ÚVOD
Ježiš v Jánovi 8:32 povedal: „A spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ Hľadanie pravdy v kráčaní ako kresťania je celoživotným procesom. Nádejame sa, že postupne uvidíme rast a pokrok. Postupujúc od „dieťaťa“ cez „adolescenta“ k dospelému kresťanovi vnímame veci odlišne. Jednou z oblastí dospelosti v Tele Kristovom je oblasť prorockej interpretácie.
Radi by sme začali definíciou pojmov.
Futurizmus – škola interpretácia tvrdiaca, že posledný týždeň „Danielových 70-tich týždňov“ nenasledoval po 69. týždni, ale bol nejako pozdržaný, že väčšina proroctiev v knihe Zjavenie je stále nenaplnená. Väčšina futuristov verí, že kniha Zjavenie bola napísaná koncom prvého storočia ( 96 A .D.).
Preteristi veria, že proroctvá Zjavenia sa zaoberajú pádom Jeruzalema ( 70 A .D.) a rozsudkom nad pohanským Rímom. Preteristi veria, že Ján napísal Zjavenie v období rokov 64- 68 A .D., počas vlády cisára Nera.
Historicizmus je progresívne Zjavenie Ježiša Krista v kresťanskom veku. Historicistický názor uvádza, že kniha Zjavenie je takmer úplne naplnená, s výnimkou pádu Tajomného Babylonu. Výraz v Zjavení 1:1: „čo sa má zakrátko stať" , jednoducho znamená, že proroctvá v knihe sa začnú zakrátko napĺňať, nie „čo sa má zakrátko naplniť“, ako niektorí túto frázu vysvetľujú. Historicisti sa všeobecne zhodujú na tom, že Zjavenie bolo zaznamenané okolo roku 96 A .D., počas vlády cisára Domitiana.
O futuristickej škole prorockej interpretácie sa popísalo mnoho a v mnohých ohľadoch ju považujeme za nepostačujúcu. Za historicky a biblicky správnu považujeme tradičnú protestantskú historicistickú interpretáciu Zjavenia a Daniela. Tohto myšlienkového prúdu sa pridržiavali ľudia ako Luther, Wycliff, Hus, Sir Isaac Newton a mnohí ďalší zbožní ľudia. O preterizme sme vedeli len málo a vyprovokovaní dozvedieť sa viac o tejto škole proroctva, ktorej sa pridržiavajú mnohí v Hnutí Obnovy ako i v niektorých spoločenstvách Identity.
Ako dobrí Bereánci sme boli vedení k dielu The Days of Vengeance Davida Chiltona (rekonštrukcionista). V predhovore vydavateľa Garyho Northa čítame „Hádžem rukavicu oponentom Hnutia kresťanskej obnovy. Vyzývam všetkých a to veľmi šikovne: Zápaste s Chiltonom... Niekto by mal byť pripravený napísať lepší komentár knihy Zjavenia než je kniha The Days of Vengeance . Som presvedčený, že to nedokáže nikto. Od tohto momentu budú iba tri druhy komentárov knihy Zjavenia: tie, ktoré budú podporovať Chiltona, tie, ktoré sa budú snažiť Chiltonov komentár vyvrátiť a tie, ktoré budú predstierať, že žiadny Chiltonov komentár neexistuje.“ (s. xxxii)
Ohľadom tém Obnovy a kresťanskej občianskej vlády ľudia ako Gary North a David Chilton odviedli množstvo dobrej práce. No ohľadom tejto témy prorockej interpretácie sa domnievame, že robia chybu.
Netvrdíme, že sme učencami kalibru Garyho Northa či Davida Chiltona. No existuje lepší komentár knihy Zjavenie, napísaný v 19. storočí, ktorý nielenže prezentuje historickú interpretáciu proroctva, ale taktiež vyvracia preterizmus a futurizmus, ktoré sa v tom čase začali presadzovať v európskych kresťanských kruhoch. Dielo, na ktoré odkazujeme, je Horae Apocalypticae Rev. E.B. Elliotta, vydané prvýkrát v roku 1844. Prostredníctvom štúdia tejto práce zisťujeme, že tento „boj“ nebol začatý nedávno, ale bol témou diskusie prinajmenšom posledných troch storočí.
Tvrdíme, že preteristická interpretácia Zjavenia spočíva na dátume jeho napísania, pretože iba ak bola napísaná v neskoršej dobe Nerovej vlády (64 - 68 A .D.), dá sa považovať za správnu. Chceme diskutovať práve o tomto bode, pretože existuje dostatočná kontroverznosť už iba o samotnom tomto bode na to, aby tí, ktorí majú otvorenú myseľ, zvážili tento prorocký názor.
Elliottovo dielo používame kvôli tomu, že sa zdá byť dobre zdokumentované a podrobné. I on narážal na preteristov svojej doby (Moses Stuart, napríklad) a ohľadom dáta musel povedať toto: „Čo sa týka datovania Apokalypsy, ako nešťastní sú títo kresťanskí profesori a kritici... ak ich základ padne, a na akých pohyblivých pieskoch v tomto ohľade je ich stavba stavaná a v akom bezprostrednom nebezpečenstve prepadnutia, čitatelia mojich štúdií dôkazov o dáte Apokalypsy, myslím, čoskoro sami uvidia.“ (zv. IV, s. 503)
V Chiltonovom diele sa nachádza 6 bodov obrany ranného datovania. Preskúmame každý jeden a vyvrátime ich pomocou diela Elliotta a ďalších.
BOD 1
„Dôverná znalosť sv. Jána podrobností uctievania v Chráme naznačuje, že „kniha Zjavenia a Štvrté evanjelium muselo byť napísané pred skutočným ukončení chrámových služieb.““ (s.3)
Chilton začína týmto argumentom, o ktorom sa domnievame, že je slabý v nasledujúcich bodoch: predpokladá, že sv. Ján sa musel spoliehať na svoje vlastné poznanie a bezprostredne čestvé spomienky na chrám a jeho časti, aby o ňom v Zjavení písal v správnych podrobnostiach.
Kto sme, aby sme obmedzovali Boha a Jeho schopnosť predložiť Jánovi všetko, čo potreboval vidieť a schopnosť správne to zaznamenať? A ak, ako tvrdí Chilton v odstavci pred týmto bodom 1 vo svojej knihe, že Ján „bol tak dôverne oboznámený s jeho detailami, že boli preňho prirodzené, ako časť obraznosti, ktorú použil“, je čírou špekuláciou, čo by na tejto znalosti mesiace a roky zmenili! Mali by sme ešte spomenúť, že všetky obrazy chrámu, nachádzajúce sa v Zjavení, sú zaznamenané v Ezechielovi, Danielovi, Zachariášovi, Joelovi atď.
Elliott sa vo svojej dobe taktiež stretával s podobnými argumentami o tomto „dôkaze“ skorého datovania a zodpovedá ich z iného uhla. V nasledujúcich citátoch poukazuje na to, že tieto chrámové obrazy nemajú byť brané doslova, ale ako symboly, ktoré Jánovi napomáhali v interpretácii iných symbolov prezentovaných mu v zjavení.
To sa zdá podporované všeobecným porozumením, že kniha Zjavenia bola Jánovi daná v symboloch a nemá byť braná doslovne. (Zdá sa, že Chilton s týmto súhlasí, keď na strane 53 knihy The Days of Vengeance uvádza: „Je to kniha znamení, symbolických predstavení nadchádzajúcich udalostí. Symboly nemajú byť chápané doslovne.“ No rovnako ako v tomto prípade, si v celej knihe zase a znova protirečí.)
„Druhá trieda argumentov z vnútornej evidencie, odvodená z náznakov, ktoré v Apokalypse nachádzame ohľadom izraelských kmeňov a Svätého mesta, chrámu a oltáru – akoby židovské mesto, chrám a oltár ešte stále stál – je ešte nepresvedčivejšia, pretože berú ako fakt, že tieto vyjadrenia majú znamenať doslova starý Jeruzalem a Izrael,nie obrazne, kresťanskú cirkev: argument, ktorý nielenže nedokázali, ale ktorý, je moje presvedčenie (a ako uvidíme, toto presvedčenie nie je bezdôvodné), niky dokázať nemôžu.“ (zv.I, s. 44)
Elliott túto myšlienku rozvíja v inej kapitole, poukazujúc na to, že Kristus používa obrazy chrámu na poukázanie ich naplnenia v kresťanskej cirkvi:
„Obraz chrámu takto prezentovaný, s Kristovým vlastným, autoritatívnym kresťanským vysvetlením jeho hlavnej časti vybavenia, bolo presne tým, čo by najlepšie pripravilo kresťanského evanjelistu pre podobné aplikovanie podobných symbolov kresťanskej Cirkvi, požičaných zo starého židovského svätostánku či chrámu, ak by sa zjavili – ako sa i zjavili – vo víziách budúcnosti.
Podobným spôsobom emblém, tu videný, siedmych hviezd, ktoré mal Kristus vo svojej ruke, spolu s jeho vysvetlením ako siedmych anjelov alebo vládcov a predsedajúcich duchovných cirkví, pripravilo sv. Jána interpretovať symbol hviezd (ak by sa zjavili v ďalších zjaveniach) ako cirkevných vládcov tam, kde sa jednalo o cirkevné záležitosti, a taktiež, ako môžem dodať, ako svetských vládcov v téme svetských záležitostí..“ (zv. I, s. 73)
BOD 2
„Aj keď niektorí učenci nekriticki akceptovali vyjadrenie sv. Irenaea (A.D. 120-202), že sa toto proroctvo objavilo 'ku konci Domitianovej vlády' (t. j. okolo roku A.D. 96), existuje značná pochybnosť o jeho presnom význame (mohol mať na mysli, že apoštol Ján bol sám 'videný' inými). Jazyk sv. Irenaea je akosi dvojzmyselný a bez ohľadu na to, čo tvrdí, mohol sa mýliť.“ (s. 3)
Externé dôkazy datovania Jánovho Zjavenia pochádzajú z písomností ranných cirkevných otcov a historikov. Nemáme žiadne zápisy z 2. a 3. storočia, ktoré by sa zmieňovali, či len poukazovali na datovanie Zjavenia počas vlády Nera. Existuje však niekoľko písomností, ktoré podporujú neskoršie datovanie, počas vlády Domitiana. Vyjadrenie sv. Irenaea je prvým a najstarším vyjadrením.
Nie je prekvapením, že preteristi, nemajúc žiadne poriadne vlastné svedectvo, musia znehodnotiť Irenaeovo vyjadrenie. Pri tomto však nekončia, ale taktiež zákerne napádajú jeho charakter, naznačujúc, že nemusel vedieť, o čom hovorí a, navyše, že umožnil, aby sa takáto chyba zaznamenala. Elliott mal o sv. Irenaeovi ako o učencovi a cirkevnom otcovi vysokú mienku, ako ukazuje nasledujúca pasáž:
„A zvážiac Irenaeovu vlastnú éru, vzťah k sv. Jánovi a charakter – že bol ázijským Grékom, narodeným približne v čase úmrtia sv. Jána – a že bol učeníkom Polykarpa, ktorý bol učeníkom sv. Jána, a že bol jedným z najučenejších, a najoddanejších kresťanských biskupov tej doby......“ (zv. I, s. 2)
Samozrejme, samotné vyjadrenie sa dostáva pod ťažkú paľbu kritiky tých, ktorí nemôžu akceptovať neskoršie datovanie. Pôvodné vyjadrenie bolo uvedené v gréčtine. Rozoberá sa samotná konštrukcia vety a nájdu sa i takí, ktorí budú tvrdiť, že sa toto vyjadrenie po stáročia nesprávne interpretovalo. Elliott tomuto druhu útoku horlivo oponuje a podáva nám všeobecne uznávanú interpretáciu tejto pasáže.
„Pretože svedectvo Irenaea – Polykarpovho učeníka, pričom tento bol , pamätajme si, sám učeníkom apoštola Jána – je v tejto otázke rovnako jasné, ako je nespochybniteľné. Hovoriac o mene a čísle Šelmy v Apokalypse, Irenaeus hovorí, že to bola záležitosť, ktorá mala byť zjavená a prezradená tým, ktorý videl Zjavenie: 'pretože [evidentne Apokalypsa] bola videná nie tak dávno, ale takmer v našej dobe, ku koncu vlády Domitiana.'“ (zv. I, p. 32)
V poznámke pod čiarou Elliott znovu cituje toto vyjadrenie v pôvodnej gréčtine a vysvetľuje, prečo sv. Irenaeus mohol odkazovať iba na videnie, ktoré videl Ján, nie na samotného Jána.
V inej poznámke pod čiarou vo svojej knihe nás Chilton pozýva prečítať si dielo Mosesa Stuarta venované Zjaveniu, aby sme objavili ranných autorov podporujúcich neronovské datovanie. Zaujímalo by ho poznanie, čo si profesor Stuart myslel o konštrukcii vyjadrenia sv. Irenaea? Elliott to komentuje nasledovne: „A tu, vo svojom úvodnom zhrnutí, profesor Stuart zreteľne priznáva vo svojej prvej vete márnosť pokusov zbaviť sa Irenaeovho slávneho svedectva udávajúceho domitianske datovanie, pridaním ďalšieho nominatívu... A skutočne, pravá vetná stavba ... je tak jasná, že človeka zaráža, že v dnešnej dobe nachádzame akéhokoľvek rešpektovaného autora tak zmäteného, aby sa pokúšal oživiť absurdnosti, ktoré profesor Stuart odmieta.“ (zv. I, p. 534)
Ďalšie dokazy od Irenaea pochádazjú z jeho diela Proti herézam , kde sa zaoberá číslom 666 a jeho interpretáciou. Irenaeus, píšuci v období po roku 177 A .D., hovorí o stelesnení čísla 666 ako pre nich budúcej udalosti:
„No poznajúc isté číslo vyhlásené Písmom, ktorým je šesťstošesťdesiatšesť, nech počkajú, najprv, na rozdelenie kráľovstva na desať (častí), potom, keď títo králi budú vládnuť, a usporadúvať svoje záležitosti, a rozširovať svoje kráľovstvo, [nech sa poučia] aby uznali, že ten, ktorý príde, si bude nárokovať kráľovstvo pre seba, a desiť tých, o ktorých sme hovorili, majúc meno, obsahujúce horeuvedené číslo, čo je skutočne ohavnosť spustošenia.“ Kniha 5, kapitola 30, časť 2)
BOD 3
„(Sv. Irenaeus, mimochodom, je jediným zdrojom pre toto neskoré datovanie Zjavenia; všetky ostatné 'zdroje' jednoducho citujú od neho. Je teda značne neúprimné pre komentátorov tvrdiť – ako činí Swete – že ranná kresťanská tradícia takmer jednohlasne prisudzuje Apokalypsu posledným rokom Domitiana.) Existujú istotne i iní ranní autori, ktorých vyjadrenia naznačujú, že sv. Ján napísal Zjavenie oveľa skôr, počas Neronovho prenasledovania.“ (s. 4)
Mnoho ranných kresťanských otcov a historikov knihu Zjavenie komentovalo. V tomto bode Chilton napáda všetky osoby, ktoré podporujú neskoršie datovanie ako iba hlásne trúby jedného cirkevného otca, ktorý „sa mohol mýliť“. No pri čítaní Elliottovej práce nachádzame bohaté dôkazy týkajúce sa ranných podporovateľov, ako i disidentov, pre datovanie do roku 96 A .D. Chceli by sme spomenúť, že Elliott vo všetkých prípadoch poskytuje poznámky pod čiarou nielen tam, kde sa tieto názory nachádzajú, ale uvádza tieto vyjadrenia i v pôvodnej gréčtine či latinčine. Táto časť bude obsiahla, ale považujeme to za potrebné, aby sme čitateľov oboznámili s celkovým obrazom svedkov na oboch stranách. U každého pridáme niečo zo životopisu, ktorý nachádzame v diele Prophetic Faith of Our Fathers autora LeRoy Edwina Frooma.
Tertullian je zmieňovaný ako prvý. Žil v období rokov 160- 240 A .D., narodil sa v severoafrickom Kartágu a kovertoval na kresťanstvo vo veku 30-40 rokov. Stal sa otcom latinskej teológie a tvorcom cirkevného vyjadrovania v latinčine. Tertullianova podpora datovania do roku 96 A .D. je založená na jeho odkazoch na prenasledovanie apoštolov. Pavol a Peter boli zavraždení Neronom, no počas tej doby sa nezmieňuje o Jánovi a jeho vyhnanstve.
„Za prvé, Tertullian, nijako nejednoznačne naznačuje tento názor apokalyptického dáta. Pretože vo svojej Apológii, po špecifikovaní Neronovho prenasledovania ako prvého imperiálneho prenasledovania, a toto bolo mečom, (v ktorom, ako spomína, trpeli Pavol a Peter, no Jána nespomína,) ako ďalšie prenasledovanie spomína Domitianovo prenasledovanie, a v tomto kresťania trpeli vyhnanstvom, dobre známy trest uvalený na sv. Jána. Je evidentné, že Eusebius takto Tertulliana vníma, mám na mysli pripisovanie Jánovho vyhnanstva Domitianovi.“ (zv.. I, s. 33)
Titus Flavius Clemens čiže Klement Alexandrijský žil približne v období rokov 150- 220 A .D. Pôvodne bol pohanským filozofom, ktorý konvertoval na kresťanstvo. Inštrukcie vyhľadával u najvýznamnejších učiteľov, cestujúc po Grécku, Itálii, Egypte a Palestíne. Bol žiakom Pantaena v Alexandrii a bol presbyterom v alexandrijskej cirkvi. Klementova podpora neskoršieho datovania sa nachádza v príbehu týkajúcom sa sv. Jána po jeho návrate z Patmosu. Išlo o to, že Ján bol vtedy už veľmi starým mužom.
„Klement Alexandrijský nepriamo, no jasne, potvrdzuje toto tvrdenie. V rozprávaní známeho príbehu o sv. Jánovi a lupičovi hovorí tak, akoby to bolo pri návrate apoštola z jeho exilu v Patmose, ‘ po smrti tyrana ', a predstavuje ho ako vetchého starca. Nuž, 'tyran', na ktorého smrť sa odkazuje, musí byť nutne Nero alebo Domitian; kedže tí boli ku koncu prvého storočia jedinými prenasledovateľmi kresťanov. A Nero to mohol byť len ťažko, pretože v čase Neronovho prenasledovania nebol sv. Ján vôbec vetchým starcom; majúc nie viac než 60 rokov. Musel to byť teda skôr tyran Domitian. Takto Eusebius výslovne Klementa interpretuje.“ (zv. I, s. 33-34)
Victorinus, ktorý zomrel v roku 303 alebo 304 A .D., bol biskupom v Pettaw, v hornej Panónii, neďaleko dnešnej Viedne. Napísal komentáre niekoľkých starozmluvných kníh, a taktiež o Matúšovi a Zjavení.
„Po tretie, Victorinus, biskup z Pettaw, a martýr v Diokleciánovom prenasledovaní, v Komentári o Apokalypse, napísanom na sklonku tretieho storočia, dvakrát výslovne uvádza, a bez známky interpolácie, že Apokalypsa bola videná apoštolom Jánom na ostrove Patmos, keď tam bol vyhnaný rímskym cisárom Domitianom.“ (zv. I, s. 34-35)
Eusebius Pamphilius žil v období približne 260- 340 A .D. Bol biskupom v Cézarey a napísal Cirkevnú históriu. V tomto diele podáva udalosti v rannej cirkvi a jeho chronológia umiestňuje sv. Jána na Patmos počas vlády Domitiana.
„Rovnaký zmysel má ako štvrté veľmi dôležité svedectvo Eusebia...ohľadom dáta vyhnanstva sv. Jána na Patmos zreteľne oznamuje viac než jedenkrát, že súhlasí s dávnou tradíciou, ktorá odkazuje na Domitianovo prenasledovanie a skutočne tvrdí, že celkovo nepoznal žiadnú inú tradíciu týkajúcu sa vyhnanstva sv. Jána na Patmose.“ (zv. I, s. 35-36)
„Rovnaký je zaznamenané posúdenie Hieronýma, to isté u Augustínovho priateľa Orosia, to isté u Sulpitia Severa. Jednoznačné vyjadrenie podobného významnu nachádzame u Primasia, dôležitého augustínskeho komentátora Zjavenia zo 6. storočia. Vo svojom predhovore k tomuto komentáru hovorí o apokalyptických víziách, ktoré videl sv. Ján počas vyhnania cisárom Domitianom do baní Patmosu.“ (vol. I, p. 36)
Hieronymus žil približne v období rokov 340- 420 A .D. Najznámejší je pre svoju revíziu „starolatinského“ prekladu Biblie do modernej latinskej Vulgáty. Taktiež napísal komentáre k mnohých knihám Písma. Sulpitius Severus, ktorý žil v období rokov 363- 420 A .D., bol cirkevným historikom, narodením v Aquitanii. Svoje posledné roky prežil v kláštornom odpočinku v Toulouse, v Aquitanii.
Od Elliotta, učenca, ktorý sám čítal tieto vyjadrenia ranných historikov, sa dozvedáme, že títo neimitovali sv. Irenaea, ale boli sami učencami a ich vyjadrenia sú výsledkom vlastného skúmania tejto záležitosti:
„Takéto je neskoršie a dodatočné patristické svedectvo, stále existujúce, pre fakt, že sv. Ján videl vízie na Patmose za vlády Domitiana: reťaz svedectva, ktorá nemá byť vnímaná ako opakovanie Irenaeovho svedectva, na ktoré sa väčšina týchto autorov ani neodvoláva: ale ako ich vlastné nezávislé posúdenie, sformované na všetkých vtedy existujúcich dôkazoch. Pokiaľ ide o protirečivú rannú tradiíciu odrážajúcu iný dátum – ak taká existovala, len ťažko by im bola neznáma. A ich úplné mlčanie ohľadom toho je vysvetliteľné dvoma spôsobmi – buď nič také neexistovalo, alebo to považovali za nezasluhujúce si kredit, či vôbec čo i len zmienku.“ (zv. I, s. 36-37)
Elliott ďalej skúma ranné práce, ktoré umiestňujú zápis Zjavenia počas vlády Nerona alebo skôr. Tieto práce zhľadúva pochybného charakteru:
„Nedá sa preto diviť, že prvé protikladné vyjadrenie k predmetnej otázke sa objavuje až v čase Epifania, biskupa v Salamis na Cypre, v druhej polovici 4. storočia ...ktorého hlavné dielo, O kacírstvach, napádané ... ako 'plné chýb a nepresností kvôli neserióznosti a nevedomosti autora' ...Pretože tvrdí, že sv. Ján prorokoval na ostrove Patmos v dňoch cisára Claudia – v dobe, keď... vôbec z histórie nie je známe, že k prenasledovaniu kresťanov dochádzalo...“ (zv. I, s. 37)
„...ďalšie svedectvo ranného datovania Apokalypsy. Poznámka k sýrskej verzii knihy, napísaná okolo začiatku 6. storočia, uvádza: „Zjavenie, ktoré bolo učinené Bohom Jánovi Evanjelistovi na ostrove Patmost, kde bol vypovedaný cisárom Neronom.“ Akú hodnotu však má tento názor, ako sa zdá, vtedy prvýkrát prezentovaný? ( zv.. I, s. 38-39)
Elliott pridáva poznámku, ktorá vysvetľuje, že Domitianovi sa niekedy prisudzoval titul Nero:
„Nevznikol tento omyl tým, že Domitianovi sa niekedy dáva titul nero, a v skutočnosti mal pôvodný autor sýrskeho nápisu na mysli Domitiana, nie Nerona?“ V tejto poznámke ďalej uvádza dôkazy v latinčine o prisudzovaní tohto titulu Domitianovi. (zv. I str,. 39, poznámka1)
Arethas, narodený v roku 860 A .D., bol arcibiskupom v Cézarey a na byzantskom dvore mal veľký vplyv. Jeho komentár Zjavenia bol z väčšej časti kompiláciou, v ktorej nasledoval Andreasa, spochybňujúceho všeobecne akceptované datovanie roku 96 A .D.:
„A čo komentátor Arethas, hlásajúci o 2-3 storočia neskôr, že Zjavenie bolo napísané pred zničením Jeruzalema, čo je názor, ktorému sám vo svojom diele odporuje?“ (zv. I, s. 39)
„Podobne jedno i druhé spalo po stáročia nepovšimnuté. A, prebudené kritikmi modernejšej doby, bolo to iba kvôli potrebe takýchto dát, na ospravedlnenie iného možného vysvetlenia apokalyptických proroctiev.“ (zv. I, s. 39)
Vidíme teda, že najstaršie a najpodloženejšie svedectvo sa prikláňa k neskoršimu, domitiánskemu datovaniu. A pokiaľ ide o protichodné názory podporujúce neronovské datovanie, ako sme videli, je ich pár, napísaných neskôr a menej opodstatnených. Dá sa teda odôvodňovať, že hlavná podpora preteristov pre neronovské datovanie sa nachádza vo vrahní pochybností voči zmyslu vyjadrení kľúčových svedkov. Inými slovami, to, čo preteristi činia s Irenaeovým vyjadrením, to isté činia aj vyjadreniam iných kľúčových svedkov. Elliott veľmi podrobne vyvracia argumenty tejto povahy, ktoré sme tu však neuvádzali kvôli stručnosti. (Pre obhajobu Eusebiovho vyjadrenia pozri Horae Apocalypticae zv. I, s. 39, poznámka 6 a s. 34, poznámka 2 pre obhajobu Klementovho tvrdenia.)
BOD 4
„Značná čas moderného predpokladu v prospech domitianovského datovania spočíva na názore, že jeho vláda bola veľkým, pokračujúcim obdobím prenasledovania a vraždenia kresťanov. Tento názor, hoci obľúbený, sa zdá, že nie je založený na žiadnych dôkazoch.“ (s.4)
Tento argument považujeme za najnejasnejší. Nevyžadujeme si obdobie vraždenia a prenasledovania kresťanov za vlády Domitiana, aby sme verili, že Kniha Zjavenie bola napísaná v tom období. V skutočnosti je absencia tohto typu prenasledovania našou výhodou v nasledujúcom ohľade: Za Nerona bolo pravdepodobnejšie, že kresťania boli zabíjaní, ako boli i Pavol a Peter, no za Domitiana boli kresťania posielaní do vyhnanstva, ako bol i Ján. Ak by bol Ján predvedený pred Nerona, nebol by usmrtený tak, ako mnoho iných?
BOD 5
„Naším najbezpečnejším postupom preto musí byť štúdia samotného Zjavenia, aby sme zistili, aké interné dôkazy svojho datovania poskytuje. Ako v komentári uvidíme, Kniha Zjavenie je primárne proroctvom zničenia Jeruzalema Rimanmi. Samotný tento fakt umiestňuje autorstvo sv. Jána niekde pred september 70 A .D. Navyše, ako uvidíme, sv. Ján rozprával o Neronovi Caesarovi ako stále na tróne – a Nero zomrel v júni 68.“ (s. 4)
Väčšina učencov nevníma Knihu Zjavenia primárne ako proroctvo zničenia Jeruzalema, a teda ich interpretácia si nevyžaduje dátum autorstva v období rokov 64- 68 A .D. Preteristická interpretácia však nemôže bez ranného dtovania existovať. Tento Chiltonov argument v tomto ohľade považujeme za kruhový.
Zvažujúc Chiltonovo vyjadrenie „ako uvidíme, sv. Ján rozprával o Neronovi Caesarovi ako stále na tróne – a Nero zomrel v júni 68.“, na strane 436 knihy The Days of Vengeance nachádzame nasledujúce vyjadrenie založené na jeho interpretácii Zjavenia 17:9-10 „...a je sedem kráľov: päť padlo: prvých päť cézarov boli Julius, Augustus, Tiberius, Caligula a Claudius. Jeden je: Nero, šiesty Caesar, bol na tróne v čase, keď sv. Ján písal Zjavenie.“ Nechceme pristúpiť k zdĺhavej diskusii iných interpretácií tejto pasáže, ale uvedieme toto krátke Elliottovo vyvrátenie: „Čo posledný argument berie za fakt, je potrebné dokázať – že hlavy Šelmy predstavujú jednotliví cisári; v protiklade k analógii Daniela 7:6, 8:22.“ (zv. I, s. 543)
Tu opäť musíme poukázať na to, že Chilton, predpokladajúc, že kráľ znamená doslovného cisára, berie význam vízie doslovne. Na strane druhej, vnímanie zmienených „kráľov“ ako odlišné formy rímskej vlády je oveľa viac v súlade so symbolickou interpretáciou.
BOD 6
„Oveľa doležitejšie než čokoľvek z toho je však to, že máma a priori učenie z Písma, že všetko zvláštne zjavenie končilo rokom A.D. 70. Anjel Gabriel povedal Danielovi, že „sedemdesiat týždňov“ má skončiť zničením Jeruzalema (Daniel 9:24-27); a toto obdobie bude taktiež na to, „aby bola vtlačená pečať na videnie a proroctvo“ (Dan.9:24). Inými slovami, špeciálne zjavenie malo prestať v čase zničenia Jeruzalema. Kánon Svätého Písma bol úplne kompletný pred pádom Jeruzalema.“ (s. 5)
Na vyvrátenie tohto argumentu musíme zodpovedať dve otázky:
1. V akom časovom rámci sa nachádza „sedemdesiat týždňov“?
2. Čo sa malo odohrať, aké proroctvo bolo naplnené?
Preskúmame spomínané proroctvo (Daniel 9:24-27) verš za veršom, prezentujúc alternatívnu interpretáciu od tej, na ktorú odkazuje pán Chilton.
1. Časový rámec
Daniel 9:24: „Je sedemdesiat týždňov ktoré boli určené tvojmu ľudu a tvojmu svätému mestu, aby bol ukončený priestupok a skoncovalo sa s hriechom a aby sa vykonalo zmierenie za pevinenie a aby bola uvedená spravodlivosť na neurčité časy a aby bola vtlačená pečať na videnie a proroctvo a na pomazanie Svätej svätých.“
Je časový rámec, o ktorom sa Daniel zmieňuje (sedemdesiat týždňov) doslovný alebo symbolický? Najprv ale, čo znamená výraz „sedemdesiat týždňov“? „Sedemdesiat“ je výrazom číslo #7657 v Strong 's Concordance , „shib'iym“, čo znamená „sedemdesiat“ a je to množné číslo od #5651, shibah čiže sedem. „týždne“, Strong's #7620, „shebuah“, sedmice, t. j. týždeň. Sedemdesiat týždňov znamená sedemdesiat sedmíc, čiže 490 dní. Ak by šlo o doslovné dni, toto proroctvo by bolo naplnené za jeden a pol roka. Ak ide o symoblické dni, potom by bolo užitočné, ak by nám bol daný kľúč k ich pochopeniu. A skutočne, takýto kľúč nachádzame v Jeho slove. Slovo Božie v Matúšovi 18:16 a 2. Korinťanom 13:1 uvádza, že slovom dvoch alebo troch svedkom je záležitosť potvrdená, a máme dva prípady, kedy jeden deň predstavuje jeden rok:
„A vaši synovia sa stanú pastiermi v pustatine štyridsať rokov a budú sa musieť zodpovedať za vaše skutky smilstva, kým neskončia vaše mŕtvoly v pustatine. Podľa počtu dní, keď ste prešpehovali krajinu, štyridsať dní, deň za rok, deň za rok, štyridsať rokov sa budete zodpovedať za svoje previnenia, lebo spoznáte, čo to znamená, keď sa odcudzím.“ (Numeri 14:33-34)
„A vyplníš ich. A v druhom prípade si ľahneš na pravý bok a ponesieš previnenie judského domu štyridsať dní. Deň za rok, deň za rok som ti dal.“ (Ezechiel 4:6)
Tento princíp je známy ako princíp „deň za rok“ a s týmto pevným základom v Písme môžeme postúpiť ďalej.
Daniel 9:25: „A máš vedieť a mať pochopenie, od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, po Vodcu, Mesiáša, bude sedem týždňov, okrem toho šesťdesiatdva týždňov. Vráti sa a bude skutočne znovu postavený, s námestí a priekopou, ale v stiesnených časoch.“
Počiatočným bodom je dekrét na obnovenie a znovuvybudovanie Jeruzalema. Tento dekrét vydal medo-perzský kráľ Artaxerxes okolo roku 457 pred n.l., záznam o tom nachádzame v knihe Ezra (Ezdráš):
„A toto je opis listu, ktorý dal kráľ Artaxerxes kňazovi Ezdrášovi, odpisovačovi slov Jahveho prikázaní a jeho predpisov ohľadom Izraela. Artaxerxes, kráľ kráľov, kňazovi Ezdrášovi, odpisovačovi zákona Boha nebies. Pokoj nech je úplný. A teraz bolo vydané odo mňa nariadenie, že v mojej ríši každý z ľudu Izraela a ich kňazov a Lévitov, kto je ochotný ísť s tebou do Jeruzalema, má ísť.“ (Ezdráš 7:11-13)
Ľud mal stráviť 7 týždňov, čiže 49 rokov znovuvybudovaním a obnovením Jeruzalema pod vedením Ezru a Nehemiáša. 49 rokov pracovali na obnovení občianskej spoločnosti Júdejcov. To bolo obdobie od roku 457 pred n.l. do roku 408 pred n.l. Ďalších 62 týždňvo, čiže 434 rokov mali očakávať Mesiáša. „Šesťdesiatdeväť týždňov“ čiže 483 rokov po Artaxerxovom dekréte, v roku 27 A .D. (vrátane prekročenia letopočtov) bol Pán Ježiš pokrstený Jánom v jordánskych vodách a vyhlásený za Syna Božieho s mocou, keď naňho dosadol Duch svätý vo forme holubice a hlas z nebies prehlásil:
„Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ (Matúš 3:17)
Sám Ježiš učinil nasledovné prorocké oznámenie:
„Keď bol Ján zatknutý, išiel Ježiš do Galiley, zvestoval Božie dobré posolstvo a hovoril: „Ustanovený čas sa naplnil a Božie kráľovstvo sa priblížilo. Kajajte sa a verte dobrému posolstvu.““ (Marek 1:14,15)
Čo mal na mysli pod výrazom „ustanovený čas sa naplnil“ ? Plnosť času bola diktovaná sedemdesiatimi týždňami. Mesiáš sa nemohol objaviť na scéne skôr, než od Artaxerxovho dekrétu uplynulo 483 rokov. To Ježiš naplnil. Nadišiel sedemdesiaty týždeň.
Daniel 9:26: „A po tých šesťdesiatich dvoch týždňoch bude Mesiáš odrezaný a nezostane mu nič. A mesto a sväté miesto zničí ľud vodcu, ktorý prichádza. A koniec toho bude záplavou. A až do konca bude vojna, o čom je rozhodnuté, sú spustošenia.“
„bude Mesiáš odrezaný“ hovorí o náhlej a predčasnej povahe Jeho smrti. To, čo nasleduje - „ľud vodcu“ – je odkaz na zničenie Jeruzalema, úplne opísaný v Matúšovi 24, Marekovi 13 a Lukášovi 21. Aj keď skutok, ktorý je súdený (odmietnutie Mesiáša „Židmi“) je zahrnutý v časovom rámci proroctva, samotný súd (zničenie Jeruzalema) nie.
Daniel 9:27: „A pre mnohých bude udržiavať zmluvu v platnosti jeden týždeň, a v polovici týždňa spôsobí, že prestane obeť a obetný dar. ...
Akú zmluvu mal Mesiáš udržiavať (potvrdiť)? Nuž, žiadnu inú, ako Novú Zmluvu, zmluvu prisľúbenú Izraelu skrze Jeremiáša:
„Hľa, prichádzajú dni, je Jahveho výrok, a ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a domom Júdu, nie takú, akou bola zmluva, ktorú som uzavrel s ich predkami v deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny, moja zmluva, ktorú oni zrušili, hoci som ich mal v manželskom vlastníctve, je Jahveho výrok. Veď toto je tá zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, je Jahveho výrok. Ja vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.“ (Jeremiáš 31:31-33)
Kedy bola táto zmluva uzavretá? Počas Paschy (pésachu), 3 1/2 roka po začiatku Jeho pozemskej služby. Pred svojou smrťou prehlásil (v Matúšovom evanjeliu):
„Vzal aj pohár, a keď poďakoval, dal im ho povediac: Pite z neho všetci, toto je moja krv zmluvy, ktorá má byť vyliata za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Matúš 26:27-28)
Daniel 9:27: „....a na krídle ohavnosti bude ten, čo pôsobí spustošenie, a až do vyhubenia sa práve to, o čom je rozhodnuté, bude vylievať aj na toho, ktorý je spustošený.“
Opäť prorocké varovanie pred súdom.
A čo zvyšných 3 1/2 „dní“ čiže 3 1/2 rokov? Kedy sedemdesiat týždňov končí, je to, ako by nám chcel nahovoriť pán Chilton, teda v roku 70 A .D., zničením Jeruzalema? Nie, 70 A .D. je úplne mimo kontext 490-ročného proroctva. 70. týždeň začína Ježišovým krstom, v roku 27 A .D. 3 1/2 roka neskôr je uzavretá Nová Zmluva s Izraelom.
Čo Peter, Ján a zvyšok apoštolov vnímali ako signál konca sedemdesiatich týždňov?
Koniec týždňa
Po smrti a zmŕtvychvstaní nášho Pána ostávalo ešte naplniť 3 a 1/2 roka proroctva. Polovica týždňa zostávala na potvrdenie zmluvy s Domom Júdu. Pred svojím nanebovstúpením Kristus učeníkom prikázal:
„Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ ... (Matúš 28:19)
Toto poverenie autorizovalo učeníkov ísť do celého sveta a hlásať dobré posolstvo o Kráľovstve. Neučinili tak okamžite. Zostávali v Júdei a kázali Júdejcom – a iba Júdejcom. Čím viac kázali, tým viac boli prenasledovaní. Toto prenasledovanie vyvrcholilo smrťou mučeníka Štefana.
V Skutkoch 7:51-59 čítame o Štefanovej obhajobe a jeho odsúdenie Júdejcov je ostro podané. Jeho posolstvom bolo „Kristus alebo nič“. To ich zasiahlo v srdci a zabili ho.
Moja vďaka Robertovi Caringolovi za tieto časti kapitoly 13 z jeho diela Seventy Weeks: The Historical Alternative
Väčšina učencov umiesťuje Štefanovu smrť 3 roky po ukrižovaní, do roku 33 A .D. Niektorí sa snažili umiestniť koniec časomiery práve sem. Neverím, že je to správne. Proroctvo uvádzalo, že Zmluva bude potvrdzovaná 7 rokov výlučne s Júdejcami.
Verím, že musíme brať do úvahy časť prechodu do Ďalšieho roku. Keď časomiera začala v roku 457 pred n.l., nemôže končiť skôr, ako v roku 34 A .D. Musíme preto hľadať udalosť, ktorá sa odohrala v tomto roku, signalizujúcom koniec proroctva.
V Matúšovi 10:5 Ježiš inštruuje svojich učeníkov:
„Nevchádzajte na cestu národov a nevstupujte do samaritánskeho mesta.“
Kristus svojim učeníkom taktiež povedal, aby vyšli do celého sveta. Nejde o protirečenie. Apoštoli chápali, že boli ohraničení Danielovým proroctvom po 3 a pol roka po Ježišovej smrti. Na konci tohto obdobia boli voľní, aby kázali o spáse národom. Ako to vieme? Po svojom zmŕtvychvstaní sa Ježiš stretol s dvoma mužmi na ceste do dediny Emmaus. Najprv ho však nespoznali. Pokarhal ich, pretože neverili všetkému, čo o Ňom písali proroci. No v 24:27 Lukáš uvádza nasledujúce vyjadrenie:
„A začal od Mojžiša a všetkých prorokov a vysvetľoval im veci, ktoré sa v celých Písmach vzťahovali naňho.“
Je nám povedané, že apoštoli boli inštruovaní vo všetkých proroctvách týkajúcich sa Krista. Zjavenie poznania spôsobilo, že srdcia týchto učeníkov v ich vnútri horeli (v. 32) Preto po obdržaní „veľkého poverenia“ zostávali a kázali výlučne Júdejcom. Zjavenie biblického proroctva je nádherná záležitosť.
Čo Peter a Ján považovali za signál konca ich prorockého obmedzenia a naplnenia sedemdesiatich týždňov? Kedy je zaznamenaný prvý krok k národom?
Dobré posolstvo kázané v Samárii
„A Filip odišiel do mesta Samárie a zvestoval im o Kristovi.“ (Skutky 8:5)
Prečo to Filip vykonal? Nevedel vari, že Kristus im zakázal kázať v Samárii? (Mat. 10:15) Vzbúril sa proti Pánovmu prikázaniu?? Vzbúrili sa taktiež Peter a Ján? Keď títo počuli, že Dobré posolstvo je hlásané v Samárii, ako tím odišli a rozvíjali to, čo Filip začal. Odpoveď je jednoduchá. Nevzbúrili sa, boli uvoľnení Duchom Svätým. Písal sa rok 34 A .D. a sedemdesiat týždňov sa naplnilo. Národy po prvýkrát mali možnosť počuť posolstvo o Kráľovstve. Áno, je to tak jednoduché!
457 B.C .................................................................................... 34 A .D. = 490 dní-rokov
O sedem rokov neskôr Peter priniesol Evanjelium do Cézarey, Korneliovi a celej jeho domácnosti (Skutky 10). Posolstvo Novej Zmluvy bolo ohlasované.
V 13. kapitole Skutkov apoštol Pavol sa veľmi dôrazne vyjadruje k Júdejcom v Antiochii:
„Vtedy Pavol a Barnabáš smelo hovorili a povedali: Bolo nevyhnutné, aby sme povedali Božie slovo najprv vám. Keďže hoodmietate a nepovažujete sa za hodných večného života, hľa, obraciame sa k národom. Lebo Jahveh nám prikázal týmito slovami: Ustanovil som ťa za svetlo národom, aby si bol záchranou až po končiny zeme.““ (Skutky 13:46,47)
Prečo je to tak zaznamenané? Prečo bolo nutné, aby sa Nová Zmluva hlásala najprv Júdejcom? Pretože s Júdejcami uzavrel svoju zmluvu na jeden týždeň.
Ako povedal anjel Gabriel: „Je sedemdesiat týždňov, ktoré boli určené tvojmu ľudu a tvojmu svätému mestu.“ Proroctvo teda svoje naplnenie začalo i ukončilo, zahŕňajúc všetky nutné predpovede. Niet žiadného sedemročného obdobia súženia, ani 70. týždeň v nejakej nejasnej, neurčitej časovej perióde.
Naplnenie proroctva **
„Danielových sedemdesiat týždňov“ obsahuje šesť mesiánskych proroctiev:
* Aby bol ukončený priestupok, doslova na potlačenie rebélie Izraela. Izaiáš 53: 5 uvádza: „Bol však prebodávaný za náš priestupok, bol drvený za naše previnenia. Potrestanie, ktoré slúžilo nám na pokoj, prišlo naňho a jeho zranenia sa nám stali uzdravením.“ Daniel 9:11 uvádza, že celý Izrael prestupoval zákon, no nevýslovný priestupok sa odohral na Kalvárii, keď Izrael ukrižoval svojho Mesiáša. Adam Clarke pripája komentár, že k tomu došlo na ukončenie priestupku, čo bolo vykonané kázaním Dobrého posolstva, a vyliatia Svätého Ducha na ľudí.
* Na skoncovanie s hriechom. V Matúšovi 1:21 čítame: „...on zachráni svoj ľud od jeho hriechov“ . Kolosanom 2:14 hovorí: „a vymazal ručne písaný doklad proti nám, ktorý pozostával z nariadení, a ktorý bol proti nám, a odstránil ho z cesty tým, že ho pribil na kríž (kôl) “ . Hebrejom 9:26 uvádza: „Inak by musel často trpieť od založenia sveta (aion) . Teraz sa však zjavil raz navždy pri závere systému vecí (na konci sveta) , aby odstránil hriech tak, že obetoval sám seba.“ Kedy nastal koniec „sveta“? Pri páde Jeruzalema? Nie, pri obetovaní Ježiša.
Opäť citujúc Adama Clarka, ktorý dobre proroctvo vykladal: „Na ukončenie obete za hriech, čo učinil náš Pán, keď obetoval svoje nepoškvrnené telo na kríži raz a za všetkých“. Skutky 3:14 uvádzajú, že sme zapreli Svätého, požadujúc miesto neho vraha. „Bol počítaný medzi previnilcov, a hriech mnohých, ten niesol sám, a zasiahol v prospech previnilcov.“ Vtedy bol zranený za naše prestúpenia a drvený za naše previnenia. Kto môže pochybovať, že jeho dokonalé pomazanie ukončilo potrebu budúcich obetí za hriech?
* Vykonanie zmierenia za previnenie. V 2. Korinťanom 5:19 Pavol prehlasuje:, „Boh bol v Kristovi,, aby sa svet s ním zmieril..." Pavol opätovne uvádza v Rimanom 5:10: „Lebo ak sme boli zmierení (#2644, katallaso , vzájomne sa meniť, učiniť zmenu) s Bohom smrťou jeho Syna, keď sme boli nepriateľmi...“
** Opäť vďaka Robertovi Caringolovi za Seventy Weeks: The Historical Alternative , kapitola 11, „Six Messianic Prophecies“, väčšina z nasledujúceho textu sa nachádza v tejto práci.
* Uvedenie spravodlivosti na neurčité časy. 2. Korinťanom 5:21 uvádza: „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme sa stali Božou spravodlivosťou prostredníctvom neho.“ 1. Korinťanom 1:30 uvádza: „Ale on spôsobil, že ste v spojení s Kristom Ježišom, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha, spravodlivosťou a posvätením a vyslobodením prostredníctvom výkupného.“ Izaiáš 51:8 uvádza: „... moja spravodlivosť, tá bude až na neuričtý čas a moja záchrana na nespočítateľné pokolenia.“ Jeremiáš 23:5-6 uvádza: „Hľa, prichádzajú dni, je Javheho výrok, a ja vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok. A kráľ bude istotne panovať a počínať si s rozvahou a bude v krajine vykonávať právo a spravodlivosť. V jeho dňoch bude Júda zachránený, aj Izrael bude bývať v bezpečí. A to je jeho meno, ktorým sa bude nazývať: Jahveh je naša spravodlivosť“ . Spurgeon prehlásil: „Jedným z hlavných schém Kristovho príchodu na zem bolo priniesť večnú spravodlivosť.“
* Na zapečatenie videnia a proroctva. Izaiáš 29:10-11 uvádza: „Veď Jahveh vylial na vás ducha hlbokého spánku, a zaviera vaše oči, proroci, a zakryl i vaše hlavy, vidiaci. A videnie všetkého sa pre vás stáva akoby slovami zapečatenej knihy, ktorú dávajú znalému písma a hovoria: Prečítaj to, prosím, nahlas, a on musí povedať: Nie som schopný, lebo kniha je zapečatená.“ Výraz „zapečatená“ je použitý v rovnakom kontexte ako u Daniela, keď písal o kráľovej pečati na jame s levmi (Dan. 6:17), čo znamená „pevne uzavrieť“. Kvôli odmietaniu Izraela počúvať a riadiť sa slovami prorokov, nakoniec odmietnuc samotného Pána, ich súdom bola hrozná slepota, ktorá pevne uzavrela Písma pred ich pochopením. Pavol to rozvíja v 2. Korinťanom 3:14-15 „Ale ich myšlienkové sily boli otupené. Lebo ten istý závoj ostáva až do dnešného dňa nezdvihnutý pri čítaní starej zmluvy, pretože je odstránená prostredníctvom Krista. Tak až do dnešného dňa, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží na ich srdci závoj.“ Kvôli volaniu Izraela: „Jeho krv nech príde na nás a na naše deti“ , bola časťou tohto rozsudku slepota voči tomu, čo proroci písali ohľadom Mesiáša.
* Na pomazanie Svätej Svätých. Písomné dôkazy, ktoré poukazujú v tomto ohľade na Krista, sú neotrasiteľné. Iba Ježiš naplnil toto proroctvo. V Lukášovi 1:35 Písma hovoria: „Príde na teba Svätý Duch a zatieni Ťa moc Najvyššieho. Preto aj to, čo sa narodí, bude sa nazvýať sväté, Boží Syn.“ A v Lukášovi 4:18: „Jahveho duch je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo chudobným, poslal ma, aby som zvestoval oslobodenie zajatým a obnovenie zraku slepým, aby som prepustil zdrvených s úľavou“. V Skutkoch 10:38 sa hlása: „O Ježišovi z Nazaretu, ako ho pomazal Boh svätým duchom a mocou.“
Prečo bolo určených sedemdesiat týždňov?? Aby bol ukončený priestupok a skoncovalo sa s hriechom a aby sa vykonalo zmierenie za previnenie a aby bola uvedená spravodlivosť na neurčité časy a aby bola vtlačená pečať na videnie a proroctvo a na pomazanie Svätej Svätých!
Danielovo videnie poskytlo jeho ľudu božský časový rozvrh následných rokov pre dosiahnuté vykúpenie, nie hru na zastavenie času kvôli špekulácií o prestávke! Tento veľkolepý týždeň spásy nastal po 69. „týždni“ rokov, v polovici 70. týždňa, mocou Kristovej smrti a vzkriesenia. Daniel 9 je dobrá zvesť...Radujme sa z nej! (Vic Lockman, Who Stopped the Clock? ) Pán Lockman, preterista, schopne obhajuje „Božskú časomieru“ proti tým, ktorí sa snažia zaviesť „prestávku“ takmer 2000 rokov do sedemdesiatich týždňov. Pán Chilton, umiestnením zničenia Jeruzalema do proroctva sedemdesiatich týždňov o uzavretí Novej Zmluvy, taktiež požaduje prestávku 30 a viac rokov. To nemôže byť!
ZHRNUTIE
Preskúmali sme 6 bodov Chiltonovho diela The Days of Vengeance , o ktorých tvrdí, že podporujú ranné datovanie knihy Zjavenia, do doby Neronovej vlády, pred rokom 70 A .D. Tvrdíme, že hojnosť interných a externých dôkazov poukazuje na datovanie okolo roku 96 A .D.
1. Chilton tvrdí, že odkazy na chrámové uctievanie ponúkané v Zjavení dokazujú, že táto kniha bola napísaná v dobe, kedy Chrám ešte stál, t.j. pred rokom 70 A .D. Veríme, že Boh obdaril Jána schopnosťou presne popísať videnie, ktoré mal, dokonca i veci z dávno zničeného chrámu. Rovnako tak, ako vysvetľuje Elliott, zámerom využitia Chrámu bolo poukázať na Krista a pripraviť Jána a budúcich čitateľov na použitie tejto interpretatívnej pomôcky.
2. Externá podpora pre datovanie knihy Zjavenia pochádza zo zachovaných dokumentov ranných cirkevných otcov a historikov. Hlavnou podporou, ktorá umiestňuje Jána na ostrov Patmos počas Domitianovej vlády, okolo roku 96 A .D., je vyjadrenie sv. Irenaea. Irenaeus žil v 2. storočí A.D. a bol študentom jedného z nasledovníkov sv. Jána, Polykarpa. Toto vyjadrenie bolo po stáročia nenapadnuteľné. V posledných troch storočiach sa však dostalo do pozornosti preteristov, ktorí tvrdia, že jeho vyjadrenie bolo nesprávne pochopené cirkevnými otcami, ktorí boli vzdelaní v gréckom jazyku. Ak nestačí toto, naznačujú, že sv. Irenaeus sa vo svojom zázname pomýlil. My Irenaeovo stanovisko podporujeme, rovnako ako všetci učení ľudia, ktorí sa nepokúšali znevažovať tento zdroj.
3. Mnoho ďalších podporných vyjadrení pre datovanie do roku 96 A .D. sa nachádza v zápisoch ranných cirkevných otcov vrátane Tertulliana, Klementa Alexandrijského, Victorina a Eusebia. Títo neopakujú iba vyjadrenie sv. Irenaea, ale sami boli učencami a historikmi. K svojim záverom došli na základe všetkých dostupných informácií, z ktorých sa niektoré nemuseli do dnešného dňa zachovať. Ak by existovali protikladné informácie, určite by sa o nich zmienili. No až do 4. storočia a neskoršej doby sa neobjavili žiadne takéto informácie.
4. V protiklade s Chiltonovým názorom, nie je datovanie na rok 96 A .D. založené na názore, že kresťania boli za Domitianovej vlády vraždení. Všeobecne sa prijíma názor, že Domitian často posielal kresťanov za trest do vyhnanstva, čo bol i trest pre Jána – bol vyhnaný na ostrov Patmos, kde obdržal Zjavenie.
5. Chilton ďalej argumentuje, že keďže Zjavenie opisuje pád Jeruzalema, musí dokazovať neronovské datovanie dokumentu. To je cyklické zdôvodnenie. Ranní cirkevní otcovia interpretovali Zjavenie ako pre nich stále budúce udalosti a moderní historicisti vidia jeho naplnenie v uplynulých dobách, s niektorými časťami stále nenaplnenými. Tieto interpretácie sa neopierajú o dátum dokumentu, kým preteristická interpretácia áno.
6. A nakoniec, najdôležitejší bod pána Chiltona bol ten, že z Písma máme tvrdenie, že „sedemdesiat týždňov“ malo skončiť pádom Jeruzalema a rovnako tak všetky zvláštne zjaveniaa dané ľuďom. V našej krátkej rozprave sme ukázali, že na ukončenie „sedemdesiatich týždňov“ pádom Jeruzalema by bola nutná ďalšia „prestávka“ v čase, podobne vnímaniu tohto proroctva futuristami.
To bolo dokázané aplikáciou princípu „deň za rok“, ktorý je pevne zakotvený v Písme. Téma princípu „deň za rok“ je tak bohatá, že si vyžaduje vlastnú štúdiu. „Sedemdesiat týždňov“ sa zaoberajú nie oznamovaním konca Božích zjavení, ale skôr objavením sa Ježiša Krista, jeho pozemskej služby a povolania národov k spáse. Prečo bolo teda „sedemdesiat týždňov“ určených? Na ukončenie prestúpení, na ukončenie hriechov, na zmierenie za neprávosti, na ustanovenie večnej spravodlivosti, na zapečatenie videnia a proroctva a pomazania Najsvätejšieho!
ZÁVER
Pozreli sme sa na jeden aspekt veľmi komplexného a kontroverzného problému. Medzi historicizmom a preterizmom existuje oveľa viac oblastí nezhody, o ktorých by sme mohli diskutovať (napr. muž hriechu). No datovanie knihy Zjavenie nás zastavilo. Pre preteristov je to základný problém. Neboli sme však prekvapení Chiltonovým bezstarostným posúdením. Kázal pre konvertovaných a ako sme demonštrovali, dôkazy ranného datovania sú nedostatočné. Dúfame, že sa táto štúdia dostane k tým, ktorí majú „uši, aby počuli“.
Dúfame, že tí v hnutí Identity a cirkvách, ktoré sa prikláňajú k preteristickej interpretácii jednoducho ako k alternatíve voči falošným doktrínam futurizmu učinia vážne posúdenie. Historicizmus je uspokojivým a božským ponímaním Zjavneia. Umožňuje, aby bola Božia ruka viditeľná v našej minulosti, súčasnosti i budúcnosti. Udalosti, ktoré boli považované za povahou politické sú ukázané ako naplnenie Jeho zaznamenaného slova. Žiadna iná interpretácia to neponúka. Preterizmus, umiestňujúci Zjavenie za nás, a futurizmus, umiestňujúci Zjavenie pred nás, odstraňujú tieto objavené proroctvá z našich súčasných životov.
BIOGRAFICKÉ INFORMÁCIE
Z knihy The Prophetic Faith of Our Fathers autora LeRoya Edwina Frooma prispievame týmito informáciami o Elliottovi:
„Edward biskup Elliott (1793-1875), učený vykladať proroctva, získal vzdelanie v Trinity College, Cambridge, toto štúdium ukončil v roku 1816. Po cestovaní po Taliansku a Grécku mu bolo v roku 1824 udelené vikárstvo v Tuxford, Nottingham, a neskôr bol kanonikom v Heytesbury, Wiltshire. V roku 1849 sa stal predstaviteľom St. Mark's Church v Brightone. Ako predstaviteľ evanjelickej školy bol serióznym propagátorom misijných ciest a vášnivým obhajcom premilenializmu. Elliott bol dokonale pripraveným učencom a mal veľký záujem o proroctvá, venujúc život skúmaniu a hľadaniu porozumenia Božej mysle v tejto otázke.
Jeho Horae Apocalypticae (Hodiny s Apokalypsou) [doslova 'čas s Apokalypsou'] je bezpochyby najdôkladnejšou prácou o Apokalypse vôbec.... So začiatkom v roku 1837, jej 2500 strán často komplikovaného a zahlcujúceho textu sú podopreté viac ako 10 tisícami neoceniteľných odkazov na dávne i moderné diela týkajúce sa prediskutovávaných tém.... Azda najunikátnejšou črtou je záverečný náčrt vzostupu a rozširovania jezuitských proti-systémov interpretácie, ktoré prenikli do protestantizmu. Pridržiavajúc sa verne historickej školy interpretácie, Elliott nám ponúka najúplnejšie odhalenie týchto proti-systémov, aké existuje.“ (zv. III, str. 716-718)
BIBLIOGRAFIA
Caringola, Robert. Seventy Weeks: The Historical Alternative. Springfield, MO: Abundant Life Ministries: 1991.
Chilton, David. The Days of Vengeance. Ft. Worth, TX: Dominion Press, 1987.
Elliott, E.B. Horae Apocalypticae (5. vydanie). London: Seeley, Jackson, and Halliday, 1862.
Froom, LeRoy Edwin. The Prophetic Faith of Our Fathers. Washington D.C.: Review and Herald, 1946.
Lockman, Vic. Who Stopped the Clock? The 70 Weeks of Daniel. Ramona, CA: Vic Lockman.
Ďalšia odporúčaná literatúra
The Present Reign of Jesus Christ - Robert Caringola, C/O Abundant Life Ministries, 157 Park Central Square, Springfield MO. 65806
Study in Revelation - Howard Rand, Destiny Publishers, PO Box 177, Merrimac MA. 01860-0177
Studies in Daniel - Alan Campbell, New Beginnings, PO Box 228, Waynesville NC. 28786
A Flood of Light on the Book of Revelation John S. Fox, New Beginnings, PO Box 228, Waynesville NC. 28786
5. Horae Apocalypticae - E.B. Elliot, dostupné v knižniciach a online
6. Approaching End of the Age Gratton Guiness, dostupné v knižniciach a online
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára