Prečo je Izraelská Identita dôležitá

Rádiové vysielanie Conrada Gaarda
Uverejnené v jari 1963 v „The Interpreter“

V týchto dňoch neistoty a zmätku, je povzbudzujúce, že existuje toľký záujem o nasledujúce voľby. Ľudia si začínajú uvedomovať fakt, že osud nášho národa a sveta je na vážkach.

Ale je smutné, až tragické, že väčšina nášho ľudu a prakticky všetci naši vodcovia úplne ignorujú inštrukcie a varovania, ktoré boli pre nás zaznamenané v Svätých Písmach.

Kresťania všeobecne chápu a akceptujú bezplatný dar večného života ponúknutý každému zomierajúcemu dieťaťu Adama individuálne a osobne v Ježišovi Kristovi, jednosplodenom Synovi Božom, ale len veľmi málo z nich rozumiem plánu a schéme ustanovenia Kráľovstva, za ktoré kázal Ježiš svojim učeníkom sa modliť, tu na zemi.

Biblický príbeh sa zaoberá predovšetkým dvoma aspekatmi Pánovho programu na Obnovu všetkých vecí, ktoré odhalil ústami svojich svätých prorokov od počiatku sveta, menovite (1) osobná záchrana pred odsúdením na smrť, v ktorom sa rodí každé dieťa Adama, a (2) založenie Božieho Kráľovstva spravodlivosti medzi ľuďmi priamo tu na zemi.

Podľa jasných zjavení prorokov si Pán povolal a oddelil služobný ľud, ktorý pripravoval, aby sa stal základnou bunkou Jeho Kráľovstva na zemi, a v Písmach nachádzame stovky identifikačných znakov, ktorými mal byť tento služobný ľud v posledných dňoch známy. Proroci nám okrem toho podali vopred napísané dejiny tohto vyvoleného ľudu.

Keď tieto identifikačné znaky a vopred napísané dejiny prorokov porovnáme so svetskou históriou a objavmi archeológov, sme nútení dospieť k nevyhnutnému záveru, že slobodu milujúci kelto-anglo-sasko a príbuzné národy sú „ľudom Knihy“ a taktiež nachádzame, že náš vlastný národ „My, ľud Spojených štátov“ a „Britské spoločenstvo národov“ sú „Veľkým ľudom“ a „Veľkým spoločenstvom národov“, ktorému Pán prisúdil misiu pri zavŕšení Jeho Veľkolepého Plánu vekov.

Mnoho úprimných duší sa ma však často pýta: „Nuž, i keď je kelto-anglo-saský ľud tzv. „stratenou ovcou domu Izraela“, aký je v tom rozdiel?“ Toto je primeraná otázka a preto budem prezentovať niektoré z faktov, ktoré dokazujú, že skutočne je rozdiel v tom, či sme alebo nie sme biblickým ľudom a biblickým národom.

Predovšetkým, inšpirovaní autori Biblie jasne deklarujú, že je Pánovým vyhláseným zámerom založiť svoje vlastné Kráľovstvo spravodlivosti priamo tu na tejto zemi, a keď budeme čítať biblický príbeh pozorne, taktiež bude jasné, že toto Kráľovstvo Božie na zemi je rovnako skutočné a reálne, ako nedokonalé kráľovstvá tohto sveta, v ktorom dnes žijeme.

Navyše, skrze svojich prorokov, Pán dôrazne hlása, že „Abrahámovi potomkovia“ skrze líniu Izáka a Jakoba-Izraela sa majú stať jeho Veľkým národom služobníkov, prostredníctvom ktorého budú ostatní ľudia a národy zeme požehnané.

A biblickí autori nám s určitosťou hovoria, že vzkriesený Ježiš Kristus sa stane kráľom vládnucim nad týmto veľkým národom. Prorok Izaiáš píše: “Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný, a na preciach bude mať kniežacie panstvo”, a v nasledujúcom verši vysvetľuje: „Hojnosti kniežacieho panstva a pokoja nebude konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby bolo pevne založené a podopierané právom a spravodlivosťou odteraz až na neurčitý čas. Práve horlivosť Jahveho vojsk to uskutoční.“

Dávidov trón bol v starom kráľovstve Izraela, preto toto proroctva znamená, že tento prisľúbený Syn má „nastoliť súd a spravodlivosť“ v obnovenom kráľovstve Izraela. To a taktiež nachádza v slovách anjela Gabriela Márii, matke Ježiša Krista, že Boh dá jej Synovi „trón svojho otca Dávida a On bude vládnuť naveky nad domom Jakobovým.“

Za týchto podmienok, je rozdiel v tom, či sme alebo nie sme moderným Izraelom? Rozdiel v tom určite je – pretože ak sme moderný Izrael v dnešnom svete, potom musíme, a i naplníme, poslanie, ktoré Pán prisúdil svojmu ľudu. A preto z toho vyplýva, že ako ľud a národ musíme načúvať Pánovým napomenutiam a inštrukciám, ktoré dáva svojmu ľudu.

Skrze svojho proroka Mojžiša Pán kodifikoval svoje vlastné „večné pravidlá poriadku a spravodlivosti“ ako Prikázania, predpisy a súdy Pánove, a nariadil, aby tento kodifikovaný Zákon bol národnou Ústavou a Zákonníkom pre jeho národ služobníkov. Ak sme teda ľud, ktorý si Pán povolal ako svoj ľud, potom musíme adoptovať túto božskú ústavu na spravovanie súdu a spravodlivosti v Národe.

Na zhrnutie – ak sme moderným Izraelom v dnešnom svete, musíme uznať Ježiša Krista za nášho skutočného Kráľa a musíme sa vrátiť k Božej vlastnej dokonalej národnej ústave, podľa ktorej bude Ježiš, ako Kráľ, vykonávať súd a spravodlivosť voči ľudu. Tak vidíme, že je veľmi reálny a dôležitý rozdiel v tom, či sme alebo nie sme moderným Izraelom.

V tejto záležitosti existuje ešte i iný aspekt, na ktorý musíme vziať ohľad, pretože ak sme moderným Izraelom – ak „my, ľud Spojených štátov“ – sme „Veľkým ľudom“, ktorým sa mal stať v posledných dňoch kmeň Manašeho, v súlades Jakobovým proroctvom, keď požehnával svojich synov – potom inštrukcie pre správu národných a medzinárodných záležitostí, ako boli dané Pánom skrze Jeho prorokov, sú uplatnené práve na tie problémy, ktoré dnes spôsobujú toľko kontroverznosti v našom národe a celkom svete.

Jedným zo základných varovaní, daných nám ako národu je to, že by sme nemali uzavierať paky a dohody s tými národmi, ktoré neakceptujú fundamentálne princípy pravdy a spravodlivosti, ktoré musia byť základom spravovania nestrannej spravodlivosti voči všetkým ľuďom. A prostredníctvom svojich prorokov nám Pán povedal, že žiadne snahy o miera a bezpečnosť na zemi prostredníctvom paktov a dohôd, ktoré nespočívajú na vyššej autorite, než ozbrojenej sile, mier ľudu zeme neprinesú. Prorok Izaiáš napríklad varuje: „Len škoďte, národy, a buďte rozdrvené, ... naplánujte uklad a ten bude zmarený.“

Malo by byť iste zjavné každému, že všetky pokusy „spojiť všetky národy zeme“ zlyhali, a „rada národov“....

Som si dobre vedomý faktu, že kolektivisti budú nazývať Pánove inštrukcie, dané skrze Jeho prorokov v Písmach, izolacionistickými a reakčnými, a – aj keď s nimi na túto tému nebudem debatovať – chcem poukázať na to, že tzv. „internacionalisti“ dominovali národnej i medzinárodnej politike slobodných západných národov po viac ako štvrťstoročie, počas ktorého práva slobodných ľudí boli oklieštené a obmedzené na zdanlivom predpoklade, že to bolo nutné na udržanie slobody a získanie väčšej slobody pre ľudstvo zeme.

Základ kolektivistického svetového programu zdá sa byť ten, že môžeme „dať slobodu iným“ vzdaním sa niektorých z našich slobôd. Viem, že to znie bláznivo, ale teraz úprimne, nie je to to, čo sa deje v súčasnosti? Buďme v tomto ohľade realistickí. Sloboda nie je komodita, ktorú možno rozdeľovať. Inými slovami, žide ľud nemôže dať inému ľudu slobodu vzdaním sa časti svojej vlastnej slobody. Takéto smerovanie nahráva do rúk byrokratom a radoby Vládcom.

A kolektivistickí plánovači nám hovoria, že musíme odovzdať kontrolu nad našimi životmi a našimi činnosťami vládnym komisárom, aby sme kontrolovali výrobu a distribúciu životných potrieb, ale svedectvo dejín i tu dokazuje falošnosť tohto programu. V celej histórii sa žiaden ľud nestal bohatým pod kontrolou diktátorov. No Amerika ukázala cestu k prosperite a slobode pre všetkých, keď ľudia mohli slobodne pracovať na svojom vlastnom osude pod jednoduchými „pravidlami práva a poriadku“ navrhnutými na ochranu jednotlivca v slobodnom presadzovaní jeho práv ako slobodného človeka.

Je zaznamenané, že naša americká slobodná cesta života bola založená na večných „pravidlách práva a poriadku, ktoré posvätili samotné nebesá“, a proroci nás varovali, že túto slobodnú cestu života stratíme, ak budeme uzatvárať pakty a dohody s tými národmi a ľuďmi, ktorí tieto večné „pravidlá poriadku a spravodlivosti“ neuznávajú.

V Žalme 33, žalmista volá: „Jahveh sám zrušil radu národov, zmaril myšlienky ľudí. Jahveho rada, tá obstojí na neurčitý čas, myšlienky jeho srdca sú z pokolenia na pokolenie. Šťastný je národ, ktorého Bohom je Jahveh, ľud, ktorý si vyvolil za svoje dedičstvo.“

Po 1. svetovej vojne, sa národy sveta „spoločne radili“ ako zachovať mier a demokraciu na zemi, ale všetky tieto porady nemali „žiaden účinok“ A keď 2. svetová vojna skončila, národy sa zase „radili“, ale i tieto rady sa ukázali ako neefektívne. No stále je jediným programom, ktorí naši štátnici, vedúci činitelia a politici ponúkajú, je pokračovať v takýchto medzinárodných poradách.

Kedy, ó, kedy sa naši ľudia prebudia voči faktu, že v Písmach máme dokonalý „mierový program“, pre tie časy, v ktorých teraz žijeme, pretože „Jahveho rada, tá obstojí na neurčitý čas, myšlienky jeho srdca sú z pokolenia na pokolenie.“

Takýto návrat k Pánovi znamená oveľa viac než obyčajné prijatie Ježiša Krista za Spasiteľa jednotlivca, musíme sa spoločne a národne vrátiť k Zákonom Pána ako základu pre spravovanie nášho národného, ako i osobného, života a činností.

V Písmach nachádzame dokonalý manuál dokonalého vládneho programu, ktorý je našou božsky stanovenou misiou na zemi. A keď sa – ako ľud – obrátime k tomuto dokonalému plánu sociálnej organizácie, nielenže si zabezpečíme trvalý mier, bezpečnosť a slobodu, ale taktiež sa staneme „svetlom pre všetkých iných ľudí a národy zeme“, aby sme ich viedli do skutočne Nového Poriadku Vekov, menovite Kráľovstva Božieho tu na zemi, pretože to je Osud Ameriky.