| |
Bratia a sestry, dnes sa budeme zapodievať dôležitou témou, jednou z tých tém, ktoré sú dôležité a drahé pre každého kresťana. Už dlho sme sa potácali v tme a potkýnali o rôzne prekážky, ktoré nám nepriatelia Krista a jeho vyvolených svätých hádžu pod nohy, nastal čas, aby sa rozžiarilo svetlo do všetkých končín sveta a bola zjavená pravda, lebo „nič nie je zakryté, čo nebude odkryté, a nič nie je tajné, čo sa nestane známym.“ (Matúš 10:26)
Nepriatelia Krista, títo potomkovia Satana, padlého anjela, podobne ako ich otec, diabol, dávno pochopili, že priamou konfrontáciou s Božím ľudom nedokážu naplniť svoj cieľ: zviesť Jahveho ľud z cesty. Satan však lžou dosiahol oveľa viac, on je otcom lží a „niet divu, lebo sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla“ (2. Korinťanom 11:14). Nečudujeme sa preto, že i jeho potomkovia používajú rovnaký modus operandi – „lebo takí sú falošní apoštoli, podvodní robotníci, ktorí sa premieňajú na Kristových apoštolov“ (2. Korinťanom 11:13). Títo sa stavajú do role zbožných kresťanských duchovných vodcov, ale vnútri sú iba dravými vlkmi, snažiacimi sa požierať Jahveho stádo. Ak majú príležitosť, neštítia sa prelievania krvi, ak to však nie je možné, snažia sa kresťanov oklamať zavádzaním rôznych falošných doktrín, ktoré sa nenachádzajú v Slove Božom. Jahšua Mesiáš[1] ich správne ohodnotil týmito slovami, tak pravdivými a presnými v prvom storočí, ako i dnes: „Izaiáš o vás, pokrytcoch, vhodne prorokoval, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené. Nadarmo ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy. Opustili ste Božie prikázanie a pridržiavate sa ľudskej tradície“ (Marek 7:6-8).
Títo falošní duchovní, perami vyznávajúc Jahšuu, no v srdci majúci zlo, neustále pôsobia, že mnohí z Jahveho ľudu tápu v tme, ba čo viac, úporne obhajujú tieto ľudské, nebiblické, tradície a doktríny, akoby pochádzali priamo z Jahveho Slova, i keď ich tam nadarmo budeme hľadať. Máme šťastie, že nás Jahveh obdaril tak vzácnymi ľuďmi, ako boli reformátori a prekladatelia Biblie do jazyka ľudu, Tyndale, Wycliff, Luther, Huss, Coverdale a mnohí ďalší, pretože iba kvôli nim máme možnosť nazrieť do Písem a byť podobní Berejcom, ktorí denne skúmali Písma, či je to skutočne tak, ako im hlásali apoštoli (pozri Skutky 11). Až dovtedy bolo bežnému ľudu znemožňované čítať a študovať Bibliu pre seba samého, aby neobjavil sieť lží a poloprávd, ktorými bol do tej doby kŕmený.
Podobná situácia však stále pretrváva, predovšetkým v našej krajine. Nikto už dnes nemôže zabrániť šíreniu výtlačkov Biblií, preto sa Satan uchýlil k inému zo svojich trikov: zmene pôvodných definícií biblických výrazov v nových prekladoch. Isteže, takáto manipulácia sa odhaliť dá – lenže laik len ťažko nájde odborné biblické slovníky, konkordancie a ďalšie študijné pomôcky v jemu dostupnom jazyku. A preto rôznym prekladateľom prechádzajú i tak evidentné prešľapy voči Jahveho Slovu, ako je preklad listu Hebrejom ako „list Židom“ (pozri Roháčkov preklad a preklad Evanjelický) či „sabat“ ako „deň sviatočný“ (Vulgáta, Neovulgáta) či „sobota“ (Roháček). Niet preto divu, že obyčajný – i keď úprimne veriaci – kresťan, neznalý tejto manipulácie s Jahveho Slovom, a neberúc na vedomie to, že nie všetci prekladatelia a vydavatelia biblickej literatúry majú čestné a úprimné úmysly, padne nič netušiac do tejto pasce, stavajúc na týchto nesprávnych prekladoch svoje doktríny a články viery, zápalisto ich obhajujúc voči ostatným.
Poviete si, ako je to možné? Dnes vychádza mnoho rôznych prekladov – dokonca i „ultra-moderné“ verzie, v ktorých Boh vystupuje ako On-Ona (alebo Otec-Matka) na uspokojenie feministických kruhov, či rôzne upravené, aby boli po chuti židovskej ADL a iným nepriateľom Božieho Slova. Máte dojem, že skutočne úprimný, čestný lingvista môže preložiť klasický výraz Otec v Písme feministickým defektom Otec-Matka? Alebo, ako je v jednom vtipe: „Boh stvorila...“? Človek by snáď len neveriacky pokrútil hlavou – a predsa sa tak deje. Myslíte si, že by nejaký skutočne veriaci kresťanský vydavateľ súhlasil s „okresaním“ Novej Zmluvy, len kvôli tomu, že isté pasáže a verše nie sú po chuti sionistom? A predsa sa tak deje. Ako teda môžeme veriť prekladateľom, že ich úmysel pri preklade Božieho Slova je skutočne úprimný, že sa nás nepokúsia nesprávnym prekladom zviesť na nesprávnu cestu? Odpoveď znie: ich dobrými úmyslami si nemôžeme byť istí, preto je na nás, aby sme sami skúmali Písma, či je to skutočne tak. Iste, vyžaduje si to o čosi viac námahy, než len sadnúť si na hodinku do kostolnej lavice a počúvať ľúbezne znejúce slová kazateľa, ale len tak dokážeme správne porozumieť mnohým – doteraz skrytým – veciam v Písme.
Veľmi dobre si uvedomujem, že tento článok nebude mnohým po chuti. Už x-krát som bol obvinený z rúhania sa, z odpadlíctva, sektárstva a podobne, no pravdou je, že to nie je nič nové pod slnkom. Keď zlá kráľovna Jezábel priviedla do krajiny Baalových kňazov, neboli kňazi pravého Boha, Jahveho, náhle „tí zlí“? Dnes by sme ich označili za prenasledovaných disidentov, čo však neznamená, že početnosť uctievačov či kňazov svedčí o pravdivosti toho-ktorého tvrdenia. Jedným takýmto rozšírením tvrdením, náukou, je učenie o Trojici.
Učenie o Trojici je považované za fundamentálny článok kresťanskej viery, a jeho stúpenci si priam vyhradzujú právo na základe tohto učenia určovať, kto kresťan je a kto nie. V tomto prístupe s akousi samozrejmosťou – a dovolím si tvrdiť, ZÁMERNE – neodhaľujú celú pravdu o okolnostiach, ktoré viedli k implementácii učenia o Trojici do nicejského kréda a kontroverzie, ku ktorej prispel Arius a jeho stúpenci – jediné, čo sa zvedavý študent zvyčajne dozvie, je tvrdenie, že Arius bol heretik, akoby šlo o vystúpenie jedného človeka proti celému prúdu trinitariánov. Nie je to pravda - prijatie učenia o Trojici bolo z historického pohľadu skôr politickým manévrom, než snahou o nájdenie a stanovenie biblickej pravdy.
V tomto príspevku sa zameriam na jeden aspekt učenia o Trojici. Zástancovia tohto učenia tvrdia, že Boh, Jahveh, a Jahšua sú si rovní a veční. Ako však uvidíme, je evidentné, že toto učenie odporuje Písmam a nie je nič viac ako učenie Anti-Krista, Baalových služobníkov tu a teraz!!! A preto – spomenúc si na Eliáša – sme postavení pred voľbu: Ak je Baal skutočným Bohom, slúžme jemu. Ale ak je týmto pravým bohom Jahveh, Boh Izraela, buďme Jeho služobníkmi! Ak sa niekomu páči byť udržiavaný v nevedomosti „tajomstvami viery“ a „nespochybniteľnými dogmami“ z kategórie nebiblických ľudských tradícií, nedá sa proti takémuto postoju namietať, nakoľko ide o slobodné rozhodnutie človeka. No pre tých, ktorí sú služobníkmi Najvyššieho a túžia po poznaní, tým je venovaný tento článok. S týmto na mysli, poďme sa pozrieť a preskúmať ľudské náuky s učením Božieho Slova.
Jahšua však hovorí: „Ale ja mám väčšie svedectvo, ako bolo Jánovo, lebo už tie skutky, ktoré mi určil vykonať môj Otec, samy tie skutky, ktoré robím, svedčia o mne, že ma poslal Otec. Aj sám Otec, ktorý ma poslal, o mne svedčil...“ (Ján 5:36-37a). Jahšua iste nie je viac než Otec, pretože ďalej vraví: „Pravdivo, pravdivo vám hovorím,: Otrok nie je väčší ako jeho pán, ani ten, kto je vyslaný, nie je väčší ako ten, kto ho poslal“ (Ján 13:16).
No dobre, povedia si mnohí, ale veď to neznamená, že nie sú si rovnocenní. Isteže nie. Jahšua však nikoho nenecháva na pochybách, a jasne vyjadruje: „Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam, a prídem k vám späť. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že odchádzam k Otcovi, lebo OTEC JE VÄČŠÍ AKO JA“ (Ján 14:28).
Treba k tomu povedať niečo viac? Ak je jeden väčší než druhý, ako si môžu byť navzájom rovnocenní? Nehľadajte za tým žiaden „tajomstvo viery“, zvrat tak často používaný niektorými vtedy, keď nedokážu vysvetliť alebo čeliť argumentácii z Písma. Jahveho Slovo sa nepotrebuje haliť do „tajomstiev“ a nevysvetliteľných vecí, pretože inak by len ťažko boli naplnené slová apoštola Pavla Timotejovi: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo“ (2. Timotejovi 3:16-17). Len ťažko by bolo celé Písmo na učenie atď., ak by nám bolo odopreté porozumieť mu. A v tomto prípade, ako sme si ukázali, máme jasné vyjadrenia nášho Spasiteľa, Božieho Syna, o vzťahu medzi ním a Otcom. Je to také ťažké pochopiť? Nie je, no mnohí opustili Božie prikázanie a pridržiavajú sa ľudskej tradície.
Apoštol Ján nám na začiatku svojho evanjelia udáva nasledovné: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Bohom. On bol na počiatku u Boha (alternatívne znenie, s Bohom). Všetko začalo jestvovať prostredníctvom neho a bez neho nezačalo jestvovať nič.“ (Ján 1:1-3)
Vieme, že to Slovo bol Jahšua, Mesiáš, a to nám potvrdzuje Ján 1:14: „Tak sa stalo Slovo telom a bývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu, aká patrí jednosplodenému synovi od otca, a bol plný nezaslúženej láskavosti a pravdy.“
Mnohí zástancovia tradičného učenia o Trojici poukazujú na výraz „jednosplodený“ ako na protiklad k stvoreniu. „Hľa,“ tvrdia, „Ježiš nemohol byť stvorený, lebo bol splodený!“ Bude teda zaujímavé sa pozrieť, čo o tom hovoria Písma vo svojom pôvodnom zápise a význame.
Výraz, prekladaný ako „jednosplodený“ je grécky výraz monogenes (Strong’s #3439) a Strong ho vysvetľuje takto: „Z #G3441 a #G1096, jediný narodený (zrodený), jediný/á/é (dieťa).“ A skutočne, Jahšua bol jediným fyzicky narodeným Synom Božím, Slovom, ktoré sa stalo telom.
Ak by bol Jahšua – podobne ako Jahveh, Všemohúci Boh – večný, znamenalo by to, že by sme nenašli žiadnu zmienku o tom, že by nejaký počiatok mal. Samozrejme, už len samotné znenie úvodu Jánovho evanjelia „Na počiatku...“ naznačujú, že Slovo bolo začiatkom Božieho stvorenia, no keďže existuje mnoho pochybovačov, pohrúžme sa hlbšie do Písem, aby sme túto pravdu potvrdili.
Zaujímavým príspevkom k tejto diskusii je kniha Zjavenie. Vzkriesený Jahšua vo vízii Jánovi hovorí: „Ja som Alfa a Omega, začiatok a koniec“ hovorí Pán „Ten, ktorý je, ktorý bol a ktorý prichádza, Všemohúci.“ (Zjavenie 1:8)
Pravdou však je, že v pohľade na tento verš sa názory rozchádzajú. Niektoré rukopisy obsahujú časť „Začiatok a Koniec“, iné naopak nie. No Jahšua tieto slová v Zjavení opakuje: „...Neboj sa. Ja som Prvý a Posledný.“ (Zjavenie 1:18). „Ja som Alfa a Omega, začiatok a koniec...“ (Zjavenie 21:6) a „Ja som Alfa a Omega, prvý a posledný, začiatok a koniec.“ (Zjavenie 22:13).
V posolstve pre zhromaždenie veriacich v Laodicei Jahšua hovorí: „A anjelovi zboru v Laodicei napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý svedok, začiatok Božieho stvorenia.“ (Zjavenie 3:14)
Jahšua je ZAČIATOK Božieho stvorenia!!! Začiatok, teda PRVÉ STVORENIE, alebo, ako to uvádza apoštol Pavol v liste Kolosanom, „prvorodený celého stvorenia“ (Kolosanom 1:15). Pre ozrejmenie uvediem ešte verše z listu Kolosanom 1:16-18: „...pretože jeho prostredníctvom boli stvorené všetky veci v nebesiach a na zemi, viditeľné a neviditeľné,, či sú to už tróny alebo panstvá alebo vlády alebo vrchnosti. Všetky veci boli stvorené prostredníctvom neho a pre neho. Je tiež pred všetkými vecami a jeho prostredníctvom boli vytvorené všetky veci, aby jestvovali, a on je hlavou tela, cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby sa stal prvým vo všetkom.“
Je evidentné, že v Bohu s istotou nachádzame 2 osoby – Jahveh, večný Boh, a Jeho Slovo, Logos, ktoré sa stalo telom, a týmto Slovom nebol nikto iný, ako Jahšua, náš Spasiteľ. Na rozdiel od tvrdenia trinitariánov však Biblia jednoznačne tvrdí, že Jahšua, Slovo, je počiatkom stvorenia, prvé stvorenie Božie, a sám Jahšua svojim slovami potvrdzuje, že nie je rovnocenný Bohu – je ale „obrazom Božím“, stvorený ako Boh.
Pozrime sa ešte krátko na túto pasáž z Prísloví: „Sám Jahveh ma vytvoril ako začiatok svojej cesty, ako najskorší zo svojich dávnych činov. Bola som ustanovená od neurčitého času, od začiatku, od čias skorších ako zem. Keď nebolo žiadnych vodných hblín, bola som zrodená ako v pôrodných bolestiach, keď neboli žiadne pramene naplnené vodou. Prv ako boli usadené vrchy, prv ako pahorky, bola som zrodená akoby v pôrodných bolestiach...vtedy som sa stala priom majstrom v diele a stála som sa tým, čo mal zvlášť rád deň čo deň, a celý čas som sa pred ním radovala.“ (Príslovia 8:22-30). Kto je tou múdrosťou? Nikto iný, než Logos, Jahšua vo svojej predpozemskej existencii.
Na chvíľku sa vráťme k začiatočným slovám Písem. „Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.“ (Genesis 1:1) Ranní kresťania (zvaní Nazareni) verili, že Písma od samého počiatku hovoria o Jahšuovi ako o Mesiášovi. No hebrejský výraz „b’rešit“ (počiatok), zvyčajne ako počiatok prekladaný, má – ako uvádza autor Randolph Parrish vo svojom článku „The Fourth Jewish Sect“ (The Messianic Outreach 1996) – okre iného význam i „prvorodený syn“. A tak sa táto pasáž dá prekladať i ako „v prvorodenom synovi Boh stvoril nebesia a zem“, o správnosti tohto prekladu bol presvedčený napr. i Aristo z Pelly (Dialóg Jásona a Papisca), ktorý bol podľa Origena Nazarenom (Quaest.heb.Gen 1:1). Iraeneus to prekladá takto: „Syn na počiatku, potom Boh stvoril nebesia a zem.“ (Dem. 4:3), Tertullián sa prikláňal k rovnakej interpretácii (Adv. Prax. 5). Hilarius uvádzal, že b’rešit môže mať tri rôzne významy: „1) na počiatku, 2) v hlave, 3) v synovi“. Citujem zo spomínaného článku Randolpha Parisha:
[1] Nakoľko vyznávam používanie sv. mena Božieho, budem sa ho pridržiavať i v tomto článku. Čitateľ nech teda nie je prekvapený, ak miesto výrazu Boh použijem tetragrammaton JHVH (Jahveh) a meno Jahšua (Mesiáš) namiesto zaužívaného Ježiš Kristus.
Príspevky
1 komentár:
Skutočnosť, že Svätý Duch je Boh je jasne ukázaná na mnohých miestach v Písme vrátane Skutkov 5:3-4. V tomto verši Peter vyčíta Ananiášovi, prečo klamal Svätému Duchu a hovorí mu, že “neklamal ľuďom, ale Bohu.” Je to jasné vyhlásenie, že klamstvo Svätému Duchu je klamstvom Bohu. Tiež môžeme vedieť, že Svätý Duch je Boh, lebo tiež má vlastnosti Boha. Napríklad v Žalme 139:7-8 je napísané, že Svätý Duch je všadeprítomný “Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kamže utekať? Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.” Potom v 1 Korintským 2:10 vidíme, že Svätý Duch je aj vševedúci. “Boh totiž zjavil nám to Duchom. Lebo Duch skúma všetko, aj hlbokosti Božie. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepoznal nikto, iba Duch Boží.”
Môžeme vedieť, že Svätý Duch je skutočne Osoba, pretože má myseľ, city a vôľu. Svätý Duch myslí a pozná (1 Korintským 2:10). Svätý Duch môže byť zarmútený (Efezským 4:30). Duch sa za nás prihovára (Rímskym 8:26-27). Svätý Duch robí rozhodnutia podľa Jeho vôle (1 Korintským 12:7-11). Svätý Duch je Boh, tretia “Osoba” trojice. Ako Boh, Svätý Duch pôsobí ako Utešiteľ a Radca, ktorého Ježiš zasľúbil (Ján 14:16,26; 15:26).
Zverejnenie komentára