Stručná história hnutia „Svätého mena“

Robert Wells

Hnutie „Svätého mena“ má počiatky v 30. rokoch minulého storočia medzi členmi Church of God, 7th Day (Cirkev Božia siedmeho dňa), ktorí uvažovali nad otázkou v Prísloviach 30:4: „Aké je jeho meno a aké meno jeho syna, ak vieš?“ Church of God, 7th Day je Sabat dodržiavajúca skupina, ktorá vyšla z hnutia Milleritov z roku 1844 rovnako ako Cirkev adventistov siedmeho dňa.

Do tej doby sa len málo učilo či diskutovalo o návrate Mesiáša. Všeobecným chápaním bolo, že po smrti ide človek do neba alebo do pekla, či – v prípade rímskokatolíckej cirkvi – do očistca. Tí, ktorí sa stali známymi ako Milleriti, pochádzali z rôznych náboženských denominácií vrátane Baptistov siedmeho dňa.

Väčšina kresťanských cirkví učila, že meno Syna je Ježiš. Nemohli však zodpovedať prvú časť otázky v Prísloviach 30:4. Syn povedal, že prišiel v mene svojho Otca. Nebolo by jeho meno veľmi podobné?

Tituly ako „Boh“ a „Pán“ iste nie sú menami, ako nám hovorí Pavol v 1. Korinťanom 8:5: „...tak ako je mnoho bohov a mnoho pánov“ v nebesiach i na zemi. Titul je odlišný od mena, to sa uznáva, ale nemal Nebeský Otec svoje vlastné meno? Aké bolo pravé meno nášho Nebeského Otca? Niektorí z tých, ktorí si spomínajú na tieto ranné roky tvrdia, že počiatočná diskusia o krste priniesla otázku, v akom mene má byť kandidát ponorený v súlade so Skutkami 2:38.

Významnými rannými priekopníkmi presvedčenia o Svätom mene v 30. rokoch minulého storočia boli John Briggs, Paul Penn, Joseph Owsen, William Bishop, Larue Cessna, Ralph Kinney (ktorý mal v tom čase program v rádiu), Angelo B. Traina, Clarence O. Dodd, William Bodine z Arkansasu, L. D. Snow z Oklahomy, James Roley z Ohia a Pearl Smithová z Eaton Rapids v Michigane.

Keď títo študenti Biblie skúmali rôzne referenčné knihy, našli, že meno Nebeského Otca predstavoval hebrejský Tetragramaton, štyri písmená, ktoré bol prepisované rôznymi spôsobmi ako JHVH, IAUE, IHVH, no vyslovované ako Jahveh, Jahueh, Jahvah, Jehovah, Jahaveh, Jahuveh atď. V tom čase sa učenci nezhodovali v tom, že správny prepis je Jahveh.

Starší Clarence O. Dodd začal vydávať magazín „The Faith“ v marci 1937. Propagoval dodržiavanie dní sviatkov z Levitikus 23. Bol požiadaný, aby vystúpil z Church of God, 7th Day so sídlom v Saleme, v Západnej Virginii, z funkcie pokladníka. K tomu došlo na základe jeho predstavenia a učenia o sviatočných dňoch.

Rozruch a záujem vyvolal nasledujúci odstavec, ktorý starší Dodd umiestnil v magazíne „The Faith“: „Je zaujímavé, že počas svojho života Ježiš Kristus nebol nikdy nazývaný týmto menom. ‘Ježiš’ bol grécky výraz pre hebrejské meno „Jošua“ alebo „Ješua“ a ‘Kristus’ bol grécky výraz pre výraz „Mesiáš“, resp. „Vykupiteľ“, strana 241 „Man’s Great Adventure“ autora Edwina W. Pahlowa, profesora histórie na Ohio State University.“

Vydanie magazínu „The Faith“ z októbra 1938 obsahovalo článok A. B. Trainu „Aké je meno jeho Syna?“ V tomto článku použil meno Jahovah pre Otca a Jah-hošua pre Syna. V tomto vydaní bol taktiež článok od Wm. Bishopa a Johna Briggsa „Preklad kráľa Jakuba ohľadne posvätných mien“. Kombinujúc rôzne referenčné knihy ukazovali rôzne formy pre štyri hebrejské písmená Tetragramatonu: IHVH, JHVH, Jahaveh, Jahvah, Jahve, Jahveh, atď. Tento článok zjavne pochádzal od „Kadesh Name Society“ z Detroitu, štát Michigan, ktorá vznikla v roku 1936.

Je zaujímavé sledovať rast staršieho Dodda v požehnaní a poznaní, keďže najprv začal používať populárny, no nesprávny, hybrid „Jehovah“. Po objave, že Jehovah je filologicky nemožný výraz, začal užívať Jahvah, až nakoniec, po usilovnom štúdiu, dospel k záveru, že najlepším znením je Jahveh. Jeho rast a porozumenie je evidentné sledovaním jeho prijímaním pravdy a používaním každej novej časti poznania a porozumenia, ktoré mu Jahveh dal.

Vydanie „The Faith“ z októbra 1941 obsahovalo poznámku, že starší Herb Armstrong bude sláviť Sviatok svätostánkov v Oregone. Aj keď dodržiaval sviatky a sabat, pán Armstrong sa - podobne ako Cirkev Božia siedmeho dňa – zrejme rozhodol, že tretie prikázanie nie je dôležité a Sväté meno neakceptoval. No Kenneth Whitney a pár prvých veriacich v Sväté meno tvrdia, že pán Armstrong skutočne na krátky čas používal meno Jahveh vo svojom vysielaní Radio Church of God na počiatku 40. rokov 20. storočia, no kvôli chýbajúcej pozitívnej odozve to onedlho zrušil.

Už dokonale presvedčený o Mene, starší Dodd umiestnil mená Jahveh a Jahšua do záhlavia „The Faith“ a uviedol, že pri odkazovaní na Otca a Syna sa tituly Pán, Boh a Ježiš Kristus v jeho publikácii neobjavia.

Mnohí boli presvedení funovaným učením prezentácie biblickej pravdy staršieho Dodda. Vôkol jeho hlbšieho učenia pravdy sa vytvorila skupina dodržiavajúcich Sabat a podporovala jeho úsilie v publikovaní „The Faith“ a ďalšej biblickej literatúry. Po jeho smrti v roku 1955 pokračovala vo vydávaní literatúry jeho žena. Dnes v distribúcii z Ohia pokračuje jeho dcéra Mary Dodd Ling.

Prvá zakladajúca listina v hnutí Svätého mena bola vydaná 11. júla 1939 v Michigane pre Assembly of YHVH. Keďže si v tom čase neboli istí správnym menom, organizácia sa rozhodla do aplikácie zahrnúť JHVH, Jahveh, Jahvah a ďalšie znenia. Organizátori sa zrejme domnievali, že sa na správnom mene zhodnú, keď Jahveh poskytne dôkaz pre správne meno.

Podľa Richarda Nickelsa najväčší rast Cirkvi Božej siedmeho dňa nastal pod vedením staršieho A. N. Duggera v 20. rokoch 20. storočia. Cestujúc v týchto dňoch vlakom a predávajúc svoju knihu „The Bible Home Instructor“, starší Dugger financoval svoje evanjelizačné dielo a zanechal dedičstvo biblickej pravdy.

Starší Dugger sa pridal k staršiemu Clarence Doddovi v písaní histórie skupín dodržiavajúcich sabat. Hlboko sa zaujímal o Sväté mená a pred svojím odchodm do Izraela ich aktívne propagoval. Aj keď mu bolo bránené hlásať Sväté meno z Jeruzalema, aj tak udržiaval rozsiahlu evanjelizačnú misiu v Izraeli a Ázii. Starší Dugger zomrel v roku 1975. Jeho žena Effie zomrela rok na to. Gordon Fauth, ich zať, prevzal publikovanie Mount Zion Reporter, no Sväté meno nepoužíva.

Počet skupín Svätého mena narastá a aktívne propagujú Sväté mená i týždenný a ročný sabat. Malachiáš prorokuje, že posledným posolstvom daným ľudstvu je meno Jahveho a jeho Syna Jahšuu. Táto zvesť je hlásaná na konci veku skupinami dodržiavajúcimi sabat.

Starší Angelo B. Traina publikoval v roku 1940 brožúru s názvom „The Deed“, v ktorej použil Sväté meno Jahveh. V roku 1950 publikoval Sacred Name New Testament a v roku 1963 úplnú Holy Name Bible založenú na Preklade kráľa Jakuba. Pre distribúciu biblií založil Scripture Research Association v Marylande, aj keď dnes tieto Biblie nie sú k dostaniu. Starší Traina zomrel v roku 1971 ako 82-ročný. Jeho žena, Ida Mae, viedla sanatórium a starší Traina pracoval vo vinici. Ida Mae zomrela o 11 rokov neskôr.

Assembly of Yahweh v michiganskom Eaton Rapids začala svoju činnosť ako skupina biblického štúdia v súkromnom dome na konci 20. rokov 20. storočia, kedy sa dôraz kládol na sabat a Prikázania. Sestra Pearl Smithová založila „Camp of Yah“ (Tábor Jah), kde sa od začiatku 40. rokov 20. storočia po mnoho rokov slávili dni Sviatkov. Zhromaždenie z Eaton Rapids nakoniec získalo súčasnú nehnuteľnosť v Gunnell Road. Okolo roku 1969 prevzali publikovanie „The Faith“ a publikuje ho dodnes.

Dnes jestvuje mnoho autonómnych skupín a organizácií, ktoré propagujú Sväté mená a celé Jahveho slovo. Väčšina z nich má svoje korene v stručnej histórii popísanej vyššie.