Nanebovzatie panny Márie - analýza katolíckeho argumentu

Pastor Frederick Forkrist

Vraví sa, že koľko ľudí, toľko chutí. Iste to platí i v kresťanstve, kde existuje toľko rôznych denominácií s nezriedka absolútne protirečivými doktrínami.

Je zrejmé, že každý veriaci by mal vedieť, v čo verí, rovnako ale i podrobovať doktríny a vierouku skúmaniu, či je v súlade so zjaveným Božím Slovom, Písmami, teda Bibliou (Skutky 17:11).

S neskrývaným úžasom však mnohokrát sledujem snahy veriacich rôznych denominácií obhajovať svoje náuky, bez ohľadu na to či sú v súlade s Písmom, alebo nie. Katolícka cirkev nie je, samozrejme, žiadnou výnimkou.

Keďže sa mi dostal do rúk článok, určený na obhajobu dogmy o „Nanebovstúpení panny Márie“, poďme si ho podrobne rozobrať, v súlade s Písmom.

Môj príspevok do textu je označený červenou farbou písma.

Sväté Písmo hovorí o tom, ze Boh nedovolí, aby jeho svätý uvidel porušenie.

Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. (Z 16:10)

I keď viem, kam autor tohto príspevku použitím tohto verša zo Žalmov mieri, nemôžem si pomôcť – je to výber zjavne nešťastný a (pri všetkej úcte) dokazuje autorovo diletantstvo. Aj keby sme zanedbali očividný fakt, že tento Žalm hovorí o „svätom“, nie „svätej“, je zrejmé, že výrazom „svätý“ určite má autor na mysli Máriu. Pokiaľ však máme vydanie Písma s krížovými odkazmi, táto pasáž nás odkazuje na iný, nemenej zaujímavý verš, a tým sú Skutky 13:35. Aby nás nijaký katolík nemohol napadnúť, použijeme katolícky preklad Vulgáty: „A preto aj na inom mieste hovorí: „Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.““ Pisateľ Skutkov však poskytuje oveľa viac informácií, aby sme vedeli s istotou povedať, o kom tento konkrétny verš Žalmu rozpráva. Prečítajme si teda celú zmieňovanú pasáž v kontexte:

A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: "Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil." A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: "Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné." A preto aj na inom mieste hovorí: "Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie." Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie.“ (Skutky 13:32-37)

Je jasné, že žalmista nemal na mysli Máriu či kohokoľvek iného, ale ako z citovanej pasáže vyplýva, budúceho Mesiáša, Ježiša Krista.

Panna Mária bola bez poškvrny akéhokoľvek hriechu nielen pri počatí, ale i celý svoj život.

Je nesporne zaujímavé, že ako fakt sa tu čitateľovi predkladá ďalšia z dogiem katolíckej cirkvi, v kruhovej argumentácii, čo znamená, že tvrdenie, ktoré je potrebné dokázať, je použité ako dôkaz platnosti iného tvrdenia, ktoré má zase slúžiť ako dôkaz platnosti prvého tvrdenia.

Treba však ešte rozlíšiť, čo máme na mysli pod pojmom „nepoškvrnené počatie“. Nie je to totiž – ako by sa mohol čitateľ nazdávať – počatie Ježiša Krista pannou Máriou, o ktorom nepochybujeme (nakoľko to bolo vyplnené proroctvo), ale podľa katolíckej vierouky ide o „nepoškvrnené počatie“ samotnej Márie – inými slovami, že , na rozdiel od ostatných, bola Mária počatá bez dedičného hriechu. Ak by tomu bolo skutočne tak, zvláštne vyznieva toto Máriino vyjadrenie v Lukášovi 1:46-47: „Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi...“ Výraz „Spasiteľ“ tu použitý je gréckym výrazom σοτήρ (soter, #4990 v Strong’s Greek Dictionary) a znamená: „z výrazu #4982, záchranca, Boh alebo Kristus:- spasiteľ“. Ako kresťania veríme, že Kristus prišiel ako náš Spasiteľ, aby priniesol obeť za naše hriechy. Ak teda Mária bola bez poškvrny akéhokoľvek hriechu, kvôli čomu potrebovala spásu Božiu? Odpoveď nechám na uvážení čitateľa.

Utrpenie nevinného má u Boha vykupiteľskú hodnotu. (Nie tak celkom. Utrpenie akého nevinného? Akú vykupiteľskú hodnotu? Nikto nemôže vykúpiť nikoho, pretože, ako uvádza apoštol Pavol v liste Rimanom 5:12: „Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriechu smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.“ Každý človek je teda zaťažený dedičným hriechom a preto nemôže položiť svoj život ako výkupné za iného, a dokonca ani za seba, lebo sám potrebuje byť vykúpený. Jediný, ktorý za nás mohol toto výkupné zaplatiť, bol iba Ježiš Kristus.) Preto Ježis Kristus trpel a zomrel za naše hriechy. Smrť Ježiša Krista bola víťazstvom nad diablom a hriechom. Smrťou Ježiša Krista sa zakončil čas, v ktorom nám získal poklady nášho vykúpenia. Preto nemalo žiadny zmysel, aby po smrti jeho telo ostalo v hrobe. Naopak, znamenalo by to, ze úplne nezvíťazil nad diablom. (To s tým nemalo nič spoločné. Jeho zmŕtvychvstanie bolo znakom jeho MESIÁŠSTVA! To bolo znamenie Jonáša, o ktorom sa píše v Matúšovom evanjeliu 12:39-40: „On im povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme.““ To si uvedomovali i zákonníci a farizeji – jeho zmŕtvychvstanie by potvrdzovalo, že bol prisľúbeným Spasiteľom, a preto: „Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: „Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.“ Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: „Vstal z mŕtvych“, a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.““ (Matúš 27:62-64). Skutočne, nemalo zmysel, aby jeho telo v hrobe ostalo. JEHO TELO V HROBE OSTAŤ NESMELO!!!) Preto ani jeho ľudská duša neostala v podsvetí, odkiaľ vyslobodil spravodlivých Starého Zákona, ani jeho telo sa nerozložilo v hrobe, ale vstal z mŕtvych.

Panna Mária, ktorá bola úplne bez hriechu (pozri môj komentár na začiatku druhej strany), mala účasť na vykupiteľskom diele Ježisa Krista (no, ak neberieme do úvahy fakt, že Mária Ježiša porodila – tak Písmo ani v najmenšom nezaznamenáva, že by sa Mária počas Ježišovho života na jeho vykupiteľskom diele podieľala. Jeho vykupiteľské dielo totiž nebolo kázanie o Kráľovstve Božom – vykupiteľským dielom bola Jeho smrť na kríži. Chce niekto vari tvrdiť, že Mária bola ukrižovaná spolu s ním?) a jej utrpenie a smrť mali po Kristovi v Božích očiach najväčšiu cenu (ako už tu bolo spomínané, opäť ide o nepodložené tvrdenie – kde je o tom dôkaz v podobe Písma?). Po jej smrti, "zosnutí", jej telo tiez nemohlo podľahnúť porušeniu, lebo aj ona bola úplne svätá (je vidieť, že autor tohto príspevku zjavne nechápe význam a aplikáciu výrazu svätý, ako je použitý v Písmach. Výraz „hagios“ (grécky) alebo „kodeš“ (hebrejsky) označoval niečo, čo bolo oddelené od ostatného pre Boha. Izrael ako národ, bol svätý, oddelený od ostatných. Svätý implikuje čistotu, nepoškvrnenosť, posvätenie...v Písmach sa týmto výrazom označuje samotné Písmo, Duch a veriaci – teda svätí.). Naopak, ak by podľahla porušeniu, alebo ostala v hrobe, znamenalo by to, ze i Ona bola pod hriechom a ze hriech mal nad ňou moc. A toto nie je prípustné. (Je fakt, že niečo také nie je pre katolíkov prípustné, to je každému je zrejme jasné, ale dôležité je pre kresťanov to, čo vraví Písmo. Z toho, čo sme už uviedli – čitateľa opäť odkážeme na vyššie uvedené poznámky na hornej časti druhej strany, je nesporné, že samotná Mária potrebovala Spasiteľa – a toho potrebuje každý, kto má hriech.)

Telo sv. Bernardety napríklad, je uz vyše sto rokov úplne neporušené. Každý ho môže vidieť v jej kláštore v presklenom sarkofágu. (A?) O čo viac Matka Božia, Panna Mária by mala mať neporušené telo! (Prečo by mala mať?) Veď Panna Mária bola nepoškvrnená pri počatí (nepodložená domnienka, viď strana 2) zostala nepoškvrnenou celý svoj pozemský život. Veď to bola práve sv. Bernardeta, ktorej sa Panna Mária predstavila ako Nepoškvrnené Počatie. Je to náhoda, že je to práve sv. Bernardeta, ktorej Boh zachoval neporušené telo až dodnes? Či to nie je práve poukaz na telo Panny Márie a jej nanebovzatie? (Nuž, poukaz to môže byť na všeličo, mne osobne to tak nepripadá. Sám Ježiš prorokoval, že v posledných dňoch bude mnoho takých, ktorí budú robiť všelijaké úkazy a zázraky a snažiť sa zviesť Jeho ovce z cesty. Má vari niekto dojem, že to bude robiť štýlom: „Ja som šarlatán, nechajte sa oklamať“? Nezabúdajme, že i Satan sa premieňa na anjela svetla.)

Druhým miestom Sv. Písma je starozákonný PREDOBRAZ Panny Márie, ktorym je ARCHA zmluvy. Tá bola vyhotovená z akáciového (nehnijúceho) dreva a celá obitá zlatom. Do nej bol daná manna, Áronova palica a tabule zmluvy (desatoro).

Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. (Hebr 9:4)

Z akáciového dreva mi urobia archu dva a pol lakťa dlhú, poldruha lakťa širokú a poldruha lakťa vysokú. Obiješ ju rýdzim zlatom; zvnútra i zvonku ju obiješ a navrchu dookola urobíš zlatý veniec. Uleješ pre ňu štyri zlaté krúžky a pripevníš ich na jej štyri nohy, čiže dva krúžky na jednu stranu a dva krúžky na druhú stranu. Potom vyhotovíš dve tyče z akáciového dreva a obiješ ich zlatom. Tieto tyče zastrčíš do krúžkov, čo sú na bokoch archy, aby sa na nich archa nosila. Tyče zostanú v krúžkoch archy, nesmú sa z nich vytiahnuť. Do archy uložíš zákon, ktorý ti dám. (Ex 25:10-16)

Ježiš Kristus, Syn Boží, sa narodil z Panny Márie. On bol deväť mesiacov v jej lone. Ježiš Kristus je živý Chlieb (manna), Veľkňaz (Áronova palica) a Slovo Bozie (tabule zákona). Ako archa bola nádobou, ktorá obsahovala tieto predobrazy, tak Panna Mária je nádobou, ktorá nosila v sebe realitu Nového Zákona, - Jezisa Krista. (Ako uvádza dokonca i katolícky teológ Tomáš Akvinský, Archa Zmluvy predstavuje Ježiša – v ňom sa spája zmieňovaná manna, veľkňazstvo i Slovo Božie. Predstavovať pod Archou Zmluvy Máriu je síce v súlade s vyjadrením tzv. sv. Bonaventuru, čo je možno autorita práve pre katolíkov zvyknutých na rôzne dodatky, dogmy a tradície, nie však pre biblických kresťanov.)

Archa predobrazovala Máriu. Ked Mária je uz tu, archa ustupuje, ako to hovorí aj Písmo.

…v tých dňoch - hovorí Pán - nebudú viac hovoriť: "Archa Pánovej zmluvy," ani im na myseľ nepríde, nebudú na ňu spomínať ani ľutovať, ani ju nezhotovia viac. V tom čase sa Jeruzalem bude volať trónom Pánovým a zídu sa k nemu všetky národy… (Jer 3:16-17)

O čom hovorí táto pasáž? Jeremiáš zjavne hovorí s odkazom na Izaiáša 65:17: „Veď hľa, tvorím nové nebesia a novú zem a skoršie veci sa nebudú pripomínať a ani nevstúpia do srdca.“ Jeremiáš hovorí o návrate izraelských kmeňov (12 stratených kmeňov Izraela) a o nových nebesách a novej zemi – všetko staré pominie. Doporučujem čitateľom prečítať si minimálne celú 3. kapitolu knihy proroka Jeremiáša.

Čo sa myslí pod slovami „všetky národy“, ak nie Cirkev? Ak nie nový zákon? (Nová zmluva bola uzavretá s potomkami tých, s ktorými bola uzavretá Stará Zmluva, čo jasne potvrdzuje Hebrejom 8:8-10. Kto sú národy? Národy sú – národy. Goyim, národy, predstavujú existujúcich potomkov Noachových synov z Genesis 10. Spoločenstvo (ekklesia) biblického Izraela zo Starej Zmluvy nie je v žiadnom prípade cirkev, ako ju predstavuje katolícka cirkev. A že „všetky národy“ nemusia nutne znamenať „všetky národy“ v zmysle vyjadrovania Biblie, to je samostatná téma, veľmi rozsiahla na to, aby sme ju tu rozoberali.)

Ďalej, archa bola tri mesiace v dome Obededoma, Mária bola tri mesiace u Alžbety:

V dome Gétčana Obededoma ostala Pánova archa tri mesiace a Pán požehnal Obededoma i celý jeho dom. (2 Sam 6:11)

Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. (Lk 1:56) (Tak toto tu je už zrejme zámerné vyhľadávanie akéhokoľvek dôkazu na podporu tvrdenia o Márii ako arche.)

Dávid žasne nad tým, že by Pánova archa mala prísť k nemu, Alzbeta žasne, že novozákonná Archa prišla k nej.

Dávid sa v ten deň zľakol Pána a povedal: "Akože by mohla prísť Pánova archa ku mne!" (2 Sam 6:9)

Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho zivota. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? (Lk 1:41-43)

Dávid tancuje od radosti pred archou, sv. Ján poskočil od radosti v lone sv. Alzbety, keď Mária vstupuje do ich domu (a tu si povšimnime tento nesúlad – ak by sme i teoreticky prijali predpoklad, že Mária skutočne predstavuje starozmluvnú archu, tak je zrejmé, že ak Dávid tancuje od radosti pred archou, tak by to mala byť ALŽBETA, ktorá by mala podskočiť od radosti nad príchodom Márie (porovnaj vyššie podávané príklady pôvodným autorom)):

Ked Pánova archa došla do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Michol… videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Pánom… (2 Sam 6:16)

Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. (Lk 1:44)

Nuž čo iného hovorí Sv. Písmo, keď vyzýva archu, aby aj ona zaujala svoje miesto?

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. (Žalm 132:8)

Kto je to tá archa Pánovej moci? Ak by to mala byt iba tá drevená bednička, prečo by Pán hovoril, že "nebudú na ňu spomínať ani ľutovať, ani ju nezhotovia viac"? (Vysvetlenie podávame vyššie)

Áno, nebudú na nu spomínať, lebo je tu Tá, ktorá ňou bola predobrazovaná, - Mária, novozákonná Archa (povedal by som skôr, že je tu Ježiš. Starozmluvná archa bola pravdepodobne zničená pri spustošení Jeruzalema a jeho chrámu. Nespomína sa na ňu a neľutuje sa, pretože je predobrazom JEŽIŠA, stelesnenia Archy zmluvy.) Táto Archa zaujala miesto po pravici svojho Syna, kde po skončení svojho pozemského putovania bola vzatá s dušou i s telom. (A nepochybne vie autor tohto príspevku uviesť i biblické citáty na podporu tohto svojho tvrdenia, i keď si to vyžiada riadne naťahovanie obrazotvornosti, nakoľko nič také Písmo neuvádza.)

Ty si najkrajší z ľudských synov… Tvoj trón, Bože, trvá naveky… Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru. Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca. Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu. Dcéry z Tyru ti prinesú dary a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa. Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, jej odevom sú zlaté tkanivá. V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice… Na tvoje meno budem pamätať vo všetkých pokoleniach. Preto ťa národy budú velebiť navždy a na veky vekov. (Zalm 45) (Opäť sa dostávame k svojvoľnému vytrhávaniu veršov a pasáží z kontextu. O čom pojednáva tento Žalm? Kráľ je evidentne Všemohúci Boh. Kto je jeho nevestou? Predsa Izrael!!!! (Čitateľ nech sa nenechá pomýliť, v biblickom texte má Izrael ženský rod) To je tá svadba, o ktorej pojednáva Zjavenie 19:7 a mnohé ďalšie verše v Písmach)

Či nebola archa celá ozdobená zlatom? (Bola.) Či nevidíme, ako sa to všetko spĺňa v Márii? (Áno, nevidíme.)

„Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktory je mocnť, a sväté je jeho meno (Lk 1:46)

Či nie je jednou z posledných veľkých vecí, ktoré Jej Pán urobil práve nanebovzatie? (Niet na to žiadneho dôvodu. Je však evidentné, že prianie sa však stáva otcom myšlienky.)

A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie. Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. (Zjv 11:19 -12:1) (Iste netreba čitateľovi pripomínať, že kniha Zjavenie je celý napísaná v symboloch. Šelma nie je skutočná šelma...Hora či more nie sú skutočnou horou alebo morom. Rovnako tak žena v tejto pasáži nie je skutočná žena, ale – čuduj sa svete – biblický Izrael. Pozorný študent Písma iste nájde mnoho veršov, ktoré toto tvrdenie potvrdia.)