Čo by ste mi povedali, ak by ste vedeli, že som objavil, že som dedičom rozsiahleho majetku, veľkého bohatstva, moci a zodpovednosti, a namiesto radovania sa nad veľkolepými privilégiami a vrhnutia sa do práce by som jednoducho povedal: „Nuž, no a čo, ak som dedičom, čo to mení na veci?“ Viem, čo by ste si pomysleli, hoci by ste to nevyslovili.
Avšak keď dokazujeme z Biblie, z histórie a archeológie, že anglo-saský a jemu príbuzný ľud sú modernými potomkami Domu Izraelovho, ktorému Boh prísahou prisľúbil mnohé privilégiá a požehnania, mnohí napriek tomu povedia – „v čom je rozdiel?“.
Títo ľudia chcú iba osobnú spásu. Človek, ktorý má požehnanie osobnej spásy, je príjemcom zázračného Božieho daru v Ježišovi Kristovi. No to ho neoprávňuje k opovrhovaniu a odmietnutiu iného Bohom daného práva prvorodenéoh – práva prvorodeného rasy .
Biblia, tak, ako bola daná Bohom, je úplná a kompletná. Stojí a padá ako jeden kus. Vyhlasuje kompletný Boží zámer a činí tak takmer v celej knihe. Inak by mnoho z nej nebolo napísané. Nie je dané človeku, aby listoval v Knihe a vyberal si, rozhodujúc, čo bude akceptovať a o zvyšku povedať „v čom je rozdiel?“. Takto konať je najväčšou opovážlivosťou.
Boh si vo svojej múdrosti vybral Izrael, aby ho použil vo svojom veľkolepom pláne transformácie strateného sveta. Venujúc rozsiahly priestor v Biblii k prezentácii evanjelia jednotlivcovi, Boh napísal okolo 5/7 Knihy ako svoj odkaz národom. A vo vzťahu k takmer každej fáze tohto zjavenia je veľký národ Izrael, prisľúbený Bohom Abrahámovi.
Neveriaci kritici sú zaneprázdnení bodaním do Písem, režúc tu a tam – no ľudia s prístupom „no a v čom je rozdiel“ odhadzujú 5/7 Biblie v jednom vrhu. 5/7 Biblie je mnoho na odhodenie!
Pravda o Izraeli je v skutočnosti kľúčom, ktorý otvára Biblie od prvého sľubu, daného po Páde, až kým Ježiš neodovzdá ukončené Kráľovstvo Otcovi. Dalo by sa to prirovnať k duchovnej niti, ktorá sa tiahne skrz takmer každú kapitolu biblickej histórie, každou doktrínou, symbolom, sľubom a zmluvou. Niť, ktorá, pokiaľ je nájdená, umožňuje odhalenie väčšiny tajomstiev Slova. Kvôli tomu ľudia, ktorí túto pravdu vidia, vyhlasujú, že Biblia je „nová kniha“, konzistentná, harmonická a uspokojujúca myseľ i dušu.
Pred stáročiami Boh uzavrel bezpodmienečnú, nezrušiteľnú zmluvu s Abrahámom na zväčenie počtu a zachovanie jeho potomstva vo všetkých generáciách. A teraz sme tu, mnoho národov Izraela, práve tu na tejto planéte po 4000 rokoch – vykonávajúc prácu, o ktorej Boh povedal, že ju Izrael bude vykonávať. Žalm 105:8-10 hovorí: „Pamätal na svoju zmluvu až na neurčitý čas, na slovo, ktoré prikázal, na tisíc pokolení: ktorú uzavrel s Abrahámom, a na svoju prísahu Izákovi, ktorú nechal stáť ako predpis i pre Jakoba, ako na neurčito trvajúcu zmluvu i pre Izraela.“
Autori štyroch evanjelií neustále upozorňujú na Božiu vernosť Abrahámovi. Apoštoli, každý z nich, to oslavovali, no vy hovoríte „a v čom je rozdiel?“.
Pre Ezava, ktorý opovrhol svojím právom prvorodeného rasy, to bol maximálny rozdiel. Potom nenašiel žiadne miesto na ľútosť, aj keď ho hľadal so slzami v očiach. Právo prvorodeného rasy istotne činilo rozdiel pre Izmaela, syna otrokyne Hagar. Rasové prvorodenstvo bolo taktiež značne dôležité pre synov Keturah
„Predpokladajme, že sme Izrael“, potom sme potomkovia Abraháma skrze Sáru, Izáka a Jakoba. Medzi tými požehnaniami rasy, krajiny, osvietenia a príležitosti, ktoré boli dané ich potomkom a iným je obrovský rozdiel. Vylučuje fakt, že človek je naveky zachránený, možnosť jeho ocenenia občianskych požehaní, ktorým sa teší v abrahámovskej zmluve v týchto izraelských krajinách? Krátky pobyt v krajinách diktátorov by ukázal celkom presvedčivý rozdiel.
V Izaiášovi 51:1-2 Boh hovorí: „Počúvajte ma, vy, ktorí sa usilujete o spravodlivosť, ktorí sa snažíte nájsť Pána. Pozrite ku skale, z ktorej ste boli vysekaní a k dutine jamy, z ktorej ste boli vykopaní. Pozrite k svojmu otcovi Abrahámovi a k Sáre, ktorá vás nakoniec porodila v pôrodných bolestiach. Bol totiž jeden, keď som ho povolal, a potom som ho požehnal a urobil z neho mnohých.“ „Vy, ktorí sa usilujete o spravodlivosť“ – to sú s určitosťou kresťania a vidíme, že Boh chce, aby spoznali, že sú potomstvom Abraháma.
V Genesis 17:7 Boh hovorí: „A uskutočním svoju zmluvu medzi mnou a tebou a tvojím semenom po tebe podľa ich pokolení ako zmluvu na neurčitý čas, aby som dokázal, že som Boho tebe a tvojmu semenu po tebe.“ Je možné, že pre veriaceho neznamená nič to, byť vyvolený Boho ako dedič tejto zmluvy, v ktorej Boh odhaľuje zvyšok Písem?
„Predpokladajme, že sme Izrael“, potom sme členmi Kráľovstva Božieho na zemi. On ustanovil toto Kráľovstvo na Sinaji, toto Kráľovstvo predstavovalo 12 kmeňov Izraela. Matúš 21:43 nám jasne hovorí, že toto Kráľovstvo vzal od Židov a dal ho „národu“. Grécky výraz pre toto slovo je výraz ethnos . Nehovorte mi, že bolo dané cirkvi – pretože grécky výraz pre cirkev je ekklesia . Tento národ mal priniesť plody Kráľovstva. Tieto plody sú politické i náboženské
Pridržiavajúc sa poverenia Kristom, národy Izraela vedú svet v evanjelizačnej činnosti, misijnej činnosti, prekladoch Biblie, jej publikácii a distribúcii. Spojené štáty a Britské spoločenstvo držia rekord za 90 percent tejto práce.
Nie je dobrým biblickým kresťanstvom pridržiavať sa zmluvy milosrdenstva bez toho, aby sme mali priestor pre Božiu zmluvu rasy . Zavrhuje to pocty udelené Bohom. Nie je potrebný veľký výskum, aby sme našli mnoho textov, v ktorých Boh odhaľuje vyvýšenú pozíciu danú jeho vyvolenej rase. Pár z nich sú:
„A teraz, ó, Jakob, tak povedal Pán, tvoj Stvoriteľ a tvoj Utvárateľ, ó, Izrael: Neboj sa, veď som ťa vyplatil. Zavolal som ťa tvojím menom. Si môj... Preto, že si bol v mojich očiach drahocenný, bol si považovaný za hodného cti a sám som si ťa zamiloval.“ Izaiáš 43:1,4
„Lebo sám si ich oddelil ako svoje dedičstvo zo všetkých národov zeme...“ 1. Kráľov 8:53
„Lebo Pán si vyvolil Jakoba, Izraela ako svoj zvláštny majetok.“ Žalm 135:4
„Si totiž svätý (v zmysle oddelený ) ľud pre Pána, svojho Boha. Teba vyvolil Pán, tvoj Boh, aby si sa stal jeho ľudom, zvláštnym majetkom, zo všetkých národov, ktoré sú na povrchu zeme.“ Deuteronomium 7:6
Všimnite si udelených pôct: vybral ich, vyplatil, potvrdil za svojich, oddelil ich, nazýval ich drahocennými, svojím zvláštnym majetkom, svojim oddeleným ľudom, svojím dedičstvom spomedzi všetkých národov zeme. Predstavte si nejakého veriaceho, ktorý toto všetko číta a následne sa otočí na päte povediac „predpokladajme, že sme Izrael, v čom je rozdiel?“
Odmieta týmto Božiu útechu pre posledné dni. Boh túžil po tom, aby jeho ľud Izrael mal jasnú víziu toho, čo sa udeje v týchto krušných časoch, a následne posielal proroka za prorokom, rozprávajúc o podmienkach vo svete, ktoré zakúsime v našich dňoch. No spolu s predpovedanými kataklyzmickými katastrofami je tu stále slovo radosti, útechy a podpory jeho ľudu Izraelu. Chcel, aby sme mali úžitok z poznania, čo vo svete vykonáva, čo v skutočnosti svetové udalosti znamenajú, ako spôsobí, aby to všetko fungovalo v prospech jeho ľudu Izraela, a skrze všetko, čo sa deje, privedie na zem Kráľovstvo Božie. Toto Kráľovstvo Božie je jednou z tém Biblie. Je to téma, ktorú hlásal Ježiš. V Rimanom 15:8 nám Pavol hovorí, že Ježiš Kristus prišiel, aby potvrdil sľuby dané otcom.
Akú má cenu naše identifikovanie sa s Izraelom? Dokazuje, že Boh neochvejne dodržiava svoje slovo. Dokazuje, že Biblia je doslovne a historicky pravdivá. Dokazuje, že Boh i dnes pôsobí, ako hovorili proroci, že bude, v, skrze a pre svoj ľud Izrael – anglo-saský, škandinávsky, germánsky a slovanský ľud. V neposlednom rade dokazuje, že Ježiš Kristus vykonal to, prečo prišiel – potvrdiť sľuby dané otcom.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára