Toto je veľmi vážne obvinenie voči komukoľvek, nehovoriac už o Všemohúcom. Verím však, že po preskúmaní dôkazov nezostane žiadna iná alternatíva, než vzniesť voči nemu takéto závažné obvinenie a patrične ho potrestať. Nakoniec - ak sa dopustil takéhoto závažného zločinu, prečo by sa s ním malo zaobchádzať inakšie než s kýmkoľvek iným? Obvinenie z tohto zločinu podvodu bolo vznesené množstvom ľudí, takže je načase, aby sme obvinenia spísali a predvolali Ho, aby im čelil.
Pred vznesením obvinenia z podvodu, pozrime sa, čo vlastne znamená výraz "podvod". K tomu použijeme The World Book Encyclopedia, 1971, zväzok 7, strana 421:
"PODVOD je zámerná nepravda alebo nepoctivá schéma, použitá na získanie zámernej a nespravodlivej výhody voči druhej osobe alebo skupine osôb. Skutočný podvod zahŕňa prípady zlej interpretácie, navrhnutej špecificky na podvádzanie iných ... Skutočný podvod zahŕňa niečo vyslovené, vykonané, prehliadnuté osobou so zámerom pokračovať v tom, o čom vie, že je podvod alebo zavádzanie. Nepriamy podvod zahŕňa skuky alebo slová, ktoré majú slúžiť k zavádzaniu iných ... Všeobecne môže osoba, ktorá je obeťou podvodu žalovať podvodníka a žiadať náhradu v objeme škôd, spôsobených podvodom, no musí byť shopná dokázať škody."
Aby sme zistili ako, kedy, kde a prečo Všemohúci údajne spáchal podvod, bude potrebné obsiahnuť rôzne právne zmluvy, ktoré s adamickým človekom uzavrel. Medzi tie patria tieto zmluvy: (1) Edenská, (2) Adamická, (3) Noachovská, (4) Abrahámovská, (5) Mojžišovská, (6) Palestínska, (7) Dávidovská, (8) Šalamúnovská a (9) Nová Zmluva. Nová Zmluva je zväzujúca právna dohoda, ktorou Všemohúci údajne spáchal podvod.
Mnohí sa dnes nazývajú "kresťanmi Nového Testamentu". Grécky výraz pre výrazy "testament" a "zmluva" sa v Strong's Concordance nachádza pod číslom 1242. Inými slovami, keď niekto tvrdí, že je "kresťanom Nového Testamentu" v skutočnosti hovorí, že je "kresťanom Novej Zmluvy". Tento grécky výraz (pod číslom 1242) je použitý 17-krát ako "zmluva" a 11-krát ako "testament". Výraz pre "testament" alebo "zmluvu" v (hebrejskom) Starom Testamente sa nachádza pod číslom 1285 - beriyth - a znamená presne to isté, čo v gréčtine "testament". Či ich chcete nazývať kontraktmi, zmluvami alebo testamentami, všetky majú niektoré rovnaké časti a sú zväzujúcimi právnymi inštrumentami. So slovom "testament" alebo "zmluva" sa v Novom Testamente zaobchádza podobne ako s záveťou u človeka. Aby bola záveť platná, musí jej zostavovateľ zomrieť. Preto, keď Mesiáš zomrel, postaral sa o svojich dedičov vo svojej záveti. Pokiaľ nie sú dedičia uvedení menovite, akákoľvek záveť je neplatná. Vo všetkých právnych kontraktoch, dohodách, kompaktoch, zmluvách, testamentoch alebo trustoch musia byť strany menované.
Pozrime sa teraz, koho Mesiáš menoval ako dedičov vo svojej poslednej vôli. V Starom Testamente môžeme túto informáciu nájsť u Jeremiáša 31:31 a v Hebrejom 8:8 v Novom Testamente:
Jeremiáš 31:31: „Hľa, prichádzajú dni", hovorí Jahveh, "a ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a domom Júdu.“
Hebrejom 8:8: „Hľa, prichádzajú dni", hovorí Jahveh, "a ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a domom Júdu.“
Budeme spochybňovať jeho poslednú vôľu, tvrdiac, že Vykupiteľ musel byť duševne nespôsobilý, keď ju zostavil, pretože nesúhlasíme s tým, kto sú jeho dedičia? Predpokladáte, že by sme mohli prepísať podmienky jeho Vôle, aby sa stretli s naším súhlasom? Pretože by to vyzeralo tak, že ak nie sme z Domu Izraela alebo Domu Júdu, nemáme žiadny právny nárok na jeho záveť.
Pozrime sa teraz na túto záležitosť z inej perspektívy. Povedzme, že osoba z rodiny niekoľkých bratov a sestier zistila, že ich pozostalý rodič ho zamýšľa vynechať zo závete. Povedzme, že táto osoba sa prešmykne do rodičovského domu, nájde záveť, založí ju do písacieho stroja, ktorý je schopný vymazať mená dedičov z papiera, a na ich miesto napíše svoje meno. Nebolo by to považované za podvod? Možno táto osoba má podstatné morálne právo byť menovaná v záveti, ale posledný z rodičov to takto nevníma. Opäť otázka: „bol by to podvod?“ Možno táto osoba vykonala pre svojich rodičov viac než iní, no opäť, bol by to podvod? Akokoľvek sa na to človek pozerá, je to otvorený podvod!
Aplikujme rovnakú situáciu na Mesiášov Testament, kde menoval ako dedičov Dom Izraela a Dom Júdu. Jestvovali stovky, tisíce, státisíce tých, ktorí sa snažili vymazať mená Domu Izraela a Domu Júdu a nahradiť ich "Nežidmi", "cirkvou", "kýmkoľvek" a "všetkými ľuďmi"!
Ich ospravedlňovaním je: hovoria, že "Boh" sa vzdal "Židov" a rozhodol, že ak nechceli byť "spasení", otvorí dvere "nežidom". Chudák starý "Boh" - nič nemôže vykonať správne. Čo teda Všemohúci podľa týchto rôznych pastorov vykonal? Údajne vymazal mená Domu Izraela a Domu Júdu zo svojej závete a nahradil ich "nežidmi", "cirkvou", "kýmkoľvek" a "všetkými ľuďmi". Vidíme teraz, prečo "Boh" musí byť obvinený a súdený za podvod? Nuž, ak človek nemôže veriť "Bohu", že dodrží svoje Slovo, komu sa potom dá veriť?
Ak Dom Izraela a Dom Júdu boli skutočnými dedičmi v záveti, zdalo by sa, že máme celkom dobrý prípad proti Všemohúcemu v súdnom procese pre podvod ohľadom zámeny mien v záveti. Zaujímalo by ma, o akú sumu sa v Dom Izraela a Dom Júdu v takomto prípade môžu súdiť? Ak by som mal byť advokátom pre Izraela a Júdu alebo pre "Boha, vybral by som si Izraela a Júdu, pretože "Boh" má v tomto prípade len malé resp. žiadne šance.
To nás privádza k ďalšej ošemetnej situácii: pretože ak môže byť záveť Novej Zmluvy porušená zmenou mien daných dedičov, potom môžu byť taktiež porušené predtým zmienené Zmluvy - od Adama po Mesiáša. Ak je tomu tak, prečo sa Všemohúci vôbec unúval dohadovať zmluvy? Aké dobro je v Novom Testamente, keď ho "hocikto" môže porušiť a tvrdiť, že má právo na jeho obsah? Ak "hocikto" je právoplatným dedičom, Nový Testament by nebol potrebný. Ako by ste sa cítili, ak by ste boli v záveti menovaní dedičmi, no súd by určil za dediča "hocikoho"? No to je presne to, čo kňazský stav v cirkvách činí s Novým Testamentom, vytvárajúc z neho takto falošný dokument.
Je nutnosťou, aby sme zdôraznili ešte jeden významný fakt: Ak Nová Zmluva/Testament bol odkázaný Domu Izraela a Domu Júdu, aké právo majú iné strany na tento nárok? Je to jasné, nemajú žiadne právo!
KONTEXT
Teraz, keď sme identifikovali Dom Izraela a Dom Júdu ako pravých dedičov v kontexte Nového Testamentu, pouvažujme nad niektorými inými subjektami, ktoré ho "obklopujú". Ak si v slovníku vyhľadáte výraz "kontext" nájdete, že znamená "slová obklopujúce slovo alebo frázu". Inými slovami, Nový Testament odkazuje na Dom Izraela a Dom Júdu a všetky ďalšie Písma musia "obklopovať" alebo zapadať do tohto konceptu. Pozrime sa na niektoré z týchto Písem:
Skutky 2:21: "A každý, kto vzýva Jahveho meno, bude zachránený."
Podľa pravidla, že Nový Testament musí do toho zapadať alebo to "obklopovať", musí to platiť len na Dom Izraela a Dom Júdu. Čokoľvek iné je kriminálny podvod!
Skutky 17:26: "A vytvoril z jednej krvi každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu, a vymedzil ustanovené časy a stanovené hranice ich bývania."
Aj tu, aby sme boli v kontexte, toto musí platiť len pre Dom Izraela a Dom Júdu. Z prvého čítania to takto nemusí vyznievať, no musíme vziať do úvahy pasáž zo Starého Testamentu, z ktorého je tento verš odvodený:
Deuteronomium 32:8: „Keď Najvyšší dával národom dedičstvo, keď oddeľoval Adamových synov, jedného od druhého, stanovil hranicu národom, so zreteľom na počet synov Izraela.“
Keď sa v Skutkoch 17:26 hovorí: "A vytvoril z jednej krvi každý ľudský národ", nehovorí sa tu o všetkých ľuďoch na zemi, ale o adamických Izraelitoch Domu Izraela a Domu Júdu. Ak by boli všetci ľudia potomkami Adamovými, prečo by bolo potrebné stanoviť hranice na zabezpečenie segregácie Izraela a Júdu od ostatných ľudí? Keď Skutky 17:26 hovoria o všetkých národoch (ethnos/goy), že sú z jednej krvi, kontextuálne to znamená, že národy Izraela a Júdu sú z rovnakej krvnej línie. Tu znova, aplikovanie "všetci ľudia" na niekoho iného než Dom Izraela či Dom Júdu je zločinom! Áno, zločinom! Skutky 11:18: "... Teda Jahve aj ľuďom z národov poskytol pokánie, ktoré vedie k životu."
Termín "národy" je nešťastným prekladom, a stal sa jednou z najväčších prekážok k nášmu chápaniu Biblie. V skutočnosti ide o grécky výraz "ethnos", z ktorého odvodzujeme dnešné "etnikum" (pozrite si svoj slovník). Latinský výraz "gentile" je nesprávne aplikovaný a spôsobuje iba zmätok, keďže môže odkazovať na Izraelitu alebo non-Izraeltu v rámci kontextu jednotlivca. V Strong's Concordance je tzv. výraz "národy" (grécky ethnos) pod číslom 1484, pričom jeho význam môže byť (1) rasa, (2) kmeň, (3) pohania, (4) národ a (5) ľud; každé aplikované vo svojom zodpovedajúcom kontexte. Protipólom v hebrejčine je výraz s číslom 1471 "goy", prekladané v Genesis 17:4,5 ako "národy", kde Jahve prisľúbil Abrahámovi: "... budeš otcom mnohých národov (goy)". Zodpovedajúcim kontextom by potom boli "národy", ako väčšinou (no nie v každom prípade) V Novom Testamente, keď slovo "národ" je použité, odkazuje na 12 kmeňov Izraela! Opäť, dávať nie izraelské mená "národov" do jeho závete je zločinom! Naznačuje váš pastor, že "Boh" spáchal podvod? Prečo sa ho nespýtate!
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára