom, pretože to bolo náboženstvo skutočných Hebrejov, ktorí vôbec neboli Židmi. Judaizmus, náboženstvo Židov, je – ako hovorí učený rabín – založené na babylonskom Talmude, ktorý obsahuje údajný ústny zákon. Ten nebol nikdy zaznamenaný ako časť Biblie. Tento ústny zákon postupne naberal medzi Židmi na väčšom dôraze než zapísaný zákon v Biblii, ktorému často protirečil. V Jahšuovej dobe bol babylonský Talmud známy ako Tradícia (podanie) starších. Preto Jahšua Židom povedal:

Marek 7:6-13: „Izaiáš o vás, pokrytcoch, vhodne prorokoval, ako je napísané: Tento ľud ma ctí svojimi permi, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené. Nadarmo ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy...Obratne odsúvate Božie prikázania, aby ste si ponchali svoju tradíciu...tak svojou tradíciou, ktorú ste odovzdali, robíte Božie slovo neplatným a robíte mnohé tomu podobné veci.“

Matúš 22:29: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písma, ani Božiu moc.“

Matúš 23:23: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, pretože dávate desiatky z mäty, kôpru, rasce, ale nedbáte na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdcenctvo a vernosť.“

To bolo náboženstvo Židov. Ako uviedol učený rabín Stephen F. Wise, judaizmus, na rozdiel od hebrejizmu, skutočného náboženstva Starého Testamentu. Kresťanstvo iste neprebralo nič zo židovského náboženstva, pretože sme z Talmudu nikdy neprevzali žiadnu časť kresťanstva. Židia nám prirodzene nedali ani Nový Testament, pretože ten úplne odmieta a odsudzuje židovské náboženstvo Talmudu.

Môžeme potom povedať, že sme našu Bibliu či naše kresťanské náboženstvo dostali od ľudí židovskej rasy? Nie, nemôžeme. Nemám čas detailne uviesť biblické dôkazy, čo musím nechať pre inú lekciu. Dá sa jasne dokázať – z historických kníh Biblie i z jediného dôkladného historického záznamu tej doby, zaznamenaného niekým, kto žil v dobe, kedy boli tieto fakty ešte vždy dobre známe. Josephovo dielo „Židovské starožitnosti“ nám hovorí, že Židia boli ľudom odlišným a oddeleným od Jahveho ľudu Izraela, aj keď žili medzi ním. Židia boli kanaánskym ľudom, ktorý žil v Palestíne predtým, než Izrael vstúpil do zasľúbenej zeme, a ktorý odtiaľ nebol vyhnaný. Tomuto kanaánskemu ľudu, a zmiešanému potomstvu z manželských stykov s Izraelitmi, bolo dovolené zostať v krajine, no museli platiť veľké dane. Proroci, ktorí napísali knihy Starého Testamentu, boli čistými Izraelitmi z niektorého z 12 kmeňov Izraela. Mojžiš, Jeremiáš, Ezechiel, Habakuk, Hagiáš a Zachariáš boli z kmeňa Lévi. Jozua a Samuel boli z kmeňa Efraim. Izaiáš, Daniel a Sofoniáš boli z domu Dávidovho, Jonáš bl z kmeňa Zebulún. Hozeáš bol z kmeňa Isachár.
Keď Asýrčania dobyli a do zajatia odviedli ľud desiatich severných kmeňov, Biblia zaznamenáva, že Asýrčania priviedli z asýrskej ríše iný ľud a usadili ho v Samárii, namiesto odvedených Izraelitov. Samária je iba južnou časťou územia, ktorá bola osídlená desiatimi severnými kmeňmi. Severná časť bola Galiliea a táto bola ponechaná neobsadená. Keď bolo neskôr do babylonského zajatia odvedené kráľovstvo Júdu, na 70 rokov, v ich krajine zostala iba malá populácia. Kým boli preč, Edómčania, ktorí boli Ezauovými potomkami, zmiešanými s kanaánskym ľudom, boli vytláčaní zo svojho územia útočiacimi arabskými kmeňmi, a presúvali sa na západ, do opustených krajín Júdu, obývajúc južnú časť bývalého júdskeho kráľovstva. Keď sa teda časť dvoch kmeňov Júdu a Benjamína vrátili z babylonského zajatia, bolo ich príliš málo na to, aby vytlačili bojovných Edómčanov a museli sa uchýliť k utlačeniu do malého územia, ktoré bolo ponechané neobývané. Bolo to však príliš málo, a tak sa zvyšok toho, čo bolo kmeňom Júdu, muselo presunúť na malé územie okolo Jeruzalema, kmeň Benjamín bol zatlačený na sever. Nemohli sa usadiť hneď vedľa, v Samárii, pretože toto územie bolo okupované ľudom, ktorý tam usadili Asýrčania. Benjamin ich musel obísť a usadiť sa v opustenej oblasti Galiley.

Nemalo by nás prekvapovať to, že apoštoli a väčšina kresťanských konvertitov pochádzala z kmeňa Benjamín. Keď sa po Šalamúnovej smrti kráľovstvo rozdelilo na dve časti, Jahveh povedal, že ponechá Benjamína s Júdom, aby mal dom Dávidov vždy pred sebou svetlo. V dobe Jahšuu bol ľud Benjamína stále nositeľmi svetla. V Novom Testamente boli všetci apoštoli z kmeňa Benjamín, s výnimkou Judáša Iškariotského, jediného Žida medzi nimi. Judáš pochádzal z dediny Keriot v južnej Judey. Iškariot je skomolenina výrazu „Iš Keriot“, človek z Keriotu. Pavol nám hovorí, že on (Pavol) bol z kmeňa Benjamín a všetci ostatní apoštoli, s výnimkou Judáša, boli z Galiley, kde sa kmeň Benjamína usadil po svojom návrate z Babylonu.

To je potvrdené Jahšuom. V Matúšovi 15:24 povedal: „Nebol som vyslaný k nikomu inému, iba k strateným ovciam domu Izraela.“ V Jánovi 10:14,26-27 Jahšua hovorí Židom: „Ja som znamenitý pastier a poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa... Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas a poznám ich a nasledujú ma.“ Z pier Spasiteľa máme dôkaz, že Židia nepochádzajú z kmeňov Izraela. Pozorne si všimnite, že Jahšua nehovorí, že nie sú jeho ovcami kvôli tomu, že neveria. Hovorí úplný opak, že dôvodom, prečo neveria, je to, že nie sú z jeho oviec, z domu Izraela.

Kresťanstvo a judaizmus sú úplne a nezlučiteľne odlišné. Ktorékoľvek z nich je správne, druhé musí byť zlé, pretože si navzájom odporujú. Veľká časť Jahušových zaznamenaných slov je jeho odsúdenie Židov za ich náboženstvo, ktoré, ako im hovorí, nie je náboženstvom Starého Testamentu. V Jánovi 5:46 im Jahšua povedal: „Skutočne, keby ste verili Mojžišovi, verili by ste mne, lebo on písal o mne.“ V Lukášovi 16:31 Jahšua povedal: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, nepresvedčí ich, ani keď niekto vstane z mŕtvych.“ Mal pravdu, vstal z mŕtvych, no do dnešného dňa nie sú Židia presvedčení. Je preto jasné, že sme od tých, ktorí sú Židia – či už rasovo alebo nábožensky - nedostali ani našu Bibliu, ani naše kresťanské náboženstvo, či už v celku alebo ich časť. Nedlhujeme im nič, pretože nám nič nedali.