Potomstvo Hada

James E. Wise

A Boh riekol hadovi: „A ja položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu“

Tento úvodný verš Písma nachádzame v časti Genesis 3:15, kde Boh, hovoriac k hadovi, resp. k diablovi, povedal: „A ja položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno.“ Druhú časť tohto verša použijeme neskôr na potvrdenie niektorých veľmi pozitívnych a informatívnych myšlienok.

Ako sme uviedli, Boh hovorí k diablovi a jasne uvádza, že diabol bude mať potomstvo. Väčšina kazateľov a učiteľov Biblie učí, že tento verš je úvodným prísľubom Mesiáša alebo Kristovho prvého príchodu v Božom pláne znovuzmierenia človeka s Bohom. Avšak títo kazatelia nie sú schopní alebo sa zdráhajú pripustiť, že Boh tu vyhlasuje, že taktiež diabol mal mať potomstvo. Pripúšťajú, že Evino potomstvo bolo fyzickým ľudským potomstvom, avšak škriepia sa v otázke diablovho potomstva – ak mal mať diabol potomstvo, potom by bolo duchovné alebo bez fyzického tela.

Aby sme to objasnili, pohrúžme sa do Božieho Slova, pretože tam nájdeme odpoveď. Keďže vieme, že potomstvo ženy bolo fyzické, nebolo by odôvodnené veriť, že Satanovo potomstvo bolo taktiež fyzické?

V Genesis 1:31 Boh, potom, čo dokončil svoju kreatívnu prácu, vyhlásil ju za dobrú. Uvedený verš znie: „Potom Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ Avšak len zopár kapitol neskôr nachádzame, že tento status sa zmenil z „dobrého“ na „skazený, porušený“. V Genesis 6:12 čítame: „Tak Boh videl zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo skazilo svoju cestu na zemi.“ Vo verši 17 rovnakej kapitoly Genesis počujeme vyhlásenie Všemohúceho, že to, čo nazýval „dobrým“ v Genesis 1:31 sa teraz dostalo do tak skazenej pozície, že sa to rozhodol zničiť. Tento verš znie: „A ja privádzam potopu vôd na zem, aby som zničil každé telo pod nebesami, v ktorom je dych života. Všetko, čo je na zemi, zomrie.“

Niekde medzi týmito dvoma veršami, to jest Genesis 1:31 a Genesis 6:17, nachádzame odpoveď na príčinu Božieho rozhodnutia zničiť svoje dielo.

V Genesis 2:25 nachádzame Adama a Evu stále v ich dokonalosti bez hriechu pred Bohom, keďže čítame: „A obaja boli nahí, človek a jeho manželka, a predsa sa nehanbili.“ Musíme preskočiť len šesť veršov, aby sme našli úplne opačný obraz – obraz čistej nevinnosti voči obrazu viny a zahanbenia. Genesis 3:7 hovorí: „Vtedy sa im obom otvorili oči a začali si uvedomovať, že sú nahí. Preto zošili figové listy a urobili si bederné zásterky.“ Mali by sme skúmať udalosti, ktoré sa odohrali v prvých šiestich veršoch Genesis 3, bezpochyby budeme vedieť, aký skutok našich prvých rodičov priniesol hanbu, utrpenie, odcudzenie od Boha a žihadlo smrti na rasu človeka.

„Had sa prejavil ako najobozretnejší zo všetkých divých poľných zvierat, ktoré urobil Boh. A tak začal žene hovoriť: „Naozaj Boh povedal, že nebudete jesť z každého stromu záhrady?“ Na to povedala žena hadovi: „Z ovocia stromov záhrady smieme jesť. Ale o jedení z ovocia stromu, ktorý je uprostred záhrady, povedal Boh: „Nebudete z neho jesť, a ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli.““ Genesis 3:1-3

Do tohto bodu sme videli, že Eva dokonale a absolútne chápala, čo Boh riekol ohľadom ovocia „stromu poznania dobra a zla“, že by sa mala zdržiavať ovocia tohto stromu, dokonca sa ho ani nedotknúť.

Aby sme objasnili zmysel slova „strom“ ako je použité tu, tento „strom poznania dobra a zla“ nebol strom v našom ponímaní slova, teda koreň, kmeň a koruna, rovnako to nebola – ako často počujeme – „jabloň“, keďže stromy nemajú schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, nie sú taktiež obdarené darom reči.

Ak by sme pokračovali v Písme, nájdeme, že „rasy“ a „stromy“ sa používajú ako synonymá. V Rimanom 11:24 Pavol hovorí o pohanoch ako o „divom olivovníku“, kým Izrael – ako rasa – sa označoval ako „olivovník“ a Ezechiel 31:3 hovorí: „Hľa, Asýrčan, céder v Libanone, s peknými ratolesťami a lestnatou húštinou, poskytujúci tieň a vysokého vzrastu, takže jeho vrcholec bol v oblakoch.“

V Jeremiášovi 11:19 sa Ježiš označuje ako strom. Taktiež v Matúšovi 3:10 Ján Krstiteľ vyhlasuje: „Už je priložená sekera ku koreňu stromov, každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, má byť vyťatý a hodený do ohňa.“ Nešlo o stromy v zmysle, v akom toto slovo chápeme my. Ján Krstiteľ jednoducho mal na mysli to, že Ježiš, Mesiáš, prišiel a všetky rasy budú stáť pred jeho súdom.

Teda to, o čom sa hovorilo alebo nazývalo „strom poznania dobra a zla“, bol diabol. Na iných miestach v Biblii sa taktiež nazýva had, drak, Belial atď.

V Genesis 3:4-6 pokračujeme v konverzácii, zaznamenanej medzi hadom a Evou. Had hovorí: „Na to povedal had žene: „Určite nezomriete. Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ Žena teda videla, že strom je dobrý na jedenie a že je niečím túžobným pre očí, áno, strom bol žiaduci na pohľad. Tak si začala brať z jeho ovocia a jedla ho...“

V tomto bode by bolo dobré sa zmieniť o ďalšom dôležitom strome, ktorý sa nachádzal v záhrade Eden. V Genesis 2:9 Boh najprv spomína normálne stromy. Po odkaze na tieto stromy Boh hovorí: „...a aj strom života uprostred záhrady a strom poznania dobrého a zlého.“

Tieto dva stromy – „strom života“ a „strom poznania dobra a zla“ súperili o pozornosť Adama a Evy. A rovnako tak, ako je tomu dnes, „výzor“ hral taktiež veľkú úlohu. Keď Eva pozerala z jedného na druhý „strom“, stala sa zajatcom veľkolepej krásy „stromu poznania dobra a zla“, ale keď pohliadla na „strom života“, videla osobu, tak živo opísanú prorokom Izaiášom: „Nemá dôstojnú podobu ani nijakú nádheru, a keď ho uvidíme, nemá vzhľad, po ktorom by sme túžili.“ (Izaiáš 53:2) Prečítajme si teraz o kráse „stromu poznania dobra a zla“. Boh veľmi zreteľne vyhlasuje, že sa nachádzal v Edene, záhrade Božej. Tento opis je zaznamenaný v Ezechielovi 28:12 –15:

„...Spečaťuješ vzor, plný múdrosti a dokonalý v kráse. Bol si v Edene, Božej záhrade. Tvojim prikrytím bol každý drahokam – rubín, topás a jaspis, chryzolit, onyx a nefrit, zafír, tyrkys a smaragd, a dielo tvojich obrúb a lôžok v tebe bolo zo zlata. Boli prichystané v deň, keď si bol stvorený. Si pomazaný cherubín, ktorý prikrýva, a dosadil som ťa. Bol si na Božom svätom vrchu. Uprostred ohnivých kameňov si sa prechádzal. Bol si bezchybný v svojich cestách odo dňa svojho stvorenia, kým sa nenašla v tebe nespravodlivosť.“

Ako tak Eva videla na jednej strane osobu bez krásy a na strane druhej osobu „dokonalej krásy“, stala sa tak zajatcom svojho pohľadu. Diabol bol v jej očiach príťažlivý, a keďže jej prisľúbil učiniť z nej Boha – „poznajúc dobro a zlo“ – „Tak si začala brať z jeho ovocia a jedla ho...“

K tomuto spojeniu iba Eva jedla zo zakázaného ovocia, ponúknutého jej hadom, a do tohto okamihu sa Adam nezapojil. Avšak čoskoro, po Evinej účasti s hadom, Biblia uvádza, že „potom dala ja svojmu manželovi, keď bol s ňou a on ho začal jesť.“ V tomto bode sledujeme, že nastáva zmena z „čistoty bez hriechu, nahých a bez hanby“ na „poznali, že sú nahí“, takže si učinili improvizované pokrývky pre svoje pohlavné orgány, ako je to zaznamenané v Genesis 3:7, ktorá uvádza: „Vtedy sa im obom otvorili oči a začali si uvedomovať, že sú nahí. Preto zošili figové listy a urobili si bederné zásterky.“

Aj keď nejde o súčasné chápanie, pozorné štúdium písma definitívne potvrdí, že hriech, spáchaný našimi prvými rodičmi bol sexuálnej povahy, a že Eva je skutočne „padlou ženou“ po tom, čo mala účasť na ovocí stromu poznania dobra a zla.

Aby sme to ďalej dokázali, prečítajme Genesis 3:16, kde Boh hovorí k Eve potom, čo jedla zo zakázaného ovocia. „Žene povedal: „Veľmi zväčším bolesti tvojej ťarchavosti, v pôrodných bolestiach budeš rodiť deti a budeš žiadostivo túžiť po svojom manželovi a on bude nad tebou vládnuť.“
Mali by sme pozorne sledovať, kam Boh umiestňuje Evino potrestanie: „trápenie v počatí“ a „útrapy pri pôrode“. Je to presne to, čo by sme očakávali, ak by išlo o sexuálny hriech. Taktiež slovo deti označuje nie jednotlivca, ale množné číslo, teda rodenie. Potom Boh dodáva: „Budeš žiadostivo túžiť po svojom mužovi“, zjavne narážajúc na pravdepodobnosť, že jej túžba bola predtým venovaná inému.

V 1. liste Timotejovi 2:14 čítame: „Adam nebol oklamaný, ale žena bola oklamaná a dopustila sa priestupku.“

V Hebrejom 13:4 Pavol uvádza: „Manželstvo nech je počestné medzi všetkými a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo Boh bude súdiť smilníkov a cudzoložníkov.“ Iba v procese svadby a spolužitia manželov môže Človek naplniť Boží príkaz v Genesis 1:28, keď riekol: „...Buďte plodní a množte sa a naplňte zem...“ Evin hriech bolo to, že spáchala tento skutok sexuálnej necudnosti mimo Adama a so zakázaným „stromom poznania dobra a zla“, tu nazývaného hadom.

Znovu zacitujme niektoré zápisy Apoštola Pavla v Novom Testamente. V 2. Korinťanom 11:2–3 Pavol píše konvertitom, ktorých viedol, skrz mnoho námahy a útrap, k Ježišovi Kristovi. Týmto píše: „Som totiž žiarlivý na vás zbožnou žiarlivosťou, lebo som vás osobne sľúbil do manželstva jednému manželovi, aby som vás predstavil ako cudnú pannu Kristovi. Ale sa obávam, že by nejako mohli byť vaše mysle skazené a odvedené od úprimnosti a cudnosti, ktoré patria Kristovi, tak ako had zviedol Evu svojou prefíkanosťou.“ Pavol tu hovorí v termínoch cudnosti. Žena môže byť zlodejom, lúpežníkom, klamárom, alebo čímkoľvek iným a stále byť pannou, pretože pre ženu existuje iba jedna cesta, ako stratiť svoje panenstvo.

Pavol, napomínajúc tento zbor v Korinte o cudnosti, pamätal na epizódu, ktorá sa odohrala v záhrade Eden a v nasledujúcom verši odkazoval na túto príhodu, keď napísal: „...tak ako had zviedol Evu svojou prefíkanosťou.“ Slovo „oklamal“ znamená to isté, čo slovo „zviedol“ a možno by tak malo byť tu preložené. V židovskom Talmude (knihe Yebamoth 103a – 103b) sa hovorí, že had „súložil“ s Evou.

V Genesis 3:11, keď Adam pripustil fakt, že je nahý, Boh mu bezprostredne hovorí: „Kto ti povedal, že si nahý? Jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal, aby si z neho nejedol?“ Adam sa nepriznal, Boh vedel, že jedenie zo zakázaného stromu ho upozornilo na jeho nahotu.

V tom čase Boh povedal Eve (Genesis 3:16), že bude rodiť deti. Eve už mala necudné styky s hadom i Adamom. Boh jej tak dal najavo, že v jej lone sú dve potomstvá, hadovo potomstvo a potomstvo Adamovo. To je overené naším základným veršom, keď sa Boh, hovoriac k hadovi, zmieňuje o dvoch potomstvách – „tvoje potomstvo a jej potomstvo“.

V Genesis 4:1 čítame: „A Adam mal styk so svojou manželkou Evou, a tá oťarchavela. Po čase porodila Kaina a povedala: „Získala som muža od Boha.“ Aj keď bol Kain jej prvorodeným a mysliac si, že je tým prisľúbeným potomstvom, neskôr pripustila, že Ábel, nie Kain, bol jej prisľúbeným potomstvom. Ak teda Ábel bol jej prisľúbeným potomstvom, potom Kain musí byť potomstvom hada. To je potvrdené Apoštolom Jánom a zaznamenané v 1. liste Jána 3:12, ktorý znie: „...nie ako Kain, ktorý pochádzal z toho zlého a zabil svojho brata...“ Predložka „z“ jasne označuje potomstvo toho zlého.

V Genesis 4:1 si všimnime, že Eva považovala Kaina za svoje potomstvo, ale vo verši 25 uznáva, že sa mýlila: „A Adam mal opäť styk so svojou manželkou a tak porodila syna a dala mu meno Set, lebo povedala: Boh ustanovil iné semeno namiesto Ábela, lebo Kain ho zabil.“ Použitie biblického slovníka nám ukáže, že meno „Set“ znamená „náhrada, substitút“, kým meno „Kain“ znamená „nadobudnutý“ resp. získaný z iného zdroja. Nikde v celej Biblii nie je Kainovo meno uvedené v Adamovej rodovej línii. Záznamy o tejto línii sa nachádzajú v Genesis 5:3, 1. knihe Kronickej 1:1 a Lukášovi 3:38.

Učitelia Biblie sa zhodujú v tom, že Kain a Ábel boli dvojčatá. S tým sa zhoduje Božie Slovo, pretože v Genesis 4:3 a 4 dosahujú predpísaný vek v rovnakom čase a prinášajú svoje obete v rovnaký deň. Taktiež v Genesis 4:1 Biblia uvádza, že Adam „poznal“ svoju ženu, Evu, a tá počala, ale verše 1 a 2 ukazujú dva pôrody no iba jedno počatie je pripísané Adamovi. Verš 2 hovorí: „Neskôr opäť porodila jeho brata Ábela.“

Pri čítaní zvyšku tejto kapitoly je človek ohúrený rýchlosťou prorockého naplnenia, pretože už v v tejto prvej generácii vidíme nepriateľstvo, spomínané v Genesis 3:15 privedené do našej pozornosti, keď syn hada Kain vstáva a zabíja syna ženy, Ábela.

Začínajúc v Matúšovi 13:24 Ježiš hovorí: „Nebeské kráľovstvo bolo prirovnané k človeku, ktorý zasial na svojom poli znamenité semeno. Keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ a nasial burinu medzi pšenicu a odišiel. Keď steblá vzišli a priniesli úrodu, zjavila sa aj burina.“

Ježiš v tomto podobenstve prirovnával Boha k človeku. Božím nepriateľom je prirodzene diabol. Boh najprv zasadil dobré semeno. Toto dobré semeno boli Adam a Eva: Adam bol dobrý, pretože bol synom Božím (Lukáš 3:38) a Eva bola vytvorená z jeho rebra, kosť jeho kostí a telo jeho tela. Had, Boží nepriateľ, prišiel a zasial semeno svojho druhu, prvým z nich bol Kain. Čas zberu nastal keď Kain a Ábel dosiahli vek dospelosti a mali sa sa prezentovať pred Pánom. Genesis 4:3–5 hovorí: „A stalo sa po uplynutí nejakého času, že Kain priniesol niečo z plodov zeme ako obeť Bohu. A Ábel, ten tiež priniesol z prvotín svojho stáda drobného dobytka, áno, jeho tučné kusy. A zatiaľčo Boh priaznivo hľadel na Ábela a jeho obeť, nehľadel priaznivo na Kaina a jeho obeť. A Kain sa rozpálil veľkým hnevom a jeho tvár opadávala.“

Keďže Ježiš detailnejšie vysvetľuje toto podobenstvo o niečo neskôr v rovnakej kapitole, najprv si prečítame verše 34–35: „To všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Skutočne, bez podobenstva im nehovoril, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané prostredníctvom proroka, ktorý povedal: Otvorím ústa v podobenstvách, oznámim veci, ktoré boli skryté od založenia.“
Aby sme správne pochopili toto podobenstvo, musíme sa vrátiť na začiatok tohto sveta, resp. veku, ako je zaznamenaný v knihe Genesis.

Učeníci boli veľmi udivení týmto podobenstvom, pretože vedeli, že je v ňom niečo, čomu nerozumejú, a tak vo verši 36 sa pýtajú Ježiša: „Vysvetli nám podobenstvo o burine na poli. V odpovedi im povedal: Rozsievač znamenitého semena je Syn človeka, pole je svet, znamenité semeno sú synovia kráľovstva, ale burina sú synovia toho zlého a nepriateľ, ktorý ju zasial, je Diabol.“ (v. 36-39)

Vyššie uvedené podobenstvo je skoro dokonalým zopakovaním toho, čo sme našli napísané a zobrazené v prvých štyroch kapitolách Genesis.

Ježiš v tomto podobenstve uvádza, že kúkoľom-burinou boli „deti toho zlého“, čo sa dokonale zhoduje s 1. listom Jána 3:12, kde Ján uvádza, že Kain bol „z toho zlého“. Taktiež nám niektorí hovoria, že Kainovo potomstvo bolo zničené v čase potopy, a že žiaden z jeho potomkov dnes neexistuje. No Ježiš zafixoval zničenie „kúkoľa“ na koniec tejto doby, pretože vo verši 40 hovorí: „Preto tak, ako je burina zbieraná a spálená ohňom, tak to bude pri závere doby.“

Až doteraz sme sa nesnažili ukázať, kto je potomstvom hada, ale iba potvrdiť, že existuje množstvo biblickej evidencie na dôkaz, že had naozaj má potomstvo a že bude existovať nepriateľstvo, nedôvera a neustále trenice medzi nimi a adamickou rasou. Budú zneužívať práva, privilégiá a zákony ostatných, a takto budú neasimilovateľnou skupinou ľudí – národ v národe.

Ako potomstvo diabla budú nepriateľom Božím a prekážkou v ceste tým, ktorí sa snažia uctievať Boha. Ježiš vyhlásil: „Nik neprichádza k otcovi, len skrz mňa“. Takto budú „Antikristom“, násilne prekážajúc všetkým, ktorí sa snažia Boha uctievať.

1. list Jána 2:22 zobrazuje excelentný obraz osoby, ktorá vyzerá, že by zapadla do hadovho potomstva. Tento verš znie: “Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus? Antikrist je ten, kto popiera Otca a Syna.“ Keďže slovo Kristus znamená „Boží pomazaný“, tento verš by lepšie znel takto: „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Božím pomazaným?“
V 1. liste Jána 4:2–3 nachádzame: „Takto poznáte ducha Božieho: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, pochádza od Boha, avšak každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nepochádza od Boha....a to je duch antikrista.“

Ben Hecht, židovský hollywoodsky autor, sa prejavil veľmi antikresťansky keď v jednej zo svojich kníh napísal: „Jedným z najkrajších činov, ktoré kedy vykonal dav, bolo ukrižovanie Krista. Intelektuálne išlo o nádherné gesto. Ale verte, že dav to sfušoval. Ak by som mal popraviť Krista, vyriešil by som to odlišne. Viete, nechal by som ho dopraviť do Ríma a hodil ho levom. Z mletého mäsa by nikdy spasiteľa neurobili.“

1. list Jána 3:10 potvrdzuje existenciu dvoch potomstiev, keď v ňom čítame: „Podľa toho sa rozpoznajú Božie deti a diablove deti...“ Bez pochýb sú tieto veci pre mnohých, čo to čítajú, nové, ale ďalšie potvrdenie nie je nutné. Keďže Biblia dokazuje existenciu diablovho semena, resp. potomstva, poďme ho teraz pozitívne identifikovať.

V Jánovi 8:22 nachádzame Ježiša v rozhovore s niekoľkými Židmi a vo verši 23 čítame: „Pokračoval a povedal im: „Vy ste zdola, ja som zhora...““ Ježiš tu hlása rovnosť svojho pôvodu s ich pôvodom len v prípade, že by nebo a zem ( zhora a zdola) bolo rovnakým miestom. Keď sa zameriame na slovo „zdola“, nachádzame ho ako synonymum k slovu „peklo“, pričom Izaiáš 14:9 začína výrazom „Peklo zdola“. Ježiš teda hovorí – vy ste z pekla, ja som z neba. Matúš 23:15 potvrdzuje toto tvrdenie ako správne, pretože v tomto verši ich Ježiš nazýva „deti pekla“. Celý verš znie: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, lebo cestujete po mori a suchej zemi, aby ste urobili jedného prozelytu, a keď sa ním stane, urobíte z neho dvakrát väčšie dieťa pekla ako ste vy sami.“

Mohlo by byť prospešné zmieniť sa, že zákonníci a farizeji Matúša, Mareka a Lukáša sú rovnakými ľuďmi, nazývanými Židia v Jánovi a Skutkoch Apoštolov.

Pokračujme v 8. kapitole Jána, verš 31. Božie Slovo opäť potvrdzuje, že ide o Židov: „A tak Ježiš ďalej rozprával Židom, ktorí mu verili: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí. Odpovedali mu: Sme Abrahámovi potomkovia a nikdy sme nikomu neotročili. Ako to, že hovoríš: „Budete slobodní?““

V tomto verši Židia sa hlásia k Abrahámovi. To Ježiš potvrdzuje, pretože vo verši 37 hovorí: „Viem, že ste Abrahámovým pokolením“. Ale vtedy i teraz by mal človek veľmi starostlivo hľadieť a študovať akékoľvek vyhlásenie, ktoré Žid učiní, pretože žiadne množstvo lží nikdy nevytvorí pravdu. Analyzujme teda ich vyššie uvedené tvrdenie. Židia tvrdia, že sú Izraeliti a potomstvom Izraela. To je absolútna nepravda, pretože v skutočnosti sú potomstvom diabla alebo hada. Preto im Ježiš v Matúšovi 23:32 – 33 povedal: „Naplňte teda mieru svojich predkov. Hadi, potomstvo vreteníc, ako uniknete súdu pekla?“

Ježiš zmienkou ich otcov poukazoval priamo na ich rodostrom, slovo „pokolenie“ (resp. generácia) sa taktiež správne prekladá ako „rasa“ (grécke slovo „genos“ – pozn. prekladateľa).

Ale teraz k analýze Ježišovho vyjadrenia „Viem, že ste Abrahámovým pokolením“. V mnohých prípadoch uzatvárali deti Izraela manželstvo alebo mali deti s Kanaáncami. Taktiež jeden zo synov Izraela – Júda – si vzal za ženu Kanaánku a z tohto nesvätého spojenia prežilo jedno potomstvo meno Šelá. V Genesis 46:10 Simeon, ďalší syn Izraela, mal syna menom Saul so ženou z tejto diablovej rasy. Ak by niektorý z potomkov Saula alebo Šelu stál pred Ježišom, právoplatne by mohli v svojom rodostrome uvádzať Abraháma.

Kráľ Šalamún mal kanaánske ženy, a po sedemdesiatročnom zajatí kmeňa Júdu v Babylone sa tento vrátil do Kanaánu, kde sa mnohí z nich dopustili hriechu, keď si vzali za manželky ženy z tejto diablovej rasy, aj napriek tomu, že takýto zväzok Boh zakázal.

V Deuteronomiu 7:1 Boh sa zmieňuje o siedmich kanaánskych národoch, a vediac, že ide o potomstvo Diabla, Boh vydal ohľadom nich príkaz. Začínajúc veršom 2 Mojžiš hovorí: „A Pán, tvoj Boh, ti ich prenechá a porazíš ich. Celkom istotne ich máš zničiť. Neuzavrieš s nimi žiadnu zmluvu, ani im neprejavíš priazeň. A nespriazniš sa s n mi sobášom. Svoju dcéru nedáš jeho synovi, a jeho dcéru nevezmeš pre svojho syna.“

Bolo by naozaj obtiažne pre tých, ktorí podporujú a propagujú ideu o Bohu ako otcovi celého ľudstva a bratstvo všetkých ľudí, vysvetliť práve citovaný verš.

Vo verši 33 8. kapitoly Jána títo Židia hovoria: „Nikdy sme nikomu neotročili.“ Ak by boli skutočne Izraelitmi, nemohli by sa právoplatne takto vyjadriť, pretože všetkých dvanásť kmeňov bolo v zajatí v Egypte a v neskoršom čase „Desať Kmeňov“ bolo vzatých do asýrskeho zajatia za vlády Šalmanezzera. A ešte neskôr Nabuchadnezzar, babylonský kráľ, zajal obyvateľom júdskeho kráľovstva a prinútil ich slúžiť Babylončanom. V dobe, kedy vyhlásili, že nikdy neboli v otroctve, boli dokonca v područí Rimanov.

Staroveké meno Židov bolo Kanaánec. Označenie Žid sa v Písme objavuje až v dobe izraelského kráľa Ahaza, ktorý – podľa chronológie – vládol v období 3264 do roku 3280 po páde Adama, teda 736 – 720 pred n. l. To by dokazovalo, že židli mnoho storočí predtým, ale boli známi iným menom. Prvá zmienka o Židoch sa nachádza v 2. knihe Kráľov 16:6 a znie: „V tom čase sýrsky kráľ Recin navrátil Elat Edomu, načo z Elatu vyhnal Židov...“ (avšak tu treba povedať, že autor vychádza z Prekladu Kráľa Jakuba, ktorý na tomto mieste zle prekladá tento termín. Správne znenie má znieť Júdejci, resp. muži Júdu – pozn. prekladateľ) Názov Žid taktiež označuje odmietnutý zvyšok alebo „zlé figy“ Jeremiáša, kapitola 24. Nabuchadnezzar ich poznal dosť dobre na to, aby ich nepriviedol ako zajatcov do Babylonu.

Aj keď vytrvalo popierajú, že sú Kanaáncami, nie sú schopní vysvetliť, prečo sa v ich Talmude nachádza určitá pasáž, ktorá znie: „Päť vecí Kanaán odporučil svojim synom: keď idete do vojny, nechoďte ako prvý, ale ako poslední, aby ste sa mohli vrátiť ako prví; majte sa radi navzájom; milujte krádeže; nenáviďte svojich pánov a nikdy nehovorte pravdu.“ Táto pasáž sa nachádza v Q Pesachim F 113b. Ak títo Židia sú potomstvom Abraháma ako tvrdia, prečo sa zaujímajú o to, čo Kanaán doporučil svojim synom? Kanaánci boli v čase Abrahámovho narodenia starším ľudom, pretože keď Boh povolal Abraháma, aby opustil rodičovský dom a išiel na iné miesto, Písmo uvádza: „...a vtedy bol v krajine Kanaánec.“ Genesis 12:6

Mysliaci študenti Biblie sa čudujú, akou autoritou a kde sa nachádza dôvod o nahradení mena Izrael názvom Žid. Ježiš mal toto pravdepodobne na mysli, keď obvinil ľudí, ktorí boli pri moci z toho, že ukradli kľúč poznania. Určite hovoril o tomto kanaánskom elemente, ktorý sa dostal do pozícií moci a viery, keď v Matúšovi 11:12 povedal: „Ale odo dní Jána Krstiteľa až dodnes je nebeské kráľovstvo cieľom, ku ktorému sa ľudia predierajú, a tí, ktorí sa predierajú vpred, ho uchvacujú.“ Potomstvo diabla, tým či oným spôsobom, bolo v pozíciách od Hlavného kňaza cez zákonníkov ako vykladači, až k vykonávateľom zákona.

V Deuteronomiu 14:1 Boh, hovoriac k deťom Izraela, povedal: „Ste synmi Božími.“ Boh, ktorý označil tieto deti Izraela za svoje potomstvo, povedal im, aby zmietli a úplne zničili týchto Kanaáncov. Čudujem sa, ktorý otec medzi nami by hlásal zničenie jedného zo svojich synov iným, tak blízkym?

V Deuteronomiu 7:3 Boh zakázal Izraelu ženiť sa s touto skazenou kanaánskou rasou, keď povedal: „A nespriazniš sa s nimi sobášom. Svou dcéru nedáš jeho synovi, a jeho dcéru nevezmeš pre svojho syna.“ Vo verši 6 Boh nám ozrejmuje dôvod, keďže hovorí: „Si totiž svätý ľud pre Boha. Teba vyvolil Boh, aby si sa stal jeho ľudom, zvláštnym majetkom, zo všetkých národov, ktoré sú na povrchu zeme.“

V tomto bode chceme uviesť, že pán Lincoln, vo svojom gettysburskom prejave, nehovoril ani v súlade s mysľou, alebo slovami Božími, keď tvrdil, „že všetci ľudia sú stvorení ako rovní“, pretože s určitosťou Biblia nehlása žiadnu takúto teóriu, ale úplný opak.

Ezra 9:1–2 potvrdzuje, že keď sa kmeň Júdu vrátil do Palestíny po sedemdesiatročnom putovaní v Babylone, začali sa spájať s toutou skazenoou a prekliatou diabolskou rasou. Uvedené verše znejú: „A keď boli tieto veci dokončené, pristúpili ku mne kniežatá a povedali: „Izraelský ľud a kňazi a Leviti sa neoddelili od národov krajiny, čo sa týka ich odporných vecí, od Kanaáncov, Chetitov, Perizejcov, Jebuzejcov, Ammónčanov, Moabijcov, Egypťanov a Amorejcov. Prijali totiž niektoré z ich dcér pre seba a pre svojich synov a oni, sväté semeno, sa zmiešali s národmi krajín, a ruka kniežat a splnomocnených predákov v tej nevernosti boli prvá.“

Ak by sme mali pokračovať, našli by sme, že bolo mnoho detí, zrodených z týchto nečistých zväzkov a oľutujúc to pred Bohom, Izraeliti opustili tieto kanaánske manželky a manželov, rovnako tak deti, aby tak unikli pred Božím hnevom. Ak by niektorý z potomkov týchto Bohom odmietnutých ľudí stál pred Ježišom, taktiež by sa mohli hlásiť k Abrahámovi.

V Jánovi 8:42 Ježiš povedal: „Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste ma, lebo som vyšiel od Boha. Ani som neprišiel sám od seba, ale On ma poslal.“

Vo verši 42 Ježiš poprel, že by Boh bol ich otcom a vo verši 44 odkryl závoj a neomylne vyhlásil, že ich otcom bol Diabol, pretože tento verš znie: „Vy ste zo svojho otca, Diabla, a chcete konať žiadosti svojho otca. Ten bol vrahom, keď začal, a nestál pevne v pravde, lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí podľa vlastného sklonu, lebo je luhár a otec lži.“

Je naozaj veľmi čudné, že človek môže pozrieť na recept alebo na účet z obchodu a bez problémov pochopiť, čo znamená. Ak by niekto čítal rodokmeň nejakého koňa a v ňom by bolo napísané „kobyla je zrodená z Čierneho Zlata a Lúčnej Kráľovnej“, bezprostredne by vedel, že uvedená kobyla bola počatá Čiernym Zlatom a narodila sa Lúčnej Kráľovnej.

Ale Boh, autor všetkých jazykov a múdrosti, môže uviesť, že „Kain bol z toho zlého“ alebo „vy ste zo svojho otca, diabla“ ale pre nás to má znamenať, že učenie, že Boh vyhlásil Kaina – a tých, ku ktorým hovoril Ježiš – ako za potomkov diabla, činí Bibliu hanlivou a Boh nemorálnym.

Opäť nachádzame potvrdenie Kainovho otcovstva, keď Ježiš uvádza „on bol vrahom od počiatku“, pretože Kain bol na začiatku vrahom. Kain bol taktiež mužov hriechu, na ktorého odkazuje Pavol v 2. Tesaloničanom 2:3, keď píše: „Nech vás nikto nijakým spôsobom nezvedie, lebo nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie a nebude zjavený človek nezákonnosti, syn skazy.“ Teraz je potvrdené, že tí, ktorí si privlastnili titul Izrael – resp. Boží vyvolený ľud – sú v skutočnosti potomstvom hada.

Bezprostredne po tom, čo Kain zabil Ábela, čítame, že Boh preklial Kaina. V Genesis 4:11-12 čítame: „Teraz si prekliaty a vypovedaný zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby z tvojej ruky prijala krv tvojho brata. Keď budeš obrábať zem, nevráti ti svoju silu. Staneš sa blúdiacim človekom, tulákom a utečencom.“ Podľa toho Kain a jeho potomstvo mali byť utečencami, čo sú tí, ktorí utekajú pred zaslúženým trestom, a tulákmi, čo Webster definuje ako „bez fixného usídlenia“. Lukáš píše o nejakých „tulákoch“ v Skutkoch 19:13. Pozrime sa, či by mohlo ísť o potomkov Kaina. Uvedený verš znie: „Ale niektorí z potulných Židov, ktorí vyháňali démonov, sa takisto odvážili vyslovovať meno Pána Ježiša nad tými, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: „Slávnostne vám prikazujem skrze Ježiša, ktorého zvestuje Pavol.“

Išlo o Satana vyháňajúceho Satana, ale podobne, ako to bolo s Rosenbergovcami, s Juliom a Ethel, niekedy nie sú schopní uniknúť. Osud Rosenbergovcov poznáme, tak sa pozrime, čo sa stalo týmto tuláckym Židom.

„Robili to siedmi synovia istého židovského hlavného kňaza Skevu. Zlý duch im však odpovedal a riekol: „Poznám Ježiša a viem o Pavlovi, ale kto ste vy?“ Nato sa človek, v ktorom bol zlý duch, na nich oboril, ovládol jedného za druhým a premohol ich, takže utiekli z toho domu nahí a zranení.“ Skutky 19:14–16.

V Genesis 4:11 sme počuli Boha povedať, že pre Kaina je pôda prekliata a že nebude preňho produkovať. Ide bezpochyby o excelentný dôvod, prečo nevidíme Židov obrábať pôdu alebo farmárčiť. Druhá polovica Genesis 4:15 uvádza: „A tak Boh poznačil Kaina znamením...“, a do dnešného dňa sa Židia rozlišujú týmto znakom, pretože mimo chirurgického zákroku, je nemožné skryť Kainov znak na jeho tvári. Izaiáš, vediac o tomto fakte, napísal: „Výraz ich tvárí svedčí proti nim...“

Začnúc u Matúša 23:29 čítame: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, lebo staviate hroby prorokom a ozdobujete pamätné hrobky spravodlivých a hovoríte: „Keby sme žili za dní našich predkov, nami by sme s nimi účasť na krvi prorokov“.“

V tomto bode Ježiš predniesol vážne obvinenie, keď povedal: „Preto vydávate svedectvo sami proti sebe, že ste synmi tých, ktorí vraždili prorokov.“

Ježiš tu potvrdzuje, že tí, ktorí pred ním stáli, boli potomstvom tých, ktorí v minulosti boli nepriateľmi Boha i človeka.

Pavol v 1. liste Tesaloničanom 2:14 – 15 uvádza: „Lebo vy, bratia, stali ste sa napodobňovateľmi Božích zborov, ktoré sú v Júdei v spojení s Kristom Ježišom, lebo aj vy ste trpeli, to isté od svojich krajanov, tak ako oni od Židov, ktorí dokonca zabili Pána Ježiša a prorokov a nás prenasledovali. A nepáčia sa ani Bohu, ale sú proti všetkým ľuďom“

Matúš 23:32-35: „Naplňte teda mieru svojich predkov. Hadi, potomstvo vreteníc, ako uniknete súdu pekla? Preto vám posielam prorokov a múdrych a verejných učiteľov. Niektorých z nich zabijete a pribijete na kríž a niektorých z nich budete bičovať v synagógach a prenasledovať v synagógach z mesta do mesta, aby na vás prišla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela po krv Zechariáša, syna Barachiahovho, ktorého ste zabili medzi svätyňou a oltárom.“

Ježiš obviňuje týchto Židov so zodpovednosti za všetku spravodlivú krv, preliatu na zemi, od Ábela po (vtedy) nedávne zavraždenie Zachariáša, syna Barachiášovho. Ježiš by nemohol spravodlivo obviniť týchto Židov za krv Ábela, ak by neboli potomstvom Kaina.

V Jánovi 6:70 Ježiš uviedol: „Či som si vás nevyvolil dvanástich? Ale jeden z vás je diabol.“

Taktiež v Skutkoch 13:6-10 čítame: „Keď prešli cez celý ostrov až do Pafosu, stretli istého muža, čarodejníka, falošného proroka, Žida, ktorý sa volal Bar-jesus a bol u prokonzula Sergia Paula, rozumného muža. Tento si zavolal Barnabáša a Saula a vážne sa usiloval počuť Božie slovo. Ale Elymas, čarodejník (tak sa totiž prekladá jeho meno), sa staval proti nim a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Saul, čiže Pavol, naplnený svätým duchom, sa uprene naňho zadíval a povedal: „Ó, ty diablov syn, plný podvodu a podlosti každého druhu, nepriateľ všetkého spravodlivého, neprestaneš prekrúcať Božie pravé cesty?“

Opäť počujeme spájanie Žida s diablovým potomstvom, pretože tentokrát sme počuli: „ty dieťa diabla“. Potom Pavol ďalej uvádza: „neprestanešj prekrúcať Božie pravé cesty?“ Opäť pozorujeme, že Židova vrodená povaha je ničiť pravdu tým, že sa javí ako falošná a spochybniteľná a rovnako tak lož sa snaží učiniť pravdou.

Opäť sa začítajme do nášho hlavného verša: „A ja položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu“

Tu Boh vyhlasuje, že ženino potomstvo rozmliaždi hadovu hlavu. Potomstvo Adama je nazvané ženiným potomstvom, no Boh, hovoriac s Abrahámom, odkazoval na špecifické resp. jedno potomstvo, keď riekol: „A prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme preto, že si počúval môj hlas.“ (Genesis 22:18) Ježiš Kristus bol týmto špecifickým potomstvom, pretože bol „jednorodeným Synom Božím“. Týmto spôsobom bol potomstvom ženy, pretože na jeho počatí nemal podiel žiaden človek. Bol nazývaný synom človeka, pretože Boh si zvolil, že musí byť zrodený z adamickej rasy, alebo rasy človeka, keďže slovo „Adam“ a „človek“ má rovnaký zmysel.

Pavol v Galaťanom 3:16 hovorí: „Sľuby boli vyrieknuté Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: A semenám, akoby mnohým, ale akoby jednému: „A tvojmu semenu“, ktorým je Kristus.“ Keď teda vidíme Krista, ženino potomstvo, zrodeného z Márie, ktorá pochádzala z línie Adamovej, ukrižovaného, ide o úplné naplnenie Genesis 3:15, pretože tí, ktorí boli schopní naplniť toto proroctvo, nemohli byť ničím iným, ako „potomstvom diabla“. Na mnohých miestach v Biblii Ježiš označuje Židov za svojich vrahov.

1. list Tesaloničanom 2:14–15 hovorí: „lebo aj vy ste trpeli, to isté od svojich krajanov, tak ako oni od Židov, ktorí dokonca zabili Pána Ježiša a prorokov...“ Taktiež v Skutkoch 10:39: „A my sme svedkovia všetkého, čo konal v židovskej krajine aj v Jeruzaleme. Ale ho odstránili tak, že ho ukrižovali. Jeho Boh vzkriesil...“

Pozrime sa, čo vlastne o sebe hovorí Žid. V publikácii Liberal Judaism z januára 1949 nachádzame článok pod názvom „Liberal Judaism and Israel“, z pera jedného z najväčších a najznámejších rabínov, Dr. Abba Hillel Silvera. Dr. Silver, píšuc o o vtedy novom štáte Izrael, hovorí: „Tretie spoločenstvo židovského národa je takto dosiahnutým faktom. Štát Izrael existuje“

„Ako výsledok koncept putujúceho Žida je tak odsúdený na zmiznutie spolu s termínom exil (galut). Všetky národy vysielajú imigrantov do všetkých častí sveta. Ľudia postupne prechádzajú z jednej krajiny do druhej, a menia svoje občianstvo, ale nepovažujú sa za exilantov.“

Každý študent Biblie iste vie, že z Kaina nepochádza žiaden Izraelita a každý Žid, ktorý tvrdí, že je Izraelitom je skoro vo všetkých prípadoch klamár, pretože ich pôvod nie je od Boha. Vypočujte si časť konverzácie medzi Ježišom a niekoľkými jeho učeníkmi, Matúš 15:12–13: „Potom prišli učeníci a povedali mu: „Vieš, že farizeji boli urazení, keď počuli, čo si povedal?“ V odpovedi riekol: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.“ Ježiš tu poprel, že by boli od Boha.

V publikácii The California Jewish Voice zo 17. augusta 1956 sa nachádza článok, o ktorom si myslíme, že aspoň zčasti by mal byť citovaný. Tento článok hovorí:

„Židia vo všetkých častiach sveta sú členmi stredozemskej rasovej skupiny, majúc odlišné genetické faktory, nenachádzajúce sa medzi nežidmi, uviedli dvaja izraelskí vedci tento víkend na prvom medzinárodnom kongrese o ľudskej genetike.

Izraelskí vedci, Dr. Leo Sachs z Weizmannovho inštitútu a Dr. M. Bat-Miriam z izraelského Inštitútu pre biologický výskum, použili pri svojich výskumoch odtlačky prstov. Po preskúmaní 4 tisíc odtlačkov imigrantov do Izraela z Poľska, Nemecka, Iraku, Egypta, Maroka, Jemenu, Bulharska a Turecka, vedci našli unikátny vzor, ktorý sa nenachádza v odtlačkoch prstov nežidov, ktoré študovali“

Niet žiadnej biblickej autority na výmenu slova Izrael slovom Žid. Avšak kde sa objavuje slovo Žid, v mnohých prípadoch by bolo správne použiť slovo Izrael (resp. Júdejci – pozn. prekl.). Excelentnými príkladmi sú Zjavenie 2:9 a Zjavenie 3:9. Všimnite si zmenu v týchto veršoch: „Poznám tvoje súženie a chudobu – ale si bohatý – a rúhanie tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú Júdejci, a predsa nimi nie sú, ale sú synagógou Satana“ a „Hľa, vydám tých zo Satanovej synagógy, ktorí hovoria, že sú Júdejci, a predsa nie sú, ale luhajú ...“

Ak v Rimanom 3:1–2 použijeme slovo Izrael namiesto označenia Žid, znenie by bolo správne, pretože Izraelu, nie Židom, bolo ústne podané Slovo na Sinaji.

Záverom: idea, myšlienka alebo koncept, ktorý je v rozpore s Bibliou alebo učením Božím je naozaj nebezpečná. Ak táto publikácia je pravdou, bolo by dobré zvážiť a študovať ďalej tento subjekt, pretože pre mnohých sa Biblia stane novou a zmysluplnou knihou. Táto publikácia bezpochyby zodpovedala mnohé z doteraz nezodpovedaných otázok.

Ako povedal Balaam v Numeri 23:8: „Ako by som mohol preklínať tých, ktorých Boh nepreklínal? A ako by som mohol verejne odsúdiť tých, ktorých Boh verejne neodsúdil?“ Izaiáš 5:20 by nás mal upozorniť, keď vraví: „Beda tým, ktorí hovoria, že dobré je zlé a zlé je dobré, tým, ktorí kladú tmu za svetlo a svetlo za tmu, tým, ktorí kladú horké za sladké a sladké za horké.“

Júda 3 a 4: „Milovaní, hoci som sa všemožne usiloval písať vám o našej spoločnej záchrane, uznal som za potrebné napísať vám a nabádať vás, aby ste tvrdo bojovali za vieru, ktorá bola raz navždy daná svätým. Mám k tomu dôvod, lebo sa vkradli (medzi vás) istí ľudia, ktorých Písma už dávno predtým ustanovili pre tento súd, bezbožní ľudia, ktorí obracajú nezaslúženú láskavosť nášho Boha na ospravedlnenie voľného správania a prejavujú sa ako falošní voči nášmu jedinému Majiteľovi a Pánovi, Ježišovi Kristovi.“

V Matúšovi 23:29 Ježiš hovorí k Židom, tu zvaným zákonníci a farizeji. Tento verš znie: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, lebo staviate hroby prorokom a ozdobujete pamätné hrobky spravodlivých...“ Je naozaj zaujímavé, ako dokonale toto tvrdenie označuje Žida našej doby, podvádzajúceho, švindľujúceho a nezastaviaceho sa pred ničím, ani pred vraždou, pri dosiahnutí svojho cieľa. Židia musia sedieť na každej konferencii a mať špiónov v každej organizácii. Ako je tomu v súčasných rasových problémoch, prejavujú sympatie k obom stranám, kým v skutočnosti sú predovšetkým spôsobujú trenice a nedôveru medzi všetkými frakciami. Ako naznačuje slovo had, sú náchylní byť hocikde a hocikedy, pripravení zaútočiť a stiahnuť sa do úkrytu, ponechajúc udalosti, ktoré spôsobili, vyvíjať sa v čase. Oni sú neviditeľnými tvorcami vojen a tvorcami kríz. Väznením a zastrašovaním sú schopní presadiť svoju vôľu celej populácii, a keď prezidenti alebo králi idú proti ich peňaženke, sú schopní spôsobiť paniku alebo depresiu.

Napomenutie od Pavla v 2. Korinťanom 6:14–18 zapadá najlepšie: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Belialom? Alebo ak má podiel veriaci s neveriacim? Či je v zhode Boží chrám s modlami? Veď sme chrámom živého Boha, tak ako povedal Boh: Budem bývať medzi vami a prechádzať sa medzi (nimi) a budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom. „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa“ hovorí Boh, „a prestaňte sa dotýkať nečistého a ja vás prijmem. A budem vám Otcom a vy mi budete synmi a dcérami“ hovorí Boh Všemohúci.“