V prvej kapitole Matúša, prvých 17 veršoch, nachádzame tzv. „knihu pôvodu Ježiša Krista" (podľa Prekladu Nového Sveta Svätých Písem, ktorý budeme pri preklade tohto článku používať – pozn. prekladateľa). Začína u Abraháma a pokračuje menovaním všetkých potomkov Júdu skrz Dávida až po Jakuba, ktorý počal Jozefa, Máriinho manžela. Prvý dojem, ktorý človek z tejto genealógie získa je: Čo má Jozef, Máriin manžel, do činenia s Ježišom Spasiteľom, keď ten sa mal narodiť z panny. Ak Jozef nie je pokrvným otcom Ježiša, prečo vôbec zaberá spomínať jeho genealogické dáta? Ide o veľmi dlhý a komplikovaný príbeh, ktorý dúfam vysvetlím pred koncom tejto krátkej brožúrky. Aby som ušetril miesto, najprv prezentujem skrátenú schému tejto genealógie, ako je prezentovaná v Matúšovi 1:1-16 a Lukášovi 3:23-38:
Matúš 1:1-16
Abrahám – Izák - Jakob - Júda - Perec - Checron - Ram – Amminadáb – Názon - Salmón - Boáz – Obéd – Izai – Dávid* – Šalamún* - Rechoboám* - Abijah* - Asa* - Jehošafat* - Jehorám* - Uzzijah* - Jotám* - Achaz* - Ezechiáš* - Manaše* - Amon* - Joziáš* - Jekonjah* - Šealtiel? - Zorobábel? - Abiud – Eljákim – Azor – Cadok – Achim – Eliúd – Eleazár – Mattan – Jakob – Jozef, Máriin manžel (* označuje 15 kráľov, ? nie rovnaký ako Šealtiel alebo Zorobábel, syn a vnuk Neriho, ako nižšie v Lukášovej genealógii)
Lukáš 3:23-38
Jahveh – Adam – Set – Enoš – Kainan – Malhalalél – Járed – Enoch – Matuzalem – Lámech – Noach – Sem – Arpachšad – Kainan – Šelah – Eber – Péleg – Reu – Serúg – Náchor – Térach – Abrahám – Izák – Jakob – Júda – Perec – Checron – Arni – Amminadáb – Názon – Salmón – Boáz – Obéd – Izai – Dávid* – Nátan – Mattat – Menn – Mele – Eljákim – Jonam – Jozef – Judáš – Simeon – Lévi – Mattat – Jorim – Eliezer – Jesus – Er – Elmadam – Kosam – Addid – Melchi – Nerei – Šealtiel – Zorobábel – Rés – Joanan – Jód – Jozech – Semein – Mattatiáš – Maat – Naggai – Esli – Náhum – Ámos – Mattatiáš – Jozef – Jannai – Melchi – Lévi – Mattat – Héli - Jozef (* označuje iba jedného kráľa, Dávida, ? nie rovnaký ako Šealtiel alebo Zorobábel, syn a vnuk Jekonjaha, ako v Matúšovej genealógii. Meno Zorobábel je podľa skutočných zápisov z Dáriovej doby v Babylone všeobecným a často používaným)
K tejto poslednej genealógii Márie Pictorial Bible Dictionary z vydavateľstva The Southwestern Company podáva na strane 514 nasledujúci komentár:
(Mária) žila až do apoštolskej periódy, kým Jozef, zdá sa, zomrel pred ukrižovaním Ježiša, pretože niet o ňom zmienky od incidentu s Ježišom v chráme vo veku 12 rokov, a Mária mohla povedať tento príbeh ranným vodcom cirkvi, vrátane Lukáša. Mária bola „príbuznou" Alžbety, matky Jána Krstiteľa (Lukáš 1:36), no presná povaha tohto vzťahu je neistá. Lukáš rozpráva príbeh o Ježišovom zrode z pohľadu Márie, opisujúc jej panenský strach (Lukáš 1:26-35), jej pieseň chvály Jahvemu pre priazeň voči nej ako matke Mesiáša (Lukáš 1:39-55). Matúš, na druhej strane, rozpráva tento príbeh z pohľadu Jozefa, opisujúc jeho reakciu, keď zistil, že Mária čaká dieťa, jeho odhodlanie čo najviac ju ochrániť pred hanbou a potupou, jeho poslušnosť voči Jahveho príkazu, aby si vzal Máriu, jeho odchod s Máriou a Ježišom do Egypta v úteku pred hnevom Heroda. Tieto dva príbehy spolu dokonale harmonizujú a presne do seba zapadajú.
ZASNÚBENIE MÁRIE A JOZEFA
The Wycliffe Bible Commentary hovorí na strane 932 následovné:
Medzi Júdejcami sa manželské sľuby vyslovovali pri zásnubách, a na ich ukončenie sa vyžadoval rozvod. Zvyk nariaďoval interval, zvyčajne rok, predtým, ako mohla nevesta začať bývať v dome svojho manžela a mohlo byť naplnené fyzické spojenie. Počas tohto intervalu bolo zistené Máriino tehotenstvo, čo bola okolnosť zvyčajne postihovaná smrťou (Deuteronomium 22:23,24). Mária zrejme nevysvetlila svoju situáciu Jozefovi, ale zvolila si nechať túto delikátnu záležitosť v Jahveho rukách. Ťažko by mohla očakávať, že Jozef bude akceptovať jej tvrdenie bez nejakej božskej autentifikácie.
Adam Clarke's Commentary on the Bible, Abridged by Ralph Earl, komentuje na strane 766 takto:
Vydaná za Jozefa. Výraz označuje predošlý manželský súhlas, ku ktorému sa vzájomné strany zaviazali, bez ktorého nebola medzi Júdejcami zosobášená žiadna žena. Predtým, ako boli spolu. Žena žila istý čas vo svojom vlastnom alebo otcovom dome, a všeobecne prešiel nejaký čas, než odišla do domu svojho muža. Deuteronomium 22:7, Sudcov 14:7-8. Medzi júdskymi Izraelitmi sobáš, aj keď nedošlo k naplneniu manželstva, bol považovaný za dokonale zákonný a záväzný na oboch stranách; preto porušenie tohto kontraktu bolo považované za cudzoložstvo a trestané rovnakým spôsobom (Deut. 22:25-28). Bola nájdená s dieťaťom. Jej situácia bola najúzkostlivejšia a najpotupnejšia, akú si možno predstaviť. Nič okrem plného vedoma alebo jej vlastnej integrity a najsilnejšej dôvery v Jahveho ju mohlo podporiť v takýchto ťažkých podmienkach, keď bola v stávke jej reputácia, česť a jej život. Nie sme informovaní o tom, aká konverzácia prebehla medzi ňou a Jozefom ohľadne tohto objavu; no problém ukazuje, že to preňho nebolo dostačujúce, ani ju nemohol považovať za svoju ženu, dokiaľ Jahveh neposlal svojho anjela, aby predniesol najjednoznačnejšie svedectvo o Panninej nevine. (Protevangelion 10:1-10 zaznamenáva Jozefovu reakciu na tento objav) ... Mohol využiť zákon, Deut. 22:23-24 a nechať ju ukameňovať na smrť.
Späť k The Wycliffe Bible Commentary, strana 932:
Jozef ukončil periódu zasnúbenia vzatím Márie do svojho domu, takže Ježiš pri narodení bol jeho legitímnym synom a dedičom trónu. Avšak pred pôrodom s ňou nemal sexuálny styk.Ani „kým" ani „prvorodený" (Mat. 1:25) nemusí nutne naznačovať, čo sa udialo potom. Avšak človek by prirodzene predpokladal, že by nasledoval normálny vzťah manželstva, pokiaľ však človek nechce obhajovať pokračujúce panenstvo Márie. Matúš k ničomu takému neinklinuje.
JEKONJAHOVA KLIATBA
Aby sme pochopili, čo bola Jekonjahova kliatba a čoho sa týkala, budem citovať z Believer's Bible Commentary autora Williama MacDonalda, strana 1204:
Zaujímavá je tiež zmienka o kráľovi menom Jekoniah. V Jeremiášovi 22:30 Jahveh vyslovil tohto muža preklial:
Toto povedal Jahveh: „Zapíšte toho muža ako bezdetného, ako telesne schopného muža, ktorý nebude mať počas svojich dní nijaký úspech; veď z jeho potomstva nebude mať úspech nikto, kto by sedel na Dávidovom tróne a ešte panoval v Judsku."
Ak by mal byť Ježiš skutočným synom Jozefovým, musel by byť postihnutý touto kliatbou.
No musel byť legálnym synom Jozefa, aby zdedil právo na Dávidov trón. Problém bol vyriešený zázrakom panenského počatia: Ježiš bol legálnym dedičom trónu skrze Jozefa. Bol skutočným Synom Dávidovým skrze Máriu. Kliatba Jekonjahova nepadla na Máriu ani na jej dieťa pretože nepochádzala z Jekonjaha.
Ohľadne ďalšej referencie z Jeremiáša 22:24-30 týkajúcej sa Jekonjahovej kliatby, budem citovať z Believer's Bible Commentary autora Williama MacDonalda, strana 1011:
Proroctvo proti kráľovi Jehoiachinovi ... Konjah (taktiež zvaný Jekonjah a Jehoiachin), štvrtý [syn] kráľ[a] [Joziáša], bol zajatý Babylončanmi a zomrel v Babylone. Žiaden z jeho potomkov nesedel na Dávidovom tróne. Žiadne Jekonjahovo potomstvo nenastúpilo po ňom na trón. Jeho nástupca, Zedekiáš, posledný júdsky kráľ, bol jeho strýkom. Charles H. Dyer komentuje: Toto proroctvo taktiež pomáha vysvetliť Ježišove genealógie v Matúšovi 1 a Lukášovi 3. Matúš prezentuje legálnu líniu Ježiša skrz jeho nevlastného otca, Jozefa. Jozefova línia však pochádza od Šealtiela, ktorý bol synom Jehoiachina (Jekonjaha, Matúš 1:12, citované z 1. kronickej 3:17) Ak by bol Ježiš fyzickým potomkom Jozefovým a nebol zrodený z panny, bol by diskvalifikovaný ako Kráľ Izraela. Lukáš prezentoval fyzickú líniu Ježišovu prostredníctvom Márie, ktorá pochádzala od Dávida prostredníctvom línie jeho syna Nátana (Lukáš 3:31). Touto cestou nebol Ježiš pod vplyvom "kliatby" Jehoiachina.
V tomto bode je dôležité si všimnúť, že Jekonjahova kliatba nepadla na Zedekiáša či jeho dcéry, ktoré nakoniec šli do Írska. Ako Jekonjahov strýko bol Zedekiáš o generáciu starší. Aby sme rozviedli tieto dve pasáže, budem citovať z The International Bible Commentary autora F. F. Bruce, strana 1122:
Ľudsky povediac, Ježišov nárok na dávidovský trón závisel nad ochotou Jozefa, legálneho dediča, akceptovať ho ako svojho syna. Z tohto dôvodu Matúš podáva iba Jozefovu verziu príbehu ... Tu poznamenajme, že okrem božskej aktivity pri počatí, narodenie Ježiša bolo úplne normálne. Nebol počatý pred Máriiným sobášom; zasnúbenie bolo legálne manželstvom.
Vrátiac sa späť k opätovnej citácii z Believer's Bible Commentary autora Williama MacDonalda, strana 1204:
Táto (Matúšova) genealógia podáva legálny pôvod Ježiša ako Kráľa Izraela; genealógia v Lukášovom evanjeliu podáva jeho priamy pôvod ako Dávidovho Syna. Matúšova genealógia sleduje jeho kráľovskú líniu od Dávida cez jeho syna, Šalamúna, ďalšieho kráľa; Lukášova genealógia sleduje krvnú líniu od Dávida cez ďalšieho syna, Nátana. Táto genealógia končí Jozefom, ktorého adoptovaným Synom bol Ježiš, genealógia v Lukášovi 3 pravdepodobne podáva rodokmeň Márie, ktorej Ježiš bol skutočným synom. Milénium predtým, Jahve učinil bezpodmienečnú dohodu s Dávidom, prisľúbiac mu kráľovstvo, ktoré bude trvať naveky a neustále vládnucu líniu. (Žalmy 89:4, 36, 37) ... Ježiš zjednotil vo svojej Osobe jediné dva základy pre svoje nároky na trón Izraela (legálny a priamy) ...
Citujúc teraz z Commentary On The Whole Bible autorov Jamiesona, Fausseta a Browna, strana 881:
No tu je dôsledne prehlásené, že Jozef nebol prirodzeným, ale iba legálnym otcom nášho Majstra. Jeho narodenie z panny bolo známe iba pár ľuďom; ale uznaný pôvod jeho legálneho otca od Dávida mu zabezpečoval, že pôvod samotného Ježiša od Dávida by nemal byť nikdy spochybňovaný.
Ak sa vrátite ku genealogickým schémam v na začiatku, všimnete si, že v Jozefovej línii sa nachádza 15 kráľov, kým v Máriinej iba jeden, ktorým je samotný kráľ Dávid.
ĎALŠIE INFORMÁCIE O MÁRIINOM RODOKMENI
V Lost Books of the Bible and The Forgotten Books of Eden, v „Evanjeliu o pôrode Márie", počnúc stranou 17 a pokračujúc po stranu 24, sa nachádza viac informácií o Máriinom rodokmeni. V kapitole 1, verš 2 menuje Joachima ako Máriinho otca a Annu ako Máriinu matku. Máriin otec bol v skutočnosti nazývaný štyrmi menami: Heli, Eli, Heliachim a Joachim. Túto informáciu môžete nájsť v Adam Clarke's Commentary, skrátené Ralphom Earlem, strany 863 a 864. No v tomto bode chcem vám priniesť ďalšie informácie o Máriinej matke, Anne.
MÁRIINA MATKA ANNA
Túto informáciu nachádzam v knihe St. Joseph of Arimathea At Glastonbury, dodatok 3, strany 155-157:
„Príbuzenstvo Svätej Rodiny." – Väčšinu ľudí prekvapí informácia, že v English College of Arms, v heraldickom úrade (Heralds' Office) sa nachádza rodokmeň Krista a jeho príbuzných začínajúci u Adama, v grafickej i písomnej podobe. Rodokmeň bezprostrednej rodiny nášho Pána je prekvapujúci. Je zvláštne ho u nájsť. Ide o zvitok 33, skrinka 26 (Roll 33, box 26). Záujem sa sústreďuje na sv. Annu a jej sestru Bianku. Anna mala troch manželov: najprv. Joachima, s ktorým mala Požehnanú Pannu Máriu; potom Kleofáša, s ktorým mala ďalšiu Máriu, ktorá si vzala Alfea a ktorá bola matkou sv. Jakuba Menšieho, Simeona (sv. Šimon), sv. Júdu alebo Tadeáša a Jozefa Barsabu, ktorí sú všeobecne zvaní „Bratia nášho Mesiáša", činiac ich takto bratrancov z druhého kolena. Je veľmi zaujímave, že tretí manžel, pripisovaný Anne je Salome (čo je zvyčajne ženské meno). S ním mala tretiu Máriu, a je rovnako prekvapujúce, že táto si údajne vzala za manžela Zebedea a bola matkou sv. Jána a sv. Jakuba, ktorí týmto taktiež boli bratrancami nášho Spasiteľa z druhého kolena. Bianca, sestra sv. Anny, mala dcéru Halsbert (Alžbeta), ktorá sa vydala za Zachariáša a ktorá bola matkou sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol takto bratrancom nášho Spasiteľa, ako je to uvedené v Biblii. Zjavne existovala akási tradícia ... že sv. Ján a sv. Jakub boli bratrancami nášho Mesiáša z druhého kolena a že títo „bratia" boli v skutočnosti bratrancami ...
No človek musí zaznamenať, že rozprávanie rovnakého zvitku ukazuje trochu odlišný rodokmeň. Z „bratov" nášho Mesiáša činí nevlastných bratov, sv. Mária (nie sv. Anna) si po smrti sv. Jozefa zobrala Kleofáša. Sv. Anna má iba dve dcéry Márie, za manželov iba Joachima a Salomeho, no sv. Ján a sv. Jakub, synovia Zebedeovi a Máriini, sú stále bratrancami nášho Spasiteľa z druhého kolena...
V Harl. MMS v Britskom múzeu, 38-59, f. 193b, sa nachádza rodokmeň Požehnanej Panny Márie a sv. Jozefa od Dávida, činiac z Heliho, otca Požehnanej Panny, a Jakoba, otca sv. Jozefa, bratov, tak činiac zo sv. Márie a sv. Jozefa bratrancov. (Poznámka: Vieme, že Mattan bol otcom Jakoba, Jozefovho otca; a Mattat bol otec Heliho, otca Márie; takže mohli byť príbuznými iba skrz spoločnú matku Jakoba a Heliho, týmto neprenášajúc Jekonjahovu kliatbu na Ježiša.) ... No okrem tohto pokusu zrovnať biblické genealógie činiac z Požehnanej Panny a sv. Jozefa príbuzných z prvého kolena, činí Jozefa z Arimathey ich spoločného strýka, a jeho dcéru Annu príbuznú Požehnanej Panny ...
... Ďalší MS. v Jesus College, MS. 20, činí z Anny matku Penardiny (čo znie ako cornwallské meno), ktorá sa vydala za kráľa Leara, a ktorá bola matkou Brana Požehnaného a starou matkou Caractaca, týmto spájajúc Svätú rodinu so starobylou britskou kráľovskou rodinou ...
Aby sme to všetko zosumarizovali, MS. z Heralds' College osvetľuje vzťah tejto malej skupiny Ježišových nasledovníkov, ktorá zmenila dejiny sveta. Harlejský MS. podporuje tvrdenie, že Jozef z Arimathey bol strýkom Požehnanej Panny, a činí zo sv. Jozefa a sv. Márie príbuzných z prvého kolena a z neho ich spoločného strýka. Taktiež tvrdí, že Jozef z Arimathey mal dcéru Annu, nazývajúc ju sesternicou Požehnanej Panny Márie.
Pre ďalšie informácie a ďalší segment v príbehu Anny, matky Márie, pokračujem na strane 63 rovnakej knihy:
Anna sa narodila v Cornouaille z kráľovskej krvi. Kvôli brutálnemu zaobchádzaniu zo strany žiarlivého manžela, keď bola tehotná, utiekla k moru; anjel spôsobil, že vošla do lode, a preplavila sa do Ázie, do Jaffy, kde pristála, a odtiaľ došla k Nazaretu. Tu porodila malé dievčatko, ktoré pomenovala Mária. Keď mala (Mária) pätnásť rokov, vydala sa za tesára menom Jozef, a Anna sa potom modlila k Jahvemu, aby ju vzal späť do Cornouaille. Rovnaký anjel ju previedol cez vlny. Anna zistila, že jej manžel zomrel, rozdelila svoj majetok medzi jeho vazalov...
S touto genealógiou môžete jasne vidieť, že Mária bola Alžbetinou sesternicou z prvého alebo druhého kolena, že Mária, zo strany svojej matky, bola z kmeňa Léviho. To je dôležité, pretože Ježiš mal byť nielen „prirodzeným" a „legálnym" synom Dávida, bol taktiež prirodzeným synom Léviho. To ho kvalifikovalo k pozícii kňaza i kráľa. Nikdy predtým takáto kombinácia udalostí nevyústila v zrodenie takejto unikátnej osoby! Aj keď bol zrodený, aby sa stal kráľom, musel byť takto korunovaný. Je však zaznamenané, že začal zastávať úrad kňaza vo veku cca 30 rokov, Lukáš 3:23.
JEŽIŠ SA NARODIL AKO KRÁĽ VEČNÉHO KRÁĽOVSTVA
Keď Dávid zasadol na trón, jeho trón mal existovať naveky a vždy na ňom mal byť jeden z jeho potomkov. V Písme o tom existujú stovky odkazov. Podľa biblickej histórie dávidovský trón alebo niekto, kto by ho okupoval, neexistoval v Palestíne po obdobie približne 600 rokov. Počas tejto periódy Júda bol postupne vazalským štátom pod vládou iných mocností a Dávidov potomok nikdy neprevzal trón ako taký. Je evidentné, že za Dávidovým trónom sa musíme pozrieť niekde inde. Ak viac neexistoval Dávidov Trón, na ktorom by Ježiš sedel, celá jeho genealógia narodenia, misia, smrť a vzkriesenie boli zbytočné.
ZMLUVA SOLI
2. Kronická 13:5 hovorí o Ježišovom sľube Dávidovi ako o „zmluve soli":
Či nemáte vedieť, že sám Jahveh, Boh Izraela, dal Dávidovi kráľovstvo nad Izraelom na neurčitý čas, jemu a jeho synom, zmluvou soli?
The International Bible Commentary autora F. F. Bruceho, strana 468:
Zmluva soli bola večnou zmluvou, ktorá nemohla byť zrušená (Num. 18:19, Lev. 2:13).
Tento odkaz na večnú vládu dávidovskej dynastie je nezávislou od (kníh) Samuela a Kráľov.
(Skrátená) Adam Clarke's Commentary, strana 154 a 191 hovorí ohľadom soľnej zmluvy následovné:
„Je to zmluva soli". To jest, neporušiteľná večná zmluva. Ako „soľ" bola pridaná do rôznych druhov kusov jedla, nielen aby im dodala chuť, ale na zabránanie hniloby, stala sa emblémom neporušiteľnosti a permanentnosti. Z tohto dôvodu „zmluva soli" označuje večnú zmluvu. ... Soľ bola protikladom kvasu pretože zabraňovala hnilobe a označovala čistotu a neustálu vernosť ... Je nazvýaná „soľou zmluvy tvojho El", pretože ako je soľ neporušiteľná, rovnako neporušiteľná bola zmluva učinená s Abramom, Izákom, Jakobom a patriarchmi vo vzťahu k vykúpeniu (izraelského) sveta inkarnáciou a smrťou Ježiša.
Commentary On The Whole Bible, Jamieson, Fausset a Brown, strany 86 a 126:
... Žiaden príkaz v celom zákone nebol posvätnejšie dodržiavaný než táto aplikácia soli ... Ide o všeobecnú frázu medzi orientálnym ľudom, ktorý považuje jedenie soli za prísahu vernosti, zväzujúcu ich v zmluve priateľstva.
JAHVEH ZACHOVAL DÁVIDOV TRÓN
Aj keď Dávidov trón v Palestíne neexistoval po dobu približne 600 rokov, počas inter-testamentnej periódy, bol nažive v Írsku a Jahve dodržiaval svoju zmluvu soli s Dávidom. Jekonjahova kliatba nebola na Zedekiašovi a jeho potomkoch, aj keď Nebuchadnezzar zabil všetkých jeho synov, ktorí boli schopní nastúpiť na trón. No v Izraeli môžu dcéry nastúpiť na trón, pokiaľ neexistuje žiaden žijúci mužský dedič (Numeri 27:6-11). Jeremiáš vzal dve Zedekiášove dcéry do novej krajiny. Izaiáš 37:31 prorokuje, že
... tí, čo uniknú z judského domu, tí, ktorí zostanú, istotne dolu zakorenia a hore ponesú ovocie.
OBNOVENIE DÁVIDOVHO TRÓNU NA OSTROVOCH
Zámerne napísané vo forme hádanky podobenstva, aby to chápalo iba zopár, Dávidov Trón bol premiestnený do Írska (Ezechiel 17:22-24):
22 Toto povedal Zvrchovaný Pán Jahveh: „Ja sám tiež vezmem a zasadím niečo z povýšeného vrcholku cédra (kráľovská rodina); z vrcholku jeho prútikov odtrhnem jeden krehký (dcéru) a sám (ho) presadím na vysoký a povýšený vrch (ostrovy). 23 Presadím ho na vrch výšiny Izraela a istotne vyrastú ratolesti (rodinné vetvy) a ponesie plody a stane sa majestátnym cédrom (silným rodokmeňom). A naozaj sa budú pod ním zdržiavať všetci vtáci s akýmikoľvek krídlami („Židia" a iné rasy); budú sa zdržiavať (infiltrovať) v tieni jeho listov (vlády). 24 A všetky poľné stromy (všetci ľudia) budú musieť poznať, že ja, Jahveh, som ponížil vysoký strom (Perecova kráľovská línia), vyvýšil nízky strom (Zerachova kráľovská línia), usušil strom s miazgou (Perecova kráľovská línia) a priviedol do kvetu suchý strom (Zerachova kráľovská línia). Ja, Jahveh, som vyriekol a urobil som (to)."
Nie skôr Jeremiáš prišiel do Írska s Teou Tephi (Zedekiášova dcéra Perecovej kráľovskej rodiny), aby pripravil jej svadbu s Eochaidhom, Heremonnom, princom z Tuatha de Danaan zo strany jeho matky a priamym potomkom Fenesie Farsa, a tak z línie Zeracha, dvojčaťa Pereca z kráľovskeho Domu Júdovho, týmto zjednotiac kráľovský Dom Perecov a kráľovský Dom Zerachov.
DAVIDOVA VLÁDA NAD CELÝM IZRAELOM, NIELEN NAD JÚDOM
Ak by Ježiš získal Korunu pri svojom prvom príchode, bol by kráľom iba Júdu. Ak by mal prevziať Korunu nad celým Izraelom, musel by putovať do Británie, zosadiť momentálneho kráľa, pretože nemohli existovať dvaja králi na rovnakej pozícii v rovnakom čase. Ak by sa stal kráľom v tom čase, musel by zosadiť Heroda. Ak by nastúpil na Herodovo miesto, stal by sa vazalom pod rímskou vládou, a Ježiš nikdy nebude poddaným akémukoľvek pozemskému kráľovi! Keď sa ho Pilát opýtal, či je Kráľom, Ježiš odpovedal (Ján 18:36):
Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali...
Vieme, že tento boj sa pri Prvom príchode neuskutočnil, a odvtedy sa neuskutočnil. Vieme, že Ježiš nezískal žezlo od „židovského" národa, keďže boli pod rímskou nadvládou, keď sa narodil, a štyridsať rokov po svojej smrti boli ešte stále pod rovnakou nadvládou. Ak bol Prvý príchod jeho príchodom Šílo, potom biedne neuspel, pretože ľudia sa k nemu nezhromaždili, ako bolo prorokované v Genesis 49:10. Pre Izraelitov by bolo nemožné zhromaždiť sa k nemu, pretože boli roztrúsení po Európe od Čierneho mora po Britské ostrovy. Jahveh vyhlásil: „Júda je môj Zákonodarca." Podľa akceptovanej evidencie Júda ako Zákonodarca odišiel z národa 588 rokov predtým, ako sa objavil Ten akceptovateľný, aby sa nakoniec stal Šílom, týmto zanechajúc nepremostenú priepasť času, ktorá nemohla byť len tak ľahko pokrytá. Všetci, ktorí tvrdia, že Ježiš už prišiel ako Šílo sú nútení uchýliť sa k neospravedlniteľnému prekrúcaniu Písma, aby zaplnili túto medzeru 588 rokov od zvrhnutia Zedekiáša do času nášho Vykupiteľa .
DÁVID MAL KRAĽOVAŤ NAD CELÝM IZRAELOM
V 1. Kráľov 8:25 je zaznamenané:
Z tvojich nebude odrezaný muž spredo mňa, takže by nesedel na izraelskom tróne...
Žalm 89:35-37 hovorí:
35 Raz som prisahal vo svojej svätosti, Dávidovi nebudem luhať. 36 Jeho semeno bude až na neurčitý čas a jeho trón ako slnko predo mnou. 37 Ako mesiac bude pevne založený na neurčitý čas a (ako) verný svedok na oblohe.
Jeremiáš 33:17, 18:
17 Veď toto povedal Jahveh: „V Dávidovom prípade nebude odrezaný muž tak, aby nesedel na tróne domu Izraela. 18 A v prípade kňazov, Lévitov, nebude predo mnou odrezaný muž tak, aby nepredkladal úplnú zápalnú obeť a neprinášal dym s obilnou obeťou a nepredkladal obeť navždy.
PRI PRVOM PRÍCHODE SA STAL KŇAZOM, NO NIE KRÁĽOM
Z horeuvedeného verša 18 sa zdá, že by bolo stále potrebné, aby kňazi zabíjali zvieratá a prinášali obete. Kým zvieracie obete boli zrušené, obeť je stále nutná, keďže kňazstvo bolo delegované na Ježiša v Prvom príchode. V skutočnosti sa stal kňazom i obeťou, keďže obetoval sám seba ako Baránka. Do doby jeho Kňazstva bolo levitské kňazstvo udržiavané neporušené.
Ako dôkaz citujem Hebrejom 7:15-17:
15 A je stále viac jasnejšie, že prichádza iný kňaz, podobný Melchisedekovi 16 a ten (kňaz) sa ním nestal podľa zákona, prikázaní, ktorý závisí od tela, ale podľa moci nezničiteľného života, 17 lebo vo svedectve sa hovorí: „Ty si kňazom navždy podľa spôsobu Melchisedeka."
Existuje možnosť, že Ježiš zdedil kňazstvo legálne pri smrti Jána Krstiteľa skrze Zachariáša. Ako som uviedol, Mária, Ježišova matka, bola príbuznou Alžbety, ktorá bola z kmeňa Lévi. Ak bolo pre Ježiša potrebné získať legálnu kráľovskú líniu skrze Jozefa, je iba odôvodnené, že legálne zdedil kňazstvo podobným spôsobom.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára