Priatelia kresťanského Izraela: Objasníme si správne použitie výrazu „Žid“. Stále znova a znova hovorím, že výraz „Žid“ NEPATRÍ DO STAREJ ZMLUVY. Výraz „Žid“ by mal byť zo Starej Zmluvy VYMAZANÝ. Jednoducho tam nepatrí. Do Starej Zmluvy bolo VLOŽENÉ z jediného dôvodu: na vzbudenie falošnéo dojmu, že dnešní Židia sú tým istým ľudom, ako „Židia“ Starej Zmluvy. V Novej Zmluve je výraz „Žid“ používaný zmätočne v označení Júdejcov i Judahitov. Preto sa musíme spoliehať na kontext, aby sme určili, či sa jedná ho Judahitov alebo o júdejských Edómčanov (edómskych Židov). V Dome Izralea ani v Dome Júdu neboli žiadni Židia. Pôvodný hebrejský výraz v Starej Zmluve je vždy „Júda“, čo znamená „kmeň Júdu“. Židovský ľud nebol nikdy z tohto kmeňa. Židia pochádzajú z Edomu a žili MEDZI pravými Judahitmi v období cca 150 pred Kristom – 70 AD. Počas tohto obdobia sa edómski Židia stali občanmi národa Judey. „Júda“, „Judea“ a „Žid“ nie sú synonymami. Rasovo exkluzívnym výrazom je iba výraz „Júda“. Židia sú ľud z Idumey (Edom), ktorí SA TVÁRIA, že sú Júda na základe toho, že medzi nami žili týchto 220 rokov. Júdea bolo označenie krajiny, v ktorej žili títo Edómčania a Judahiti spoločne – vo veľmi napätých vzťahoch! – pod rímskou nadvládou. Judahiti boli Izraeliti, ktorých náboženstvo bolo vždy Mojžišov Zákon s levítskymi kňazmi, no Židia boli Edómčania, ktorí vždy praktizovali babylonské náboženstvo farizejov.
Židia a Judahiti nemôžu byť odlišnejší. Celé dnešné judeo-kresťanstvo vyučuje, že „Žid“ a „Júda“ znamená to isté. Samozrejme, sionisti a rabíni by boli radi, ak by sme tomu verili, je to však VEĽKÁ LOŽ histórie.
Nasleduje excelentný rozbor týchto troch slov. Vychutnajte si ho!
Pastor Eli
Tak, ako to došlo:
Hebrejský výraz „yehuwdiy“ („Žid“) v Starej Zmluve
Po prvýkrát sa tento výraz, preložený ako „Židia“ („yehuwdiy“) objavuje v Starej Zmluve Prekladu kráľa Jakuba v 2. Kráľov 16:6: „V tom čase sýrsky kráľ Recin navrátil Elat Edomu, nčo z Elatu vyhanl Židov, a Edomčania, tí vstúpili do Elatu a bývali tam až do tohto dňa.“ K tejto udalosti došlo viac než 1000 rokov po dobe Abraháma a Mojžiša. Tento hebrejský výraz „yehuwdiy“, je následne použitý 84-krát v 76 veršoch v Starej Zmluve. Nachádza sa dvakrát v 2. Kráľov (kapitoly
Výrazy, ktoré sú prekladané ako „židovský/á/é/í“ („yehuwdiy“) by mali byť preložené ako „júdejský/á/é/í“, vo význame „z národa/domu“ Júdu, „yehuwdah“. Ten istý vzorec je evidentntý vo zvyšku starozmluvných citátov: Izaiáš (dvakrát), Jeremiáš (13-krát), Daniel (dvakrát), Zachariáš (raz) a dokonca i v knihe Ester (46-krát), kde nachádzame, že Mordechaj (Mardocheus) je Benjamínec (Benjamita) z kmeňa Júdu: „Na hrade Šušan bol istý muž, Žid, a volal sa Mardochoeus, syn Jaira, syna Šimeiho, syna Kiša, Benjamínca, ktorý bol vzatý do vyhnanstva s judským kráľom Jekonjahom, ktorého vzal do vyhnanstva babylonský kráľ Nabuchodonozor.“ (Esther 2:5-6). Sedemdesiat rokov po svojom vyhnanstve sa Júdejci pod vedením Ezru (Ezdráša) a Nehemiáša vrátili do Jeruzalema/Júdu. Z týchto navrátiacich sa Júdejcov niektorí so sebou priniesli babylonské tradície (napríklad festival Purim), kým iní Júdejci nasledovali starozmluvné učenia, ako napr. Nehemiáš a Ezdráš. Neskôr, v Novej Zmluve nachádzame, že niektorí Izraeliti žili v Samárii, Galilei a v krajine Gad. Títo Izraeliti museli prísť buď v dobe Nehemiáša a Ezru alebo po nich, resp. po keltskej invázii východného Turecka a častí Grécka (pozri podrobnosti uvedené nižšie).
Výraz Júda („yehuwdah“ všimnite si tento výraz) sa najprv spája s Jakobovým synom Júdom (pozri Gen. 29:35) a v Starej Zmluve je použitý 810-krát na označenie Júdu ako osoby, kmeňa (Jozua 7:17), potomkov Júdu (Jozua 15:1); geografických oblastí: „wilderness of Judah“ (Sudcovia 1:16), krajiny Júdu (Rút 1:7); a nakoniec na odlíšenie medzi Domom Izraela a Domov Júdu (napr. 2. Samuelova 12:8). Nič z toho sa v KJV, NIV či inom biblickom preklade neoznačuje ako „Židia“. [A čo je dôležitejšie, Júdejci krajiny Júdu sami seba NIKDY neoznačovali za „židov“. Tento výraz je moderným výrazom pochádzajúci z 18. storočia, ktorý bol retroaktívne a falošne aplikovaný na Júdejcov. Je to podobné, ako nazývať Indiánov Ameriky „Američania“ predtým, než sa kolónie stali americkým národom. Kolonisti a domorodci boli zjavne odlišní ľudia. Rovnako tak Židia a Júdejci. -- Eli]
Stará Zmluva identifikuje júdejský jazyk ako „yehuwdiyth“ – použitý 7-krát v 5 veršoch, v 2. Kráľov 18:26, 28); 2. Kronická 32:18; Nehemiáš 13:24 a dokonca i pre ženské meno Judita (Genesis 26:34). Tento výraz teda znamená reč (jazyk) Júdejcov, no bol nesprávne v KJV a NIV preložený ako jazyk (reč) Židov.
Táto „júdejská“ definícia je taktiež konzistentná s výrazom použitým v 1. a 2. knihe Makabejských.
Záver: Starozákonné výrazy „yehuwdiy“, „yehuwdah“ a „yehuwdiyth“ jasne odkazujú na Júdejcov a Júdu. Vnímame Júdejca ako potomka hebrejského Abraháma, Izáka a jedného z Jakobových synov, Júdu, a označenie jeho „kmeňa/Domu Júdu“, ako odlišného od Domu Izraela, alebo ako časť Kráľovstva Izraela. V Starej a Novej Zmluve by Júdovi potomkovia, jazyk a geografické oblasti nemali byť prekladané ako „židovské“, keďže takýto výraz odkazuje na potenciálne ne-júdsky pôvod, alebo by zahŕňal všetkých Júdejcov a Izraelitov pod výraz „Židia“, čo je dlhú dobu existujúca mylná predstava.
Podobne by sa malo spomenúť, že hebrejský výraz „yehuwdiy“ sa v Starej Zmluve neobjavuje pred pasážou v 2. kráľov 16:6. Tento výraz nachádzame preložený v troch formách: ako „Žid“, „Júda“ (Jeremiáš 43:9) alebo „Jehudi“ (Jeremiáš 36:14).
V 1. a 2. knihe Makabejských sú „Židia“ jasne Júdejci, ktorí taktiež príbuzní Sparťanov/Trójanov, ktorí sú považovaní za potomkov Izraelitov, vetvu Zéreach kmeňa Júdu, skrze Zérachovho syna Dardu (1. Kronická 2:6) (pozri 1. Makabejských 12:7-23, pozri vysvetlenie nižšie).
Malo by sa pamätať na to, že výrazy „Žid“ alebo „židovský/á/é/í“ sa v anglickej literatúre či v bežnom anglickom používaní neobjavujú skôr, než v 18. storočí. Keď sa začal tento výraz používať, bol prijatý ako zdeformovaná forma latinského „Iudaeus“ Hieronýmovej Vulgáty. Výraz „Žid“ sa do 18. storočia neobjavil ani v KJV (Preklad kráľa Jakuba, 1604-1611).
Grécky výraz „ioudaios“ („Žid“) v Novej Zmluve
V Novej Zmluve KJV je výraz „Židia“ (množné číslo) použitý 175-krát v 168 veršoch, kým výraz „Žid“ (jednotné číslo) je použitý 22-krát. Obe tieto formy – jednotná i množná – sú prekladmi gréckeho výrazu „ioudaios“, ktorý je v Novej Zmluve použitý 196-krát v 187 veršoch. Tento grécky výraz však má rôzne významy a aplikácie:
1. Grécky výraz „ioudaios“ môže odkazovať na akéhokoľvek občana rímskej provincie Judaea,
a) Júdejec: „niekto, kto môže pochádzať z kmeňa Júdu (Júdejec) Ján 4:9, (Leviti a Benjamínci) alebo niektorí z Kráľovstva Izraela (pozri Samária, Galilea), pozri taktiež Rimanom 11:1; Filipanom 3:4-5; Matúš 2:2)
b) Júdejec: „niekto, kto nemusí byť z kmeňa Júdu (Júdejec), ale môže byť potomkom Abrahámových detí skrze Izmaela a Keturah (Lukáš 3:8; Ján 8:39) [skôr potomkom Júdu skrze Šelacha – pozn. Rudolf, pozri taktiež 38. kapitolu Genesis]; Edómčania (Kráľ Herod)
c) Júdejec: „z akéhokoľvek iného národa či ľudu, ktorý sa stal permanentným obyvateľom v rímskej provincii Judaea (pozri Skutky 2:14 „Júdski muži“)
2. Kontext Novej Zmluvy taktiež naznačuje rozdiel medzi Júdejcami a niektorými Júdejcami („ioudaios“), ktorí reprezentujú skupinu sprisahancov a vrahov. [A teraz sa dostávame ku SKUTOČNÝM židom, ľudia! To sú Júdejci edómskeho pôvodu, ktorí predstierajú, že patria k Júdovi! -- Eli] Táto skupina zahŕňa najvyššie kruhy vládnucich autorít, ktoré sú jednoducho nazývané „Ioudaios“ a ktorí sú odlišní od ľudu, ktorý bol Júdejcami. Títo zhubní „ioudaios“: a) majú svoj vlastný Pésach (Ján 2:13; 6:4); b) neustále napádajú Ježiša Krista a ten im odpovedá (Ján 2:18; 3:25; 4:1; 5:10); c) jediným prívržencom medzi vedúcimi predstaviteľmi „ioudaios“ je Nikodémus; d) väčšina vodcov „ioudaios“ Ježiša prenasleduje (Ján 5:15); plánujú a dohodnú jeho popravu (Ján 7:1; 8:31ff); a nakoniec vedú Ježiša Krista súdmi, odsúdením a samotným ukrižovaním (Ján 18:12ff; 19:16ff); e) ľud sa týchto „ioudaios“ obáva (Ján 7:12; 20:19); f) zisťujeme, že ich otcom nie je Abrahám, ale diabol (John 8:44), g) a sú to tí, ktorí zabíjali prorokov (títo „ioudaios“ boli rovnakí ako vyznavači babylonských náboženstiev. [Wow! Toto je dobré! -- Eli]) (Matúš 23:31); h) títo „ioudaios“ uznávajú za svojho kráľa Cézara (Ján 19:15); i) nepočujú jeho hlas (Ján 8) a nasledujú tradície (podanie) starších (Marek 7:9); j) Jesus nakoniec viac nechodil otvorene medzi „ioudaios“ (Ján 11:54); k) a keď sa o ňom zmieňovali ako o Kráľovi „Ioudaios“, Ježiš Kristus odpovedal, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta/systému/času (Ján 18:37ff) a namiesto toho nachádzame, že Ježiš Kristus je „Kráľom Izraela“ (Ján 1:49; Skutky 2:36-37); l) „Ioudaios“ pokračujú v sprisahaní proti apoštolom Ježiša Krista (Skutky 9:23); m) „ioudaios“ majú sieť synagóg n) a sabaty (Skutky 13:5; 17:1); o) čarodejníci, p) falošní proroci, q) vyháňači diabla, r) tuláci (Skutky 13:6; 19:13); s) iní podnecujú ľud a vládu proti Apoštolom a kresťanom (napr., Skutky 25:7); t) nachádzame, že sú medzi nimi sú minimálne dve „čestné ženy“ (Skutky 13:50; 24:24).
Tieto citáty jasne dokazujú, že skupina, známa ako „ioudaios“, bola identifikovaná ako líšiaca sa od ostatnej populácie. Títo „ioudaios“ boli:
1. všade tam, kde boli starozmluvné Písma a veriaci
2. prominentami v sieti synagóg v rímskej ríši
3. Aj keď používali starozmluvné Písma, interpretovali ich skrze filter tradícií starších (babylonská „múdrosť“, neskôr zapísaná ako Talmud)
4. jediní, ktorí neustále napádali Ježiša Krista a Apoštolov
5. tí, ktorí ovplyvňovali, zastrašovali a ohrozovali vládu, legálne, finančné, obchodné a bezpečnostné záležitosti [presne ako dnešní Židia!!! -- Eli]
6. získajúc status odpadlíka predstavovali redukčný formalizmus a ritualizmus. Boli figovníkom, ktorý nevydával žiadne ovocie. Od nich Ježiš Kristus preniesol misiu Kráľovstva Božieho k inému Domu: „ale namiesto toho stále choďte k strateným ovciam domu Izraela.“ (Matúš 10:6)
Lukášovo evanjelium štylisticky dokazuje, že Ježiš Kristus strávil väčšinu svojej duchovnej služby medzi Galilejčanmi, istú časť medzi Samaritánmi (napr. Ján 4:4ff: všimnite si, Jakobova studňa, „náš otec“, verš 12). Galilejčania [Benjamínci -- Eli] a Samaritáni [zmiešaný národ Šelahitov, Edómčanov, Asýrčanov atď. -- Eli] a reprezentovali časť Izraelitov [avšak už nie s čistým rodokmeňom – pozn. Rudolf], ktorí sa vrátili do Palestíny/Judey v dobe Ezru (Ezdráša) a Nehemiáša, alebo neskôr. Všetci Kristovi apoštoli, s výnimkou Judáša Iškariotského (Ezau/Edom – Ján 6:70) boli Benjamínci (Skutky 1:11; 2:7; 1. Kráľov 11:36; Deuteronomium 33:12), ako i Pavol (Rimanom 11:1; Filipanom 3:5). [Všetci anti-pavliáni si môžu zahryznúť do jazyka!! -- Eli]
[Bohužiaľ, nemáme zdroj tohto vynikajúceho článku. Možno niekto bude schopný tento zdroj poskytnúť!! -- Eli]
Pozn. – Eli: Pastor Eli James
Pozn. – Frederick : Pastor Frederick Forkrist
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára