Spájanie kresťanskej rodiny s pôdou

Pastor Dan Gayman

„Beda tým, ktorí pripájajú dom k domu a tým, ktorí pripájajú pole k poľu, až niet už mieta a musíte bývať celkom sami uprostred krajiny!“ (Izaiáš 5:8)

Vyzývať kresťanské rodiny k spojeniu s pôdou sa môže zdať v našej dobe trochu zbytočné. Viac než 90 percent americkej populácie dnes žije v urbanizovaných oblastiach našej krajiny, väčšina detí dnes rastie s pohľadom na asfalt, než na zeminu. Počiatkom 20. storočia to bolo opačne, okolo 90 percent nášho ľudu prebývalo vo vidieckych oblastiach a malých komunitách, zvyšok sa tlačil v urbanizovaných, industriálnych oblastiach krajiny. S prechodom do 21. storočia sme národom mestských obyvateľov a nič nenaznačuje, že sa to zmení. Američania sú dnes po niekoľko generácií odlúčení od fárm, ktoré kedysi zrodili americkú populáciu.

Našťastie pre kresťanský zvyšok, láska k pôde sa nestratila úplne. Rastúci počet ľudí sa chce vrátiť na starú farmu či vykolíkovať svoje vlastné bývanie na pôde, ktorá nemá žiadne skutočné spojenie s minulosťou ich rodiny. Cesta cez vidiek Ameriky rýchlo odhalí, že väčšina starých farmárskych domov,ktoré ešte stále stoja a dajú sa opraviť, boli predané rodinám, ktoré chcú vyviesť svoje deti mimo miest, na vidiek. Aj keď tieto malé parcely pozostávajú len z domu, možno starej sýpky či pár hospodárskych budov a pôdy, postačujúcej na založenie záhrady či sadu, títo ľudia sú tak blízko pôvodnej farme, ako sa väčšina ľudí kedy dostane.

Pár rodín malo šťastie, že farmu svojho detstva zdedili. Návrat tam, kde človek vyrastal a hrával sa ako dieťa, je pre mnohých Američanov skutočným vzrušením. Tieto staré, súkromne vlastnené farmy boli z väčšej časti pohltené buržoáznymi farmárskymi konglomerátmi, ktoré dodnes pohltili stovky a tisíce akrov pôdy. Prezieravý a múdry sa pokúsi udržať si rodinnú farmu a pri bráne umiestni ceduľu „Nie na predaj“. Rodiny, ktoré si dokázali udržať rodinnú farmu môžu s istotou chváliť Boha za jeho prozreteľnosť a dobrotivosť, za predvídavosť rodinnú farmu si udržať.

Ešte stále je v Amerike pár oblastí, kde sa dajú kúpiť staré farmy, no ich počet každým dňom klesá. Človek musí pozrieť za bohatý farmársky pás stredozápadných Spojených štátov, aby našiel hojnosť fárm na predaj. Zvyčajne sa k nájdeniu malej farmy na predaj musí zájsť tam, kde je pôda príliš chudobná na pestovanie obilia. V Amerike je plno otvorených miest, ktoré sú len riedko osídlené, väčšinou západ Mississippi, no nielen tam. Hustota populácie je v severovýchodných a juhovýchodných štátoch oveľa vyššia. Človek musí pozorne študovať demografiu tejto krajiny a týmto regiónom sa vyhnúť. Starší ľudia, snažiaci sa vrátiť k pôde, sa zvyčajne vracajú do oblasti, kde vyrastali.

Transformácia americkej spoločnosti, veľké pokroky v technológii a schopnosť pracovať mimo domov (aj keď ako zamestnanec veľkých spoločností) podnietili mnoho rodín k návratu k pôde, nájdeniu starej farmy na predaj, oprave domu a zasadenia svojich krokov na Božej dobrej pôde. Títo dobrodružní ľudia majú radosť z pestovania záhrady, sadu, dojenia kozy či kravy a z toho, že sú do istej miery sebestační. Ak majú kus lesa, môžu kúriť drevom, a ak je v studni stále ešte voda, môžu sa odpojiť od verejnej dodávky vody. Niektorí z týchto ľudí mali toľko šťastia, že si môžu dovoliť súkromné generátory, ktoré im umožňujú odpojiť sa od dodávok elektriny.

Väčšia časť súčasnej generácie Američanov je od pôdy úplne odpojená. Tí, ktorí sa snažia vrátiť k Božej pôde sú tí, ktorí buď na farme vyrastali alebo kde vyrastali ich rodičia či starí rodičia. Deti vychovávané v amerických mestách sa niekedy spájajú k pôde prostredníctvom rodičov či prarodičov, ktorí na farmách vyrastali. Mestské deti niekedy k spojeniu s pôdou presvedčí lákadlo farmy.

Budúcnosť Ameriky si vyžaduje preskúmanie návratu k Božej pôde. Neúprosné fakty odhaľujú, že výpadky elektrickej energie sa môžu stať časťou amerického života. Ba čo viac, existencia z ruky do úst väčšiny Američanov ich udržiava úplne závislých od supermarketu. Akékoľvek odpojenie od verejných služieb a totálna závislosť na supermarkete môže dohnať väčšinu rodín k úplne nočnej more beznádeje. Keď nejaká nehoda tieto služby poškodí, ľudia sú v základe bezmocní.

Rastúci počet ľudí vidí múdrosť odchodu z asfaltových džunglí Ameriky, v návrate na vidiek, a odlúčenia – do istej úrovne – od absolútnej závislosti na verejných službách a supermarkete na rohu ulice. Rodiny, ktoré sú schopné zohrievať domov drevom z vlastného lesa, generovať vlastnú elektrickú energiu, pestovať aspoň časť svojej potravy, pripravovať valstnú múku, piecť vlastný chlieb, produkovať vlastné mlieko a vajcia a získavať vodu z vlastnej studne či cisterny, sú na tom stokrát lepšie, než ich mestskí príbuzní, ktorí sú kvôli svojej potrave, energii, teplu či pitnej vode stopercentne závislí na iných.

Keď sme po prvýkrát začali hlásať spájanie rodín s pôdou, predávala sa farmárska pôda v juhozápadnom Missouri za 100-150 dolárov za aker. Okolo roku 1973 môj dobrý priateľ kúpil 160-akrovú farmu s dobre vybudovaným domom za 20 tisíc dolárov, teda 125 dolárov za aker. Od roku 1960 sme v našich rôznych cirkevných publikáciách hlásali návrat k pôde. Ľudia, ktorí túto radu nasledovali, zakúpili pôdu za veľmi prijateľné ceny a to v dobe, kedy malých fárm bol dostatok. Dnes sa pôda v tej istej oblasti v Missouri predáva za cca 1000 dolárov za aker, a ak je rozloha farmy malá, s dobrými podmienkami, cena môže byť ešte vyššia.

Aj keď je oveľa ťažiše nájsť malé farmy a vidiecke nehnuteľnosti akéhokoľvek druhu, stále veríme, že to úsilie za to stojí. Neustále počúvame o ľuďoch, ktorým sa podarilo nájsť malý pozemok, ktorý bol na predaj. Tí, ktorí chcú kúpiť malú farmu, ju stále môžu nájsť. Verím, že tí, ktorí sú prezieraví, budú pokračovať v snahách znovuspojenia s pôdou a podstúpia prinajmenšom jeden ďalší krok k sebestačnosti. Môže sa stať, že jedného dňa budete viac ako rád, že ste toto rozhodnutie učinili.

Jestvuje mnoho opodstatnených dôvodov, prečo sa náš ľud potrebuje znovu spojiť s pôdou. Od počiatku bol Boží ľud Zmluvy poľnohospodárskym ľudom, získavajúcim svoju obživu z pôdy. Naši otcovia – Abrahám, Izák a Jakob – všetci títo boli v spojení s pôdou. Hebrejci/Izraeliti Starého Testamentu boli ľudom orientovaným na pôdu – chovajúcim hydinu a stáda, obrábajúcim pôdu – to bolo stredobodom života pastierskeho ľudu. Medzi biblickým Izraelom a pôdou existuje puto. Boh umiestnil do srdca Izraelitov lásku k pôde. Boh nemal v úmysle, aby ľud jeho Zmluvy prebýval vo veľkých mestách. Prehľad biblickej histórie odhaľuje, že staviteľmi a obyvateľmi veľkých miest bol Kain a jeho potomkovia (Genesis 4). Ľud Zmluvy, ktorí kráčal v Jahveho priazni, bol spojený s pôdou.

V našej dobe existuje urgentná potreba pre ľud, zdieľajúci kresťanskú vieru, etnické dedičstvo a kultúrny pôvod, aby sa vybudovali na pôde. To, čo môže byť v našej dobe základom, je budovanie úplných kolónií či komunít a to ľuďmi, ktorí majú vzájomnú predstavu o živote, zdieľajú rovnakú vieru a majú rovnaký etnický pôvod a kultúrny rozhľad. Možno budú musieť kúpiť pôdu o veľkej rozlohe, možno niekoľko stoviek či pár tisíc akrov. Ľudia môžu spojiť svoje zdroje, kúpiť túto pôdu a potom ju rozdeliť, podľa toho, koľko kto prispel k jej kúpe.

Tieto rodiny môžu spoločne pracovať v budovaní miesta pre zhromaždenie, kde sa môžu konať bohoslužby, kde cirkev môže počúvať Božie Slovo a deti môžu byť vzdelávané v súkromnej kresťanskej škole. Niekedy kresťanská rodina môže iniciovať súkromnú kresťanskú akadémiu a ponúknuť vzdelávanie za rozumnú cenu.

Na pôdu orientovaní kresťania môžu učiniť prinajmenšom jeden krok k sebestačnosti pestovaním záhrady či sadu, chovaním kôz či kráv, čerpaním vody z vlastnej studne, rúbaním vlastného dreva a získavaním tepla pre domácnosť bez závislosti na verejných službách. Týmto krokom získajú taký stupeň slobody, ktorý tí, ktorí sídlia v mestách a sú absolútne závislí na iných, nepoznajú.

Doba, v ktorej žijeme, si žiada komunity sformované z ľudí, ktorí zdieľajú kresťanskú vieru, etnické dedičstvo a kultúrnu víziu prinesené do tejto krajiny ich európskymi predkami. Tieto kolónie zvyšku európskych kresťanov môžu mať najväčší efekt v návrate do vidieckych oblastí Ameriky či iného anglo-saského národa. Rastúca rozmanitosť americkej populácie si nakoniec vyžiada, aby sa Európania, zdieľajúci spoločné dedičstvo, sami kolonizovali v komunitách, ktoré ich spájajú s pôdou. Ich deti a vnuci budú obdarovaní tými, ktorí vo viere vykročia a spoja sa s pôdou.